Dnes je sobota, 23.február 2019, meniny má: Roman, Romana
Čas čítania
2 minutes
Zatiaľ prečítané

Neuveriteľné príbehy zo záhrobia: Bezhlavý jazdec v močiari

október 31, 2016 - 10:13
Teta Júlia bývala vo veľkom jednoposchodovom dome na mieste, ktoré ľudia odjakživa volali Vápenky. Neďaleko nej bývali jej tri sestry, ku ktorým často chodievala, aby sa vyžalovala so svojím trápením, ktoré prežívala v nešťastnom, bezdetnom manželstve.

Sestry žili v malej osade, obklopenej prekrásnou prírodou. Lemoval ju hustý les a z obidvoch strán sa nad ňou vypínali mohutné vrchy. Jeden z nich bol bohatou zásobárňou kvalitnej pitnej vody pre studne, tu žijúcich ľudí, ale aj studničiek, ktoré vyvierali pod úbočím na západnej strane vrchu. Zvlášť výdatný bol jeden z prameňov, ktorý sa zachoval dodnes. Nachádza sa pod brehom, vedľa cesty, po ktorej chodievala Júlia. Voda z neho tiekla do blízkeho poľa, kde vytvárala neveľký močiar.

Hrôzyplný výjav

V jeden podvečer sa teta vracala z návštevy u sestier, kde sa bola vyžalovať a načerpať aspoň trochu útechy. Ako tak kráčala, cítila, že ju premkol jesenný chlad. Pritiahla si tuhšie tmavý vlniak a pridala do kroku. Došla až k miestu, kde vyvierala spomínaná studnička. Vtom, akoby na niečí príkaz, otočila hlavu a pozrela sa smerom k močiaru. Tam uvidela čosi, čo ju poriadne vydesilo. Na bielom koni sedel jazdec vo vojenskej uniforme, no najstrašnejšie na celom výjave bolo, že nemal hlavu. Celá akoby zdrevenela. Na čelo jej vystúpili kvapky potu a mala pocit, že už-už zamdlie. Len s veľkou námahou sa jej podarilo pohnúť sa z miesta, lebo nohy akoby jej vrástli do zeme.

Keď sa jej už podarilo rozhýbať sa, rozbehla sa, čo jej sily stačili, no ešte raz sa úkosom pozrela smerom k močiaru a ten prízrak tam stále bol. Hoci už nebola najmladšia, bežala celou cestou k svojmu domu, aby bola čo najrýchlejšie preč od toho strašného miesta. Ani nevedela, kedy a ako sa dostala na prah domova, úplne stratila pojem o čase. Niekoľko dní sa nevedela zo strašného zážitku spamätať a triasla sa na celom tele.

Prečítajte si tiež: ZNAMENIA Z ONOHO SVETA

cemetery-395953_1280.jpg

Foto: 
pixabay

Kto to bol?

Po čase sa so svojím zážitkom zdôverila sestrám, ale tie ju presviedčali, že to bola len vidina, prelud, ktorý si vytvorila jej rozrušená myseľ. No teta Júlia sa nedala presvedčiť. Až do svojej smrti nikdy po zotmení nevyšla von a doma sa zamkýnala aj na tri západy.

Zvláštna vec sa stala pár rokov po jej smrti. Nastal stavebný boom a neďaleko močiara ktosi kopal základy nového domu. Počas týchto prác sa našla stará vojenská šabľa a o pár metrov ďalej aj ľudská lebka. Vtedy som si spomenul na to, čo rozprávala teta Júlia, a jej príbeh nadobudol celkom iný rozmer. Je možné, že tam naozaj videla prízrak nepokojnej duše vojaka, ktorý aj po smrti hľadal svoju hlavu a šabľu.

Vladimír B.

- - Inzercia - -