Dnes je štvrtok, 22.august 2019, meniny má: Tichomír
Čas čítania
7 minutes
Zatiaľ prečítané

Nová ministerka Gabriela Matečná: Harmóniu vnáša do súkromia aj práce

august 03, 2016 - 12:17
Je propagátorkou zdravého životného štýlu, obhajkyňou domácej produkcie, bojovníčkou proti nekalým praktikám v potravinových reťazcoch, dôstojnou reprezentantkou rôznych odborov a sekcií, ktoré patria pod Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR, lebo, ako hovorí: „Mala som to šťastie, že som podnikala v lesníctve a pôdohospodárstve. To mi dalo základ.“ GABRIELA MATEČNÁ, ministerka, ktorá harmóniu z prírody prenáša do súkromia aj práce.

Hneď po revolúcii ste s ďalšími mladými nadšencami založili organizáciu Ekoland, kde ste sa zaoberali životným prostredím, jeho pozitívami, ale aj jeho kritikou... A od prvých dní na ministerstve sa usilujete o skvalitnenie služieb, podporu domácich chovateľov a pestovateľov. Detailne reagujete na aktuálne podnety, aj v rámci EÚ sa snažíte o možné kompromisy a inováciu zákonov.

Áno, boli sme piati mladí nadšenci a krajinnú ekológiu Ekoland sme založili v roku 1990. Dnes už nepôsobí, no vtedy sme mali množstvo aktivít a entuziazmu veľa vecí zmeniť. Ani dnes, po rokoch, nie je dôvod, aby som nehovorila to, čo si myslím. Na ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka nie som nominovaná ako členka politickej strany, ale ako odborníčka. Na túto neľahkú úlohu ma nominovala SNS. Nedávno ma oslovila myšlienka, ktorú som videla na bilborde cestou z Bruselu: Dobrý politik by mal byť človek, ktorý spája ľudí pre dobro populácie. To je niečo, čo ma oslovuje, aj preto som v záujme toho, s čím pracujem od skončenia vysokej školy, túto ponuku prijala a snažím sa, aby sa o ministerstve pôdohospodárstva a rozvoja vidieka hovorilo z hľadiska nastavovania nových noriem, pravidiel, zákonov. Chceme uľahčiť prácu a podnikanie v každom sektore, ktorý patrí do nášho rezortu.

Podporujete domácu produkciu, pripravujete zákon o potravinách, ktorý bude stanovovať ich minimálnu trvanlivosť, ale aj zaručovať bezpečnosť, snažíte sa o korektné nastavenie spolupráce v potravinových reťazcoch, súťaživosť, no bez nekalých praktík... 

Podporujem domácu produkciu. Vieme predsa, že potravina, ktorú sme doma vyprodukovali, lokálne vypestovali, nebola „nadopovaná“ alebo zakonzervovaná, aby prežila prevoz, je najzdravšia. Konzumovaním čerstvých potravín podporujeme našich producentov, pozdvihujeme našich výrobcov aj našich spracovateľov.

Dovoľte podotázku: ak by sme sa pozreli do vašej chladničky, čo by sme v nej našli? 

Nielen v chladničke, ale aj na mojom stole doma aj v práci je veľa ovocia a zeleniny. V mojej chladničke nájdete všetko – okrem údenín. Mám rada aj syry, rybie mäso, divinu, hovädzie mäso, skrátka pestrú stravu. Varím aj fazuľu, šošovicu, kuskus, čo som v minulosti varila len veľmi málo. Priznám sa však: ak nie som dlhšie doma a manžel mi chce nachystať „honosnú“ večeru, v chladničke nájdem aj detské párky – jeho obľúbenú ingredienciu.

Keďže sme pri osobných skúsenostiach – podporujete pitie domáceho mlieka. Aj v tomto môžete byť príkladom?

Som taký typ, ak na niečo apelujem, tak sa toho držím aj vo vlastnom živote. Áno, v spotrebe mlieka a mliečnych výrobkov veľmi zaostávame napríklad aj za Českou republikou. Usilujem sa podporovať a propagovať pitie mlieka, viem o jeho zdravotných benefitoch, a aj sama ho konzumujem. Každé ráno si dám pohár mlieka so sladkým pečivom, večer iba pohár mlieka. Keď som nastúpila do úradu, zistila som, že Slováci pijú veľmi málo mlieka, dokonca sme na jednom z posledných miest v EÚ. Bežný štandard je 250 kilogramov na osobu, u Slovákov to je 156 kilogramov mlieka a mliečnych výrobkov.

S osvetou treba začať už na základných školách...

O to nám ide. Snažíme sa, aby deti vedeli, aké je mlieko zdravé, no usilujeme sa aj o to, aby rozpoznali, čo je zdravé – že jablká rastú na stromoch a nekupujú sa len v hypermarketoch, čo je dôležité jesť a piť. Nenásilne chceme deti formovať, aby nepili veľa sladkých štiav, aby sa naučili jesť zdravé potraviny a najmä pochopili, že ak potraviny vyhadzujeme, ničíme životné prostredie. Takáto výchova by prospela aj mnohým dospelým, ktorí si zvykli zamrazovať veľké množstvo výrobkov. Akoby zabúdali na fakt, že ak jete čerstvé potraviny, zjete len toľko, koľko potrebujete.

K plytvaniu s potravinami u nás prispieva aj legislatívny nedostatok súvisiaci s likvidáciou potravín po dátume minimálnej trvanlivosti. Plánujete zmeniť využívanie tzv. suchých potravín?

V mnohých krajinách EÚ platí, že takzvané suché potraviny sa po dátume minimálnej trvanlivosti môžu ďalej použiť. Keďže Slovensko nemá takúto normu, snažíme sa ju do zákona o potravinách zakomponovať – aby bola možnosť použiť alebo darovať v podstate kvalitné potraviny aj po dátume minimálnej trvanlivosti. Samozrejme, s akcentom, aby boli tieto potraviny bezpečné. Ten, na koho táto povinnosť prejde – napríklad sociálne výdajne – musí bezpečnosť potravín garantovať. Ide predsa o zdravie človeka. S tým, že Európa produkuje množstvo potravinového odpadu, až štyridsať percent, treba niečo robiť.

Od prvého júla 2016 Slovensko predsedá Rade Európskej únie. Akú sú priority ministerstva pod vaším vedením?

Našou prvou prioritou je postavenie farmára v dodávateľsko-potravinárskom reťazci. K tejto téme sme mali 1. júla odbornú konferenciu. Hovorilo sa aj o tom, že poľnohospodár, prvovýrobca v obchodnom reťazci ťahá za kratší koniec. To by sme chceli zmeniť. Druhou prioritou je zjednodušenie poľnohospodárskej politiky. Ak chce poľnohospodár získať prostriedky z Európskej únie, musí urobiť množstvo opatrení. Našou snahou je zjednodušiť cestu k financiám. No a treťou našou prioritou sú lesy, udržateľnosť hospodárenia v nich. Som presvedčená, že vzhľadom na zalesnenie nášho územia je to dôležitá téma. Chceme, aby Európa zaznamenala, že sme lídrom v ich udržateľosti.

Vyštudovali ste fytotechnický odbor na Vysokej škole poľnohospodárskej. Môžete to našim čitateľom trošku priblížiť? 

Fytotechnika je klasická agronómia. Na poli som však nikdy nepracovala. Po skončení školy som nastúpila do Výskumného ústavu agroekológie v Michalovciach, na detašované pracovisko v Prešove, kde som aj pôsobila v projektovej zložke. V kompetencii sme mali napríklad hospodársko-technické návrhy pozemkov, osevné postupy, aby sa zachovala dobrá úrodnosť pôdy. Odkedy som skončila školu, učila som sa využívať nové technológie, „byť doma“ nielen v pôdohospodárstve, ale aj v lesníctve. To mi dalo základ, z ktorého čerpám, ale aj vďaka ďalším odborníkom na ministerstve napredujem. Človek musí byť vždy o krok vpredu.

V Pôdohospodárskej platobnej agentúre ste zmenili generálneho riaditeľa, ako je to na iných odboroch?

Riaditelia sekcií majú odo mňa kompetencie, poverenie na reorganizáciu tímu, ktorý bude profesionálny, odborný, ale zároveň aj ľudský. Mne sa to na Slovenskom pozemkovom fonde podarilo. Bolo tam zamestnaných 270 ľudí – po štyroch rokoch fungovania sme boli ako jedna rodina. Nevidím dôvod, aby to takto nefungovalo aj na ministerstve. Keď ste riaditeľom, musíte si vybrať tím, ktorý vám vyhovuje aj ľudsky. Je lepšia atmosféra aj pracovné výkony. Ministerstvo je štátna správa, ktorá môže fungovať ako podnik. Chcela by som, aby tu ľudia mali medzi sebou korektné vzťahy, aby radi chodili do práce a aby sa o ministerstve pôdohospodárstva a rozvoja vidieka hovorilo v pozitívnom duchu. Veď tu pracujú ľudia, ktorí dbajú o naše zdravie a starajú sa o našu krajinu, potraviny a lesy nevynímajúc... To je niečo, čo by po nás malo zostať pre ďalšie generácie.

Ministerský post si vás vyžaduje celú – ostáva vám čas na osobný život?

Mala som šťastie, že už ako dieťa som mala veľa aktivít. Takže si viem svoj čas dobre zorganizovať. Hrala som na klavíri, hrávala basketbal, čítala, a ešte som sa aj učila... A ďalšia dobrá vec bola vlastná firma v rokoch 1990 až 2004, kde som mala široké portfólio. Keď ste chceli prežiť na trhu ako poradca, museli ste sa veľa učiť. Na tie časy si spomínam najradšej, lebo mi to dalo veľmi veľa. S časom viem narábať aj teraz. Pracujem od šiestej do šiestej, pracovné povinnosti nepustia, ale potom idem domov. Nemyslím si, že život je iba o tom, aby sme ho strávili v práci. Mám 26-ročnú dcéru a päťmesačného vnuka. Takže buď ich idem po práci pozrieť, kočíkovať alebo nachystám manželovi večeru, prípadne ideme na pivo. Osobné voľno využívam aj na relax a šport.

Počula som, že si chodievate aj zacvičiť.

Na Slovenskom pozemkovom fonde bolo veľa práce, ale trikrát do týždňa som si na pilates našla čas. Teraz som už večer unavená, neviem sa k cvičeniu prinútiť, no manžel ma vníma ako večne pobehujúcu. Takže teraz namiesto cvičenia upratujem, varím, niečo robím v byte – našťastie, nie je veľký, takže stíham. Samozrejme, domáce práce som stíhala vždy, keď bola dcérka malá, ešte som aj šila a štrikovala... Žijem ako bežná mamina a stará mama. Aby som však nezabudla – s manželom sme veľkí fanúšikovia KHL. Máme permanentky na celý rok, takže žiaden zápas nám neujde...

Čomu sa venujú váš manžel a dcéra? 

Dcéra skončila medzinárodné bankovníctvo a finančníctvo na univerzite vo Viedni, manžel je kartograf, vyučuje na Prírodovedeckej fakulte UK, na Katedre geografie a kartografie. Je síce vedátor, ale zároveň ho ako kartografa „svrbia topánky“, a tak raz do roka sa spolu vyberieme na nejaký poznávací zájazd. Kým som ešte nevedela, že nastúpim na ministerstvo pôdohospodárstva, objednali sme si poznávací zájazd do Japonska. Takže nás čaká spoločná dovolenka v auguste.

Relaxom je pre vás aj rodinné chalupárčenie... 

Áno, manžel je síce Bratislavčan, ale po starých rodičoch zdedil neďaleko Nitry dom z nepálenej tehly. Opravujeme ho už niekoľko rokov, je to nekonečný príbeh, ale k domu patrí aj devätnásťárová záhrada, v ktorej sa realizujem. Niekedy som ju celú pokosila ručne, ale manžel sa rozhodol, že sa na túto moju obľúbenú činnosť už nemôže pozerať a kúpil mi malý traktorček. Ak mám počas víkendov čas, sedím na traktorčeku a kosím, piplem sa so skalkami alebo oberám nestriekané ovocie, ktoré potom nosím aj kolegom.

Pani ministerka, napriek vysokému postu ste typ ženy, ktorá dokáže - najmä osobným príkladom – okolie harmonizovať a spájať. Ak sa vy osobne pozriete do minulosti, ste spokojná?

Ak človek žije obklopený prírodou, všetko mu dáva zmysel. Odmalička som milovala botaniku, veľmi som ju chcela študovať, ale môj vynikajúci profesor na gymnáziu v Poprade, v mojom rodnom meste, mi to vyhovoril: „Čo s tým chceš robiť? Vyber si niečo praktické...“ A tak ja, dievča z mesta, ktorého rodičia ani starí rodičia nebývali na vidieku, som sa prihlásila na Vysokú poľnohospodársku školu do Nitry a odvtedy žijem svoj praktický sen, ktorý ma napĺňa a stále láka.

- - Inzercia - -