Dnes je pondelok, 23.september 2019, meniny má: Zdenka
Čas čítania
1 minute
Zatiaľ prečítané

Rozlúčka s Michalom Kováčom: Prezident voňajúci človečinou

október 13, 2016 - 19:08
Zvykne sa hovoriť, malý národ, malé dejiny, malé osobnosti. Znovu som si túto skutočnosť uvedomil po rokoch pri smrti Michala Kováča. Ako veľmi sa snažíme z neho urobiť niekoho, kým nebol a zabúdame pritom na tie reálne kvality, ktoré mal.

Keď za mnou ako za kňazom príde niekto kvôli pohrebu, podľa toho, čo mi o zomrelom rozprávajú, viem, aký bol ich vzájomný vzťah. Potvrdilo sa mi, že väčšinou tí, ktorí za života o otca, alebo matku príliš nezavadili, majú po smrti potrebu za hodinu s farárom vyriešiť všetko dovtedy zanedbané. A myslia si, že to pôjde.

Obávam sa, že podobnú taktiku sme zvolili aj v prípade prvého prezidenta Slovenskej republiky a jeho smrti. Poniektorí majú až patologické nutkanie spievať ódy, používať slová ako hrdina, autorita, veľký človek.  Takí však obvykle neodchádzajú zo sveta na pokraji záujmu s prezidentskou rentou nie väčšou ako je mesačný príjem čašníka v Bratislave. Aj táto skutočnosť popravde vypovedá o tom, kým bol pre nás Michal Kováč naozaj.

Poznal som ho ako mladé novinárske ucho. Pravidelne sme sa stretávali. Zaujímali ho moje názory na to, čo robí dobre, a čo zle. V čom by sa mal zlepšiť. Raz dokonca po mňa poslal prezidentské auto, aby ma večer priviezlo do paláca na mimoriadne stretnutie. Lebo vraj mal o predsedovi vlády pred novinármi čosi povedať, čo on nikdy nepovedal, ale premiérovi dal verejný sľub, že ak sa nájde čo len jeden, ktorý mu tie slová potvrdí – odstúpi z úradu. Mohol som byť vtedy veľmi bohaté novinárske ucho...

Celý čas som ho vnímal ako muža, ktorý vlastné limity zmenil na prednosť. Naučil som sa od neho, že obklopiť sa v živote ľuďmi múdrejšími od seba je vlastne veľká prednosť múdrych, ktorú pochopia iba múdri.

Bol takýmto človekom. Lebo si nikdy o sebe nemyslel viac, než bola pravda. Dokázal počúvať a prijímať názory druhých a vďaka tomu sa stával sám vskutku bohatý. Vždy si našiel čas, aby prišiel na stretnutie so žiakmi či študentami. Stalo sa mu, že ak zabudol, otočil sa dokonca z diaľnice, len aby splnil svoj sľub.

Celý článok nájdete v aktuálnom vydaní SLOVENKY č.40

 

- - Inzercia - -