Dnes je pondelok, 19.november 2018, meniny má: Alžbeta
Čas čítania
4 minutes
Zatiaľ prečítané

Moderátorka Aneta Parišková: Chcela som mať päť detí!

september 06, 2016 - 08:13
Sympatická blondínka ANETA PARIŠKOVÁ, ktorá svojich troch chlapcov vychováva sama, pripúšťa, že by v budúcnosti mohla mať aj ďalšie deti. Ako dokáže skĺbiť náročnú úlohu mamy s moderovaním a riadením škôlky?

Aneta Parišková

Anetka, nový školský rok sa práve začína. Ako sa naň pripravujete s deťmi, so školákom a s menšími, škôlkarmi?

Danko sa do školy veľmi teší, ide do tretieho ročníka. Už mi prišiel aj zoznam, čo bude potrebovať, tak ma počas najbližších dní čaká nakupovanie pomôcok a zošitov. Pri mojich škôlkaroch je to jednoduché. Tí dostanú všetko v škôlke a nič sa pre nás nemení.

Nie je pre vás ťažké skoordinovať tri deti, prácu, škôlku a všetky krúžky dokopy?

Nie je to ľahké, ale dá sa to. Každý deň organizujem a riešim logistiku, aby všetko dobre fungovalo. A zatiaľ to ide bez väčších problémov. Náročné sú len vzdialenosti. Bývame v Dúbravke, škôlku, v ktorej mám dve deti a som tam riaditeľkou, mám na opačnom konci mesta, na Trnávke, JOJ-ka je na Kolibe a všetkých mojich troch chlapcov vozím trikrát do týždňa na tenisové tréningy do Petržalky.

Nie je to náročnejšie preto, že máte až tri malé deti?

Nemám „až“ tri, ale „iba“ tri deti. Vždy som túžila mať ich päť. Som rada, že sú aspoň traja. Jedináčik by si zrejme neustále vyžadoval moju pozornosť a bol by prirodzene zvyknutý byť centrom pozornosti. Tým, že moji chlapci sú traja a nie je medzi nimi veľký vekový rozdiel, sa dokážu pohrať aj sami. Navyše mi radi pomáhajú. Myslím si, že tri deti sa mi aj ľahšie vychovávajú. Prirodzene sa učia deliť, robiť kompromisy, riešiť si konflikty a navzájom sa od seba veľa učia. Získavajú dôležité sociálne zručnosti pre život. A ja ich pri tom, samozrejme, usmerňujem.

Danielko má osem, Gabriel má päť a Nathan bude mať v novembri štyri roky. Ako chlapci spolu vychádzajú?

Tí mladší najstaršieho Danielka rešpektujú ako svojho veľkého superbrata. Sú zvyknutí, že veliteľom je vždy ten najstarší. Ak nie je doma Danko, veliteľom je Gabko. A keď je u nás na návšteve ročný synovec Alanko, tak veliteľom môže byť konečne aj Nathanko.  Legendu o troch prútoch kráľa Svätopluka poznajú už naspamäť. A naozaj sú veľmi súdržní. Teraz v lete si napríklad na chate na Orave na strmom kopci urobili bunker a nazvali si ho „Hora troch bratov“. Majú sa veľmi radi, ale dokážu sa aj poriadne pobiť. A potom si trénujú, ako sa zmieriť, ospravedlniť sa jeden druhému...

Pri deťoch často prichádza k tomu, že sú súrodenci absolútne povahovo rozdielni. Je to prípad aj vašich synov?

Áno, sú veľmi odlišní. Nielenže sa na mňa vôbec nepodobajú, ale sú aj každý iný. Minule ma Danko prekvapil. Opísal seba a svojich bratov podľa rozprávky Dlhý, široký a bystrozraký. „Vieš, mamka, ja som ten dlhý, Gabko je ten široký a Nathanko je bystrozraký.“A trafil klinec po hlavičke, opis vizuálne sedí na sto percent a najmenší zo synov naozaj ako jediný nepotrebuje okuliare.

A povahovo?

Danko je intelektuál, rieši „veľké veci“ od Tutanchamóna a dinosaurov cez chemické pokusy, vzácne minerály až po vesmír a Boha. Zároveň je nesmierne zodpovedný, rád sa učí a nemá rád dievčatá. Gabko je veľmi citlivý a empatický a dokáže sa pre pokoj medzi bratmi aj obetovať, má veľmi dobré srdiečko a ako jediný z bratov má frajerku. (smiech) Nathanko je najväčší „fiškus“ a rád sa parádi.

Majú chlapci aj obľúbené aktivity, ktorými si vybijú baterky?

Ako som už spomínala, všetci traja chodia na tenis. Gabko a Nathanko majú aj plávanie a kondičné tréningy priamo v škôlke.

Keď nemáte tréningy, čo robievate najradšej vo voľnom čase?

My sa veľmi radi rozprávame. Pri rozprávaní vlastne aj zaspávame. Všetko spolu rozoberáme. V aute trávime pomerne veľa času. Počas jazdy sa rozprávame, spievame si, večeriame. Samozrejme sa tam aj našpiní a tak auto raz za čas vyčistíme. Aj interiér aj zvonku. V umyvárni sa hráme, že nás prepadli zombíci – to sú tie veľké kefy. Pri dome máme veľmi pekné veľké ihrisko, mládenci sa tam bicyklujú, hráme tam spolu tenis alebo futbal. Dankovi zrejme v škole opäť pribudne šachový krúžok. Tým menším stačí zatiaľ tenis, všetky ostatné pestré aktivity majú v škôlke.

Máte popri deťoch a škôlke čas aj na niečo iné? Na kamarátky alebo svoje vlastné záujmy?

Mám šťastie, že moja práca je zároveň aj mojím veľkým koníčkom. Moderátorská práca v spravodajstve aj mimo spravodajstva ma nesmierne baví, rovnako ako práca v škôlke. Všetky deti beriem ako svoje. A aj s učiteľkami mám výborný vzťah. Sme rodinná škôlka a presne taká atmosféra u nás aj vládne. Je to moja veľká vášeň! S priateľmi aj so širokou rodinou som v kontakte aj sa stretávame. Samozrejme, nie každý deň. Nevenujem sa nakupovaniu ani klebeteniu pri kávičke, nechodím do fitka ani na skrášľovacie procedúry, a tak mi zostáva dosť času napríklad aj na knihy.

Kedy prišiel nápad otvoriť si detskú škôlku? Spontánne, s vašimi vlastnými ratolesťami?

Som vyštudovaná učiteľka a deti všetkých vekových kategórií mám veľmi rada. Popri škole som učila, dlhodobo som sa venovala deťom z detských domovov a malým onkologickým pacientom a sama som chcela päť detí. Keď môj brat, ktorý spolu s kolegom Miškom organizoval denné tábory, prišiel za mnou s ponukou, či nechcem investovať do vybudovania škôlky, bez váhania som išla do toho. A keď mal Nathanko desať mesiacov, ujala som sa aj funkcie riaditeľky.

Keď ste odjakživa túžili po piatich deťoch, stačia vám tieto tri? Alebo pripúšťate, že by ste v budúcnosti mohli mať aj ďalšie?

(smiech) Mám už štyridsaťtri rokov, tak neviem, či by to bolo možné, ale vôbec by som sa nebránila, aby som mala štvrté aj piate dieťa. Uvidíme. Alebo si nejaké adoptujem.

Stretávajú sa vaši synovia aj s ich otcami, vašimi expartnermi Davidom a Markom?

Nie. Moji chlapci však majú okolo seba veľa dobrých mužských vzorov. Dostávajú skvelé príklady, ako má rodina fungovať. Môj otec, brat... Obaja sú skvelí muži.

Celý rozhovor s Anetou Pariškovou si môžete prečítať v aktuálnom čísle Slovenky č. 35!

- - Inzercia - -