Dnes je štvrtok, 05.december 2019, meniny má: Oto
Čas čítania
3 minutes
Zatiaľ prečítané

Uznávaný hudobník Martin Valihora: Chcem tvoriť veci tak, aby som sa nebál zomrieť...

máj 31, 2016 - 10:54
Bubeník Martin Valihora patrí k našim najlepším muzikantom, ktorým sa dostáva ocenenia nielen u nás, ale aj vo svete. Najnovšie pripravil pre fanúšikov nesmrteľného džezu hudobné prekvapenie hviezdneho formátu.

Medzinárodne uznávaný festival One Day Jazz, sa odohrá prvýkrát na veľkolepom mieste – na samotnom Bratislavskom hrade v sprievode orchestra. Očakávate od neho niečo špeciálne?

Očakávam najmä to, že nám vyjde počasie a nebude pršať. A inak, očakávam od neho novú energiu. Pocit jarno-letného večera s úžasnou hudbou, v krásnych priestoroch, v centre mesta, kam má každý blízko. Po umeleckej stránke sa veľmi teším, že budem môcť opäť odprezentovať množstvo unikátnych umelcov so silným hudobným odkazom, medzi ktorých určite patrí aj Avishai Cohen Trio, priamo na Bratislavskom hrade. Myslím, že je veľmi dôležité, aby sme ku každému interpretovi hľadali adekvátne miesto. Chcel som vystupovať vonku a zažiť jeden open air festival, tak Bratislavský hrad je pre mňa tá najlepšia voľba.

V rámci tohto unikátneho festivalu vystúpi aj Donny McCaslin Group, kapela, s ktorou nahrával aj dnes už nebohý David Bowie. Ako sa vám podarilo priviesť na Slovensku kapelu takéhoto formátu?

Celý ich výlet z Ameriky do Európy je na môj podnet. Bubeník Mark Giuliana je môj blízky dlhoročný kamarát, spoločne sme v New Yorku na pódiu strávili veľa príjemných chvíľ. Nade Wood a Jason Lindner sú na americkej scéne veľmi vyťažení a vychytení hráči. Keď som sa na nich bol začiatkom roka v New Yorku pozrieť, zažil som neuveriteľne úžasnú, apokalyptickú smršť hudby, veľmi silnej, pútavej a s veľkým obsahom a odkazom. Vďaka tomu, že som bol vtedy v New Yorku, mohol som ich zažiť, spoznať a pozvať na Slovensko.

Pre ľudí, ktorí sledujú a počúvajú vašu hudbu, je skvelou správou, že sa opäť objavíte na pódiu spolu s Oskarom Rózsom, Danom Brantiganom a Johnom Shannonom, s ktorými máte na svedomí viacero úspešných projektov.

Ľudia, ktorí chodia na naše koncerty, veľmi chceli, aby sme sa dali dokopy, aby nás zažili opäť na pódiu, lebo sme spolu viac ako sedem rokov nehrali. V tom čase sme koncertovali v tejto zostave s troma projektami - Waking Vision, Dan Brantigan Quartet a Universal Cure. Som rád, že sme sa dali dokopy, aby sme oprášili starú muziku aj v našom zrelom veku. Tí, čo nás počúvali, boli vtedy generáciou mladých ľudí, dnes sú generáciou mladých rodičov. Dúfam, že naplníme ich očakávania a že to bude opäť silné, ako to bývalo, keď sme spolu hrávali.

Festival sa nesie v duchu humanizmu a tolerancie, čo vás viedlo k tejto myšlienke?

Bola to reakcia na súčasnú situáciu a pripomenutie si pojmov, ktoré sa strácajú v tom kvante nových, mŕtvych a deštruktívnych ideí, ktoré som v našej spoločnosti začal vnímať. Chceme jemne poukázať na veci, ktoré tvoria zdravú, dýchajúcu a slobodnú spoločnosť. Interpreti, ktorí vystúpia, nesú prirodzene tento odkaz vo svojej hudbe.

Leto patrí nielen festivalom, ale aj rodine. Strávite ho s dcérou Viktóriou?

Veľmi sa teším na leto. Viktória pôjde ako každý rok do Tralalandu, ktorého koncept sa mi veľmi páči, aj sa v rámci tohto tábora podieľam na detských bubeníckych kurzoch. Potom by som chcel stráviť týždeň v Chorvátsku, neskôr sa chystáme do Colorado Springs na rodinné stretnutie, potom do New Yorku, kde bývam, a v Lotyšsku ma čaká turné. Potom strávim dva týždne s Viki na Slovensku a vymyslíme nejaký výlet.

Zdedila po vás Viktória hudobný talent? Viem, že sa učí hrať na bicie...

Viki je umelecký typ, ktorý vníma veci vo farbách a energiách, rada tvorí a momentálne sa realizuje vo výtvarnom umení. Baví ju kreslenie, vyrába veci z čohokoľvek a hovorí, že chce byť módnou návrhárkou. No takisto má aj hudobný sluch. Hudba a umenie k sebe patria, preto si myslím, že práve hudba by mohla byť jej ďalšiou formou vyjadrenia. Myslím, že sa vyberie umeleckým smerom...

Oslávili ste pred niekoľkými dňami štyridsiatku, začínali ste pred viac ako dvadsiatimi rokmi. Čo považujete za najväčší míľnik svojej kariéry?

Odchod do Ameriky. Prvý raz, keď som mal asi sedemnásť, potom opäť v dvadsiatich troch, keď som tam študoval. Práve tam som nabral skúsenosti, stretol hudobníkov, s ktorými som mal možnosť hrať a zdieľať zážitky. To ma v profesijnom živote najviac obohatilo a posunulo.

Ako vyzerá taká vaša kreatívna chvíľka?

Je to moment, keď cítim veľkú potrebu sa vyjadriť. Žiaľ, som obvykle vždy zahltený nejakou inou aktivitou, takže tento moment nemôžem dokonale zachytiť. Niekedy mi napadne text aj hudobný motív... Snažil som sa ho vždy zaspievať do telefónu, no nikdy som sa k nemu nevrátil. Chcem si vytvoriť priestor, v ktorom sa budem venovať len dvom aktivitám – hraniu a festivalu. Ostatné veci budem presúvať, aby som sa mohol venovať len kreativite. Nechcem už zahlcovať svoj život ničím ďalším. Žijem len raz a v tomto veku je už dôležité tvoriť veci tak, aby sa človek nebál zomrieť.

 

- - Inzercia - -