Dnes je utorok, 20.november 2018, meniny má: Félix
Čas čítania
2 minutes
Zatiaľ prečítané

Veľký rozhovor s Tomášom Klusom: Kričím, inak by som sa udusil

november 24, 2016 - 08:23
Rozhovor s TOMÁŠOM KLUSOM je vždy iný. Možno je to tým, že zakaždým je to iný Tomáš. Sám o sebe hovorí, že sa mení každý mesiac a jeho žena teda žije s uspievaným chameleónom. A tak vám dnes predstavujeme Tomáša pesničkára, otca dvoch detí, optimistu, vtipného parťáka a snílka, ktorý verí, že (z)mení svet.

Úvod rozhovoru sme odštartovali v slovenčine, aj vám to celkom ide. Môžem azda dúfať, že začnete v slovenčine aj spievať?

Určite nie. Je to bezpochyby krásny jazyk, mäkší, ľúbezný, ale neviem sa v ňom hrať.

Ako to myslíte – hrať sa.

Nie som v ňom obratný, briskný. Nevedel by som na ňom „parazitovať“ tak, ako na českom jazyku, ktorý mi je materinský a ktorý milujem pre jeho mnohotvárnosť. Ale možno raz o desiatky rokov, keď naberiem dostatočne bohatú slovnú zásobu... Napríklad dnes mi veľmi milý čašník na obed ponúkol avokádo s „popučanými“ zemiakmi. Najskôr som myslel, že ma chce uraziť, nie pohostiť. V našom slangu to znamená niečo úplne iné. Nuž, som za hranicami, mám sa ešte čo učiť (smiech). Preto budem zatiaľ spievať tak, ako mi zobák narástol.

Ako ste na tom s inými jazykmi?

Mám mindrák z toho, že neovládam dobre angličtinu. Netreba za tým hľadať nijaké iné výhovorky, ako to, že som lenivý sa to naučiť a hovoriť. Zároveň si uvedomujem, že by som to mal čím skôr vyriešiť. Možno aj teraz, v rámci Recyklusu, keď som si naordinoval obnovu seba samého, moje jazykové neschopnosti do toho zahrniem tiež.

Recyklus je vaše aktuálne, aj slovenské turné. Ten názov mi pripomína filozofiu, že človek počas svojho života prechádza rôznymi cyklami. Máte 30, to znamená, že by ste mali byť v piatom cykle, čo je obdobie kreativity a najlepších nápadov. Sedí to?

Samozrejme, človek sa mení, tak to má byť. Hoci mám pocit, že ja sa mením ešte častejšie, asi tak každý mesiac. Moja žena sa už z toho smeje, pretože ono to vidieť najmä na mojich fotkách. Ja sa veľmi nepozorujem, ale nedávno, práve pred pár dňami, za mnou prišla a hovorila, že má vlastne veľké šťastie, keď žije každý štvrťrok s tým istým a predsa trochu iným človekom. Ale tu nehovorím len o zmene názoru, alebo nálady, filozofie. Akoby som sa fyzicky premenil. Som zhmotnená emócia. Podľa toho, ako čo cítim, tak aj vyzerám.

Toto by však asi nezvládla každá žena....
Je mi to jasné, opäť o dôvod viac, prečo ju milovať ešte viac.

Boli časy, keď ste boli rebelom, kričiacim chalanom s gitarou, vyzeráte stále v pohode, aj sa tak máte?

Mám sa skvelo. Nerozčuľujem sa, skôr ma teší to, aký život môžem žiť a aký aj žijem, a som za to vďačný Bohu. Štve ma len to, že sa začíname rozdeľovať. Začíname veriť tomu, že život a svet je zlý.

A nie je?

Nie. Je to len naše dávne vnútorné rozhodnutie, že sa musíme pred niečím chrániť. Naša ochrana začína byť taká dôkladná, že sa k nám nedokážu dostať ani naši najbližší. Nedochádza k zdieľaniu emócií, nevieme, ako vnímajú oni nás a oni nevedia, ako vnímame my ich. A pritom sme schopní zdieľať s cudzími ľuďmi tristo pomerne intímnych príspevkov, fotookamžikov a nie sme schopní zdieľať s blízkymi ľuďmi našu radosť alebo smútok. Ani lásku. Žiaľ... Stýkame sa s ľuďmi, pri ktorých sa necítime dobre a trpíme. Naopak, na ľudí, ktorých spoločnosť na nás pôsobí ako liek, na tých nemáme čas. Nedokážeme sa postaviť problémom tvárou, nevieme ich riešiť, skôr sa viac zamotávame do sieti lží, nútenej formálnosti. Bol by som rád, keby sa toto zmenilo. Ale či je to možné, neviem. Možno postačí, keď sa nad tým čitatelia zamyslia. Aspoň na chvíľu.

Celý rozhovor si môžete prečítať v aktuálnom vydaní SLOVENKY

- - Inzercia - -