Dnes je streda, 21.november 2018, meniny má: Elvíra
Čas čítania
2 minutes
Zatiaľ prečítané

RETRO BRATISLAVA: Tie roky 60-te (SÚŤAŽ)

október 24, 2016 - 20:03
Ako vyzeralo naše hlavné mesto počas zlatých 60-tych rokov? Známy spisovateľ Juraj Šebo nás vrátil späť do doby, keď Bratislava bola originálnejšia ako je dnes. Autor spomína mnoho vecí, na ktoré sme už dávno zabudli, miesta, kam sa chodievalo, ľudí, udalosti, detaily každodenného života, ktoré odvial čas do nenávratna.

Pre mňa sa začalo toto zaujímavé obdobie vtedy, keď sa v Bratislave naposledy zhasli plynové lampy na Rudnayovom námestí a mlieko sa prestalo nalievať do kanvičiek. Naša generácia i generácia našich otcov sa začínala učiť slobodne dýchať, iba pohľad smerom na východ nás občas napĺňal obavami. A stalo sa: 21. augusta 1968 nás náš veľký brat a bývalý osloboditeľ spolu s najlepšími socialistickými priateľmi znovu „oslobodil“. Tak sa pre mňa definitívne skončili sweet sixties. Pokúsim sa priblížiť a sprostredkovať, čo sa udialo v Bratislave a našich životoch medzi týmito dvomi medzníkmi. 

unnamed_3.jpg

Foto: 
archív J.Š.

unnamed_2.jpg

Foto: 
archív J.Š.

unnamed_1.jpg

Foto: 
archív J.Š.

Narodil som sa v Bratislave na sklonku druhej svetovej vojny. Tu sa narodili aj moji rodičia, aj starí rodičia. Môžem povedať, že som starý Prešporák so všetkým, čo k tomu patrí. Používam staré zabudnuté prešporácke výrazy a slová, ktorým dnes už poma­ly nik nerozumie. Starých rodičov som volal opapa a omama. Aj moja vnučka mi dnes hovorí opapa. Som zarytý tradicionalista. Zažil som atmosféru Bratislavy v šesťdesiatych rokoch, ako starší tinéddžer, zažil som  korzo, bigbít, Schöner Náciho i ostatných velikánov, pamätám si na li­monádu v igelitovom vrecúšku, chodil som do Pinkáča, Pekáča i Astorky. Na blic som chodil do kina Čas. Lákali ma obyčajné krčmy ako Fajka s naolejovanou drevenou podlahou a chutnou gulášovou polievkou, ale nepohrdol som ani návštevou Carltonu, kde Plzeň stála trikrát toľko ako inde. Hral som soritaš, štucne, raba suli i stolný futbal. Počúval som Laxík, nosil texasky i zvonové nohavice ušité u Ditricha. To všetko mám spojené s Bratislavou šesťdesiatych rokov.

unnamed_7.jpg

Foto: 
archív J.Š.

Pioniersky palác (Pinkáč). Grassalkovichov palác, dnes sídlo prezidenta, nepatril deťom len jeden deň v roku, počas dňa otvorených dverí, ale po celý rok. Koncom päťdesiatych rokov sa strana a vláda rozhodli z tejto historicky vzácnej budovy vytvoriť Pioniersky dom Klementa Gottwalda. Komunisti zrejme nechceli sedieť na stoličkách, kde predtým sedával Tiso. Všetko tam pre nás bolo romantické a exotické. Okrem toho, že sa dalo šmýkať po zábradlí, tu fungovalo tridsať záujmových krúžkov. Ja som prešiel asi šiestimi (mičurinský, požiarnický, ateistický, zdravotnícky, dramatický, zoologický), až som zakotvil v krúžku šikovných rúk. Tento fakt dodnes tajím pred vlastnou manželkou, ktorá o mne vie, že nedokážem ani klinec zatĺcť.

unnamed_9.jpg

Foto: 
archív J.Š.

unnamed.jpg

Foto: 
archív J.Š.

Celý článok nájdete v mesačníku Metropola 

Súťaž: Posielajte nám aj vy retro fotografie z Bratislavy! Tie najlepšie odmeníme lístkami do Slovenského národného divadla a uverejníme ich v printovej forme mesačníka Metropola

             

Subory musia mať menej ako 2 MB.
Povolené typy súborov: gif jpg jpeg png eps tif pict.
Subory musia mať menej ako 2 MB.
Povolené typy súborov: gif jpg jpeg png.

- - Inzercia - -