Dnes je pondelok, 24.september 2018, meniny má: Ľuboš, Ľubor
Čas čítania
2 minutes
Zatiaľ prečítané

Architekti zaspomínajú na osobnosť Vladimíra Karfíka

december 08, 2016 - 09:27
Spolok architektov Slovenska si zároveň v týchto dňoch pripomína nedožité narodeniny profesora Štefana Šlachtu

Autora prvého panelového domu na Slovensku, jedného z hlavných predstaviteľov funkcionalizmu a konštruktivizmu v československom staviteľstve 20. storočia Vladimíra Karfíka si vo štvrtok 8. decembra pripomenie Spolok architektov Slovenska. Podujatie Hommage á Vladimír Karfík 1901 - 2016 k tohtoročnému 115. výročia narodenia a 20. výročia úmrtia architekta sa začne o 14:00 v sieni Dušana Jurkoviča v sídle Spolku architektov Slovenska na Panskej 15 v Bratislave. Ako agentúru SITA informovala Ľudmila Jáchimová zo spolku architektov, spomienkový program otvorí prezident spolku Juraj Hermann. Následne Ivan Gürtler, jeden z Karfíkových bývalých študentov predstaví architektovo bratislavské obdobie. Prídu aj ďalší "karfíkovci", teda bývalí študenti profesora Karfíka, ktorí sa k jeho odkazu dodnes hlásia.

Vladimír Karfík (26. októbra 1901, Idrija, Rakúsko-Uhorsko, dnes Slovinsko - 6. júna 1996, Brno) bol jedným z hlavných predstaviteľov funkcionalizmu a konštruktivizmu v československom staviteľstve 20. storočia. Bol priekopníkom montovaných celopanelových konštrukcií. Autorom prvého panelového domu na Slovensku - v Bratislave na Kmeťovom námestí, od ktorého sa odvíja história našej panelovej výstavby, je Karfík. Vladimír Karfík vyštudoval architektúru na Českom vysokom učení technickom (ČVUT) v Prahe a následne od roku 1924 do 1925 absolvoval študijný pobyt v ateliéri Le Corbusiera v Paríži. Rok pracoval v Prahe, navštívil Anglicko. V období 1927 až 1930 bol v USA, kde pracoval pre firmy Schmidt - Garden - Ericson a Holabird - Root v Chicagu. Dostal sa do ateliéru popredného amerického architekta Franka Lloyda Wrighta, medzi iným autora Guggenheimovho múzea v New Yorku. Pobyty v Paríži aj v Chicagu poznačili celú Karfíkovu tvorbu. V rokoch 1930 až 1946 pracoval ako vedúci architekt v projektovom oddelení Stavebnej kancelárie firmy Baťa v Zlíne. Zlínske obdobie je považované za jeho najvýznamnejšie. Práve diela z tých čias, ako obchodné domy Baťa v Brne, Bratislave, či Amsterdame, Rímsko-katolícky kostol v Petržalke, či viaceré zlínske vily, mu zaručili popredné miesto v dejinách modernej architektúry. V roku 1932 a 1933 realizoval výstavby v Anglicku a USA. V roku 1946 prišiel na pozvanie profesora Emila Belluša prednášať na Fakultu architektúry Slovenskej vysokej školy technickej, kde pôsobil až do začiatku 70. rokov. V rovnakom roku ho menovali profesorom, v rokoch 1955 až 1957 bol dekanom Fakulty architektúry a pozemného staviteľstva SVŠT. Prednášal v Poľsku, Rusku, Nemecku, Rakúsku, na Malte a v USA. Získal domáce i medzinárodné ceny, Cenu E. Belluša, Cenu Dušana Jurkoviča, čestné členstvo Amerického inštitútu architektov, čestný doktorát ČVUT. V roku 1992 mu prezident Václav Havel udelil zlatú medailu za príspevok k rozvoju česko-slovenskej a svetovej architektúry. 

Spolok architektov Slovenska si zároveň v týchto dňoch pripomína nedožité narodeniny svojho prvého spolkového prezidenta profesora Štefana Šlachtu (6. decembra 1939, Ružomberok – 26. mája 2016, Bratislava). Šlachta bol tiež študentom a neskôr blízkym spolupracovníkom Vladimíra Karfíka a spájalo ich celoživotné priateľstvo. U Karfíka pôsobil ako asistent po ukončení štúdia na Fakulte architektúry Slovenskej vysokej školy technickej (SVŠT) v Bratislave. Neskôr pracoval v Dopravoprojekte, v Štátnom ústave pamiatkovej starostlivosti a od roku 1990 na Vysokej škole výtvarných umení (VŠVU) v Bratislave, kde bol prorektorom (1991 - 1993) a rektorom (1994 - 2000). Bol zakladajúcou osobnosťou Spolku architektov Slovenska a jeho prvým prezidentom (1990 - 1994). Prezidentom spolku bol aj v rokoch 2002 až 2008. Pôsobil ako pedagóg na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave a neskôr sa venoval histórii slovenskej architektúry 20. storočia. Bol spoluautorom projektu mostu Lafranconi, publikoval a písal recenzie stavieb a profilov domácich a zahraničných architektov, prednášal na mnohých európskych školách a univerzitách. Od apríla 2006 bol hlavným architektom Hlavného mesta SR Bratislavy. Za jeho zásluhy o pozdvihnutie slovenskej architektúry v oblasti výskumu, dokumentačných a biografických prác a za jeho pedagogickú činnosť dostal za rok 2004 od prezídia SAS Cenu Emila Belluša. V posledných rokoch vo svojej bádateľskej činnosti sa venoval slovenskej architektonickej emigrácie po roku 1968. 

- - Inzercia - -