Dnes je nedeľa, 18.august 2019, meniny má: Elena, Helena
Čas čítania
5 minutes
Zatiaľ prečítané

Chlapec z malého mesta dobyl veľký svet

október 14, 2014 - 22:04
Aj takto by sa dala stručne charakterizovať cesta PETRA CMORIKA, učiteľa hudby z Veľkého Krtíša na pódiá vypredaných koncertných sál. Sen o muzikantskej kariére sa mu splnil vo chvíli, keď už pomaly prestával dúfať. Teraz, keď ho naplno prežíva, sníva o návrate do svojho ospalého, malého mesta.
Do svojich dvadsiatich šiestich rokov ste žili pokojným životom učiteľa hudby na vidieku a potom prišlo víťazstvo v Superstar. Zamávalo to s vami?
Bol to šok. Prišlo to vo chvíli, keď som sa už začal lúčiť s predstavou, že sa budem živiť spevom, o čom som sníval od svojich šestnástich rokov. Hrával som v kapelách, učil hudbu, samozrejme, že v Krtíši a v okolí ma poznali, dokonca som nejaký čas hral aj v Japonsku, ale tá skutočná šanca nie a nie a prísť. Potom som jedného večera sedel doma v obývačke na gauči, zapol som televízor a tam práve dávali prvú sériu Superstar. Vtedy som si povedal: teraz alebo nikdy. A vyšlo to. 
 
V druhej sérii ste boli jasným favoritom. Aký to bol pocit? 
Mal som strach. Čím viac som sa posúval do roly favorita, tým väčšmi som sa bál. Odrazu všetci okolo mňa len mávli rukou – ty si predsa v pohode, ty to máš, určite to vyhráš. Mne však vírilo hlavou, že práve toto môže byť mojou Achillovou pätou. Stále som mal na pamäti, že Slováci sú národ srdečný a radi pomáhajú slabším a tak si v konečnom dôsledku povedia – tomu hlas nepošlem, ten to nepotrebuje, pomôžem niekomu inému. V čase, keď ma všetci poklepávali po chrbte, ma držal pri zemi môj otec so svojím zvláštnym druhom humoru. Pamätám sa, ako som ho volal na jedno z prvých kôl do Bratislavy, nech sa príde na mňa pozrieť, no on povedal, že príde až na finálový večer. A čo keď sa tam vôbec nedostanem, namietal som. A načo by som sa chodil dívať na speváka, ktorý vypadne už na začiatku, odpovedal. 
 
Nevypadli ste. Naopak, do Krtíša ste sa vrátili ako veľká hviezda. Aké bolo privítanie?
No, až som sa zľakol. Vždy som mal veľa kamarátov a známych, ale toto už bola hystéria. Nerozumel som tomu, čo sa vlastne stalo. Veď som ešte nič neponúkol. Zaspieval som pár pesničiek od zahraničných interpretov, v podstate karaoke, ale kamera a televízia robia divy. Odrazu som nemohol prejsť cez ulicu, cesta, ktorá mi bežne trvala dve minúty, sa predĺžila aj na hodinu, každý ma zdravil, všetci ma pristavovali. Pamätám si, že na Facebooku uverejňovali mapy Slovenska. Bola tam vyznačená Bratislava, Nitra, Nové Zámky a namiesto Krtíša bolo napísané: Tu býva Cmorik.
 
Ale potom prišla realita a vy ste na vlastnej koži precítili múdrosť príslovia – Svetská sláva, poľná tráva.
A tak je to aj správne. Tej umelo, médiami vytvorenej sláve som nikdy neveril. Na pár, aj keď dobre zaspievaných svetových hitoch sa nič seriózne založiť nedá. Potom nasledovala tvrdá práca. Vydal som postupne štyri albumy, veľa singlov, z ktorých sa mnohé stali hitmi. Teraz to už vyzerá celkom dobre. Dopracoval som sa do štádia, keď už dokážem vyskladať celý dvojhodinový koncert z vlastných pesničiek a ľudia sa pri nich nenudia, spievajú ich na koncertoch spolu so mnou a je to veľmi príjemné. To som vždy chcel.
 
Ako sa vaši najbližší vyrovnávajú so skutočnosťou, že odrazu majú hviezdu v dome? Nemáte nejaké maniere?
To by ani nešlo, rýchlo by som dostal poza uši. A ani by na to nebol čas. Po smrti otca som zostal jediným chlapom v rodine a musím riešiť celkom praktické veci. Navyše žijeme veľmi roztrúsene. Ja v Bratislave, mama zostala vo Veľkom Krtíši a sestra sa vydala do Žiliny. Keď sa stretneme, máme veľa iných tém, nie moju kariéru. 
 
No sláva poznačila aj vaše súkromie. Keď ste žiarili v Superstar, sprevádzala vás priateľka z Veľkého Krtíša, neskôr sa hovorilo o vašich zásnubách s úspešnou športovkyňou Dankou Bartekovou. Dnes po vašom boku stojí Mirka Partlová.
Človek prechádza rôznymi štádiami života a zmena, ktorou som prešiel ja, bola naozaj zlomová a zákonite musela zasiahnuť aj moje súkromie. Keď sa vám tak radikálne zmenia okolnosti, životný štýl, mení sa aj pohľad na život ako taký, a teda aj na partnerstvo. Musíte si klásť otázky, čo vlastne chcete a ako to chcete dosiahnuť. Určite to nebolo ľahké, boli to veľmi ťažké a bolestivé rozchody, keď sa musíte vzdať niekoho, kto vám bol blízky, koho ste ľúbili, ale asi to tak muselo byť.
 
Dnes tvoríte pár s Mirkou Partlovou. Dá sa povedať, že ste hviezdny pár. Ako vás vníma verejnosť?
Nech už prídem s Mirkou kamkoľvek, je to vždy príjemné a ľudia sa tešia. Vídajú nás spolu často, lebo jeden druhého sprevádzame vždy, keď nám situácia a pracovné zaneprázdnenie dovolia, aby sme strávili čo najviac času spolu. Mirka veľmi obohatila aj moje vnímanie umeleckej scény. Zasvätila ma do tajov herectva, teda teoreticky. Pozeráme spolu Panelák. A tak ako ona hodnotí moje spevácke výkony, tak hodnotíme spolu aj tie jej herecké. Mirka sedí a šomre si tak sama pre seba: toto je celkom dobré, toto mohlo byť lepšie, bože, pozri sa, aký blbý strih, tvárim sa tu úplne nemožne. Samozrejme, že sa jej snažím oponovať, ale ona je skutočný profesionál. Fascinuje ma aj dabing, na ktorý som ja hluchý. Veľakrát si vôbec nespájam hlas s človekom, ktorý bol u nás včera na večeri, ale Mirka to rozoznáva absolútne presne. Popri nej vnímam film celkom inak. Nevnímam len dej, ale aj herecké výkony.
 
Vráťme sa k vašim piesňam. Platí vo vašom prípade – som to, čo spievam?
Určite áno. Text piesne musí odzrkadľovať interpreta, inak by vyznel veľmi nepresvedčivo a nikto by mi neveril. Je to vlastne zrkadlo duše speváka. A aj keď som ten text nenapísal sám, musím sa s ním stotožniť, musí ma niečím osloviť.
 
Jeden z vašich hitov má názov Žijem, ako viem. Ako teda žije Peter Cmorik v súkromí?
Milujem prírodu, cestovanie a vyznávam tradičné hodnoty, ako sú pevné rodinné vzťahy, spoločné nedeľné obedy a všetky tie bežné, normálne veci, ktoré k tomu patria. Chcem žiť tak, ako som to v detstve videl u svojich rodičov alebo starých rodičov. Niet nad pocit, že niekam patrím, že vôkol mňa sú ľudia, ktorých mám rád a ktorým záleží na mne. Uprednostňujem jednoduchý spôsob života. Búrlivé večierky a nekonečné párty mi naozaj nič nehovoria. Najradšej sedím doma, čítam alebo hrám na gitare. Snívam o tom, že raz, po rokoch, opustím Bratislavu a vrátim sa domov, na tichý, ospalý vidiek. Možno to bude Veľký Krtíš, ale skôr Krásnohorské Podhradie, kam som chodil cez prázdniny k starým rodičom a kam ma to stále ťahá.
 
KATARÍNA HANZELOVÁ, MAJA MIKOVÁ
Foto: Daniel Kaplavka a archív P.C.

- - Inzercia - -