Dnes je utorok, 18.september 2018, meniny má: Eugénia
Čas čítania
5 minutes
Zatiaľ prečítané

Alsasko: Francúzsko-nemecká harmónia

november 28, 2011 - 11:42
Pod svahmi pohoria Vogézy prežilo Alsasko všetko, čo mu bolo súdené. Pekné i menej pekné.

 

Vládu Rimanov, temný stredovek , dve svetové vojny i súčasný rozkvet. Tento kúsok zeme v 19. a 20. storočí hneď trikrát nedobrovoľne zmenil majiteľa. Dejiny sa s ním nemaznali. Napriek mnohým historickým drámam je Alsasko súčasnosti pôvabnou krajinou. Azda je to aj tým, že na jeho území sa skvele dopĺňajú na pohľad nezlučiteľné charaktery dvoch národov: nemecká vážnosť so zmyslom pre precíznosť a francúzsky šarm s citom pre experiment.


Alsasko sme navštívili koncom septembra, keď sa končili oberačky. Alsaská vinárska cesta sa začína pod Colmarom, 180 kilometrov sa kľukatí od Thannu po Marlenheim, aby sa skončila pred bránami Štrasburgu.

Tunajšie vinice sú chránené Vogézami a aj preto sa tešia suchšej klíme, veľkému množstvu slnečného svitu, čo umožňuje pomalé a dôslednejšie zrenie hrozna. Keď k tomu prirátate výnimočnú pôdu, nemôžete sa čudovať, že práve v tejto francúzskej vinárskej oblasti sa stretnete s najväčším počtom vín označených grand cru – vynikajúca produkcia. 
Naše putovanie sa nieslo v znamení ochutnávok vín, aké sa rodia aj na malokarpatských svahoch. Centrum alsaského vinárstva Ribeauvillé, rovnako ako Riquewihr, Kayserberg alebo Dambach-la-Ville nám ponúkli rizlingy, tramíny a muškáty rozdielnych ročníkov a chutí, pričom prevažovali najmä sladšie sorty. V útulných pivničkách sme však nielen ochutnávali, ale aj počúvali a snažili sa čo-to si zapamätať z jazyka alsaských someliérov. Keď je kvasenie vína v plnom prúde, hovoria: „Je to kúzelné. Človek sa cíti ako pri symfónii v katedrále.“ Keď chcú osláviť magickú stránku vína používajú formulky: „Veľmi kvetinové a jemné.“ Dozvedeli sme sa, že pod pojmom mladé víno majú na mysli mušt a že burčiak poznajú pod názvom buru. Tá vinárska latina! Kto sa má v tom všetkom vyznať?!

 


V znamení bociana
V septembri bolo ešte v Alsasku teplo a bociany, v iných rokoch už na ceste do afrických zimovísk, z výšky striech svojráznych domov sledovali každý rok sa opakujúcu vinársku trmu-vrmu. Bocian biely, La Cigogne blanc, má v alsaskej živočíšnej ríši výsadné postavenie.

Dá sa povedať, že patrí do prírodného dedičstva krajiny. Pozoruje vás z kostolných veží pitoreskných dediniek, krúži nad vogézskymi národnými parkami. Dobre mu je aj v meste látok Milhouse. Látky ho síce nezaujímajú, ani fakt, že v tunajšom múzeu sú tri milióny vzoriek, slúžiacich módnym návrhárom. Pre bociana sú dôležité komíny. A v tomto meste je ich požehnane; okolo tisíc, z toho mnohé sú nefunkčné. A hniezdočko je na svete.
Keď sú obsadené koruny stromov, kostolné veže, továrenské komíny, treba hľadať ďalej. Naporúdzi sú jazerá, obklopujúce mestečko Sarrebourg, ale aj močiare pri starobylom meste kníhtlače Sélestate. A potom? Zaletia do kraja Sundgau, kde ich
fascinuje turistami hojne navštevovaná Cesta vyprážaných kaprov.
Alsaské vodné plochy sú, takpovediac, nekonečné. Patria k nim aj početné kanály, lákajúce milovníkov vodnej turistiky i zvedavé bociany. Za tie stáročia sa naučili žiť s ľuďmi v symbióze a náš svet je tak trochu aj ich svetom. Veď pri Ribeauvillé je Park bocianov, v Colmare zase Dom bocianov, alsaské obchody sú preplnené suvenírmi v podobe bielych operencov s dlhým zobákom.
Keď sme z Alsaska odchádzali, po bocianoch ani stopy. Možno už plachtili nad Balkánom či Malou Áziou, aby popri koryte Nílu skončili svoju púť v Afrike. A v apríli opäť rozveselia belasé alsaské nebo.


Veľká ilúzia
Nad údoliami sa ako orlie hniezda týčia desiatky stredovekých hradov. Väčšie, menšie, zachovalé či menej zachovalé. Ako retiazka spájajú pod nimi ležiace vinárske osady a sú hojne navštevované.

Najviac výletníkov láka hrad Haut-Koenigsbourg, francúzska národná pamiatka. Keď sme sa naň vyštverali, nechceli sme veriť vlastným očiam. Obrovské kamenné monštrum, na aké ani my Slováci, národ „odkojený“ hradnými zrúcaninami, nie sme zvyknutí. Česi tvrdia, že im pripomína Karlštejn. Možno podobou, ale veľkosťou? Pôvodný germánsky Kunegesberc, pýcha pevnostného staviteľstva, bol počas tridsaťročnej vojny zničený Švédmi. Niekoľko storočí chátral, aby ho napokon v rokoch 1900 až 1908 zreštauroval architekt Bodo Ebhardt. Dnes dôstojne dominuje viniciam z výšky svojho skalnatého piliera.
Súčasná podoba hradu je taká dokonalá, že chvíľami máte pocit, že rušíte pokoj domáceho pána. Hradby, dvory, studne, kuchyne, izby, kaplnka, paláce a napokon veže nadväzujú na seba tak prirodzene, že dve hodiny, ktoré prehliadke venujete, uplynú ako voda v neďalekom Rýne. Pravda, ak nie ste opantaní túžbou objavovať zákutia, ktoré voľakedy dávno „hrali“ vo filme. Pretože v časti Haut-Koenigsbourgu sa roku 1936 zrodil kinematografický klenot, film Jeana Renoira Veľká ilúzia. Miesta, kde prežil hlavný hrdina, legendárny Jean Gabin, niekoľko filmovacích týždňov, sú fascinujúce. V nádhernej knihe Andrého Brunelina herec s nostalgiou spomína, že ešte po rokoch, počas návštevy hradu, ho strážcovia pevnosti spoznali a pozvali ho na pohárik.

 


Začuli spev anjelov
Štrasburg je hlavným mestom regiónu Alsasko. Odkedy je sídlom Rady Európy a časť v mesiaci tu sídli aj Európsky parlament, je poriadne rušné. V minulosti patril striedavo Nemecku a Francúzsku, uvedomujete si to na každom kroku. Dvojjazyčnosť v názvoch ulíc, v obchodoch či v úradoch je súčasťou alsaskej kultúry.

Pre cudzinca je to aj praktické; vtedy, keď francúzske slovíčko loví v pamäti a vzápätí ho poľahky môže nahradiť nemeckým ekvivalentom. Historickému centru dominuje katedrála Notre Dame. Jej jediná veža, týčiaca sa do výšky 142 metrov, je vyzývavo krásna. Keď stojíte na Katedrálnom námestí, môžete si krk vykrútiť. S úžasom pozorujete priečelie a cítite, že ste svedkom nádherného divadla. Pred vašimi očami dohora stúpa podivuhodný les kamenných článkov, ktoré sa napokon vybláznia vo výšinách veže. Tento architektonický zázrak nazvali štrasburská harfa.
Ak chcete zažiť v Štrasburgu niečo výnimočné, prevezte sa výletnou loďkou po rieke Ille, ktorá sa krúti okolo historického centra. Pôvabná štvrť La petite France i futuristická budova Európskeho parlamentu v tvare čela lode vám dovolia nadýchnuť sa. Lebo potom vás čaká návšteva Maison Kammerzell, domu, ktorý je len o niekoľko rokov mladší ako katedrála. Okrem stredovekej kuchyne a z toho vyplývajúcich zvláštností alsaskej gastronómie vás ohúri pohľad z okna. Katedrálne priečelie máte ako na dlani. Zdá sa vám, že sochy svätcov a chimér sú súčasťou vášho taniera. Akoby ste hodovali v chrámovej lodi. Veselí domáci postrehli naše nadšenie. Prisadli si a po zopár pohárikoch dobre vychladeného rýnskeho rizlingu tvrdili, že začuli spev anjelov.


Čo je dobré vedieť
- Alsasko leží na ploche  8 280 km2 a žije v ňom  1 827 000 obyvateľov. Najväčšie mesto je Štrasburg (270 000 obyvateľov).
- Úradná reč je francúzština, väčšina Alsasanov hovorí aj po nemecky. Časť obyvateľstva ovláda staroalsaský jazyk.
- Pohorie Vogézy patrí k turistickým rajom Francúzska.

 

Zaujímavosti
- K  slávnym alsaským rodákom patria nositeľ Nobelovej ceny Albert Schweitzer a Auguste Bartholdi, tvorca Sochy slobody.
- Choucroute je známe alsaské jedlo, zložené z kyslej kapusty, rôznych druhov mäsa a údenín. Názov vystihuje dvojjazyčnosť krajiny. Chou je po francúzsky kapusta rovnako ako kraut je kapusta po nemecky.


Autor: IVAN LACIKA
Foto: autor

- - Inzercia - -