Dnes je pondelok, 19.november 2018, meniny má: Alžbeta
Čas čítania
3 minutes
Zatiaľ prečítané

Keď takmer prišla pod lavínou o život, rozhodla sa zachraňovať druhých

december 07, 2016 - 10:40
Keď IVANA SIKULOVÁ počas skialpinistickej expedície lyžovala na kopcoch v bulharskom pohorí Rila, netušila, že pád lavíny, ktorá ju tam zasiahne, jej zmení život. Dva roky liečenia, šesť operácií, boj s psychickou traumou, aby sa opäť mohla vrátiť do milovaných hôr. Vrátila sa. Ako iná žena, ako záchranárka.

Pamätám si, že som myslela len na to, že ak ostanem pod lavínou, nech je to rýchlo za mnou,“ vybavujú sa Ive najhoršie spomienky na takmer fatálnu tragédiu. Vyše dvestokilometrová rýchlosť lavíny, sekundy boja o život, pocity bezmocnosti zápasiace s vôľou prežiť, myšlienky na najhoršie, zima, chlad a bolesť. Bezradný človek pod masou bieleho snehu. Ak nemáte šťastie, za pár minút vás utopí. „Ja som to obrovské šťastie mala a vďaka nemu žijem. Hory a ľudské tragédie, ktoré som v nich zažila, vrátane tej mojej, ma naučili pokore a hodnote toho najcennejšieho, pomáhať druhým,“ hovorí Iva, doktorka geológie, ktorá sa po tejto osobnej tragédii rozhodla po pätnástich rokoch práce zmeniť svoju profesiu. Dnes zachraňuje životy druhých.

vysoke_tatry.jpg

Foto: 
Archív: I.S.

Geologička na výpravách

Keď sa mladé dievča rozhodovalo, čo so svojím životom, malo veľkú dilemu. Ivu totiž fascinovala odmalička príroda, sopky, milovala hory v okolí Banskej Bystrice, kde sa učila pod dohľadom mamy telocvikárky lyžovať, bola skvelá aj v chémii, ku ktorej ju zase priviedol otec, vysokoškolský profesor, a vo svojom vnútri bojovala s túžbou raz ako lekárka pomáhať zachraňovať ľudské životy. Dnes sa smeje, že vtedy vyhrala jej pohodlnosť. Keď už bola totiž prijatá na štúdium geológie, nechcelo sa jej opakovať nevydarené skúšky na medicíne. Hovorí však, že jej profesijné naplnenie si ju našlo, hoci po rokoch a tŕnistou cestou. Už počas štúdia geológie sa dostala do Álp, prešla ich od Rakúska cez Švajčiarsko až po Francúzsko, v rámci geologicko-environmentálneho projektu rozvojovej pomoci pracovala na výskume v Kirgizsku, geologička robila geologické mapovanie v slovenských horách. „Bola som šťastná, pretože táto práca bola prevažne v teréne, v horách, ktoré som milovala. Túžila som ich však zdolávať aj na lyžiach, chcela som liezť,“ spomína Iva, ako sa u nej rodila túžba zvládať čoraz náročnejšie prekážky. K speleológii pribudlo horolezectvo a neskôr skialpinizmus.

praca_v_horskej_sluzbe_1.jpg

Foto: 
Archív: I.S.

Svetové prvenstvo

„Skialpinistické začiatky a extrémne lyžovanie neboli ťažké v tom, že by som mala strach či obavy. Túžba ísť do náročnejších terénov bola silnejšia ako rozum,“ spomína Iva. Výzva skialpinizmu bola i v tom, že je to šport, v ktorom sa musíte spoliehať sami na seba. „Pri páde na lyžiach v strmom teréne vás nikto nezachytí ako napríklad pri horolezectve, keď sú spolulezci na lane.“ Na to, aby mohla zdolávať vrcholy aj štyritisíc metrov vysokých kopcov, často vďaka vysokej nadmorskej výške už v ľadovcovom teréne, musela okrem horolezectva a lyžovania ovládať poznatky z meteorológie, orientácie v teréne či mať znalosti z improvizovanej záchrany na ľadovci. „Jediné, čo sa v horách nedá natrénovať, je schopnosť aklimatizovať sa na vyššiu nadmorskú výšku, kde sa nám ťažšie dýcha. Ja som túto schopnosť do vienka nedostala, takže každý môj kopec nad 3000 metrov nad morom je pre mňa riadna drina pre výškové choroby.“ Iva absolvovala niekoľko extrémnych skialpinistických expedícií v najstrmších alpských stenách. Za jednu z náročných výprav považuje zlyžovanie Pallaviciniho kuloáru so sklonom 50 až 55 stupňov najvyššieho rakúskeho kopca Grossglockner, za ktoré získala svetové prvenstvo v ženskom extrémnom lyžovaní. „Náročnosť zjazdu nie je len v strmosti, ale aj v ojedinelých snehových podmienkach. Prevažne je to cesta pre horolezcov na ľadové lezenie, ale my sme ju s našou partiou zlyžovali. Aj výstup je náročný, musíte nocovať v horách, kým sa dostanete pod stenu,“ hovorí skialpinistka. S úsmevom dodáva, že na bivakovanie v zime si už zvykla, ale oproti mužom to ženy majú o trochu náročnejšie. Každá výprava musí byť dokonale dopredu pripravená, keďže výstup na najvyššie kopce môže trvať aj niekoľko dní. Vyžaduje sa výstroj, kontakty na záchranné služby, mapy, kontakty na miestnych ľudí, aby mohli poradiť. Niekedy môže trvať aj pol roka, kým sa taká výprava pripraví.

Asi najdôležitejšie a často najpodceňovanejšie je počasie, ktoré sa v horách mení veľmi rýchlo. „Je nevyhnutné zistiť si počasie, nielen aké bude, ale i aké bolo pred plánovanou výpravou, či na kopcoch snežilo a fúkalo, pretože to sú dôležité faktory pre lavinózny terén. Ak je v horách napríklad vyhlásený druhý stupeň lavínového nebezpečenstva, v lokálnych žľaboch či vo svahoch môže byť vďaka nafúkanému snehu aj štvrtý stupeň,“ vysvetľuje Iva.

praca_v_horskej_sluzbe_2.jpg

Foto: 
Archív: I.S.

Celý rozhovor si môžete prečítať v aktuálnom vydaní SLOVENKY

- - Inzercia - -