Dnes je štvrtok, 23.marec 2017, meniny má: Adrián
Čas čítania
5 minutes
Zatiaľ prečítané

Hudák, Kramár, Ondrík: Šťastný nový rok čitateľom Slovenky!

január 02, 2017 - 12:22
Traja sympatickí muži Maroš Kramár, Michal Hudák a Milan Ondrík majú za sebou bezpochyby zaujímavý rok, ktorý v sebe zahŕňal radostné i tie menej radostné okamihy.

Maroš Kramár

Aký bol váš rok 2016?

Začal sa nádherne, lebo celý január som bol v Kostarike. Prežili sme tam krásne chvíle a teraz sa teším opäť, lebo rok 2017 sa mi začne v Austrálii, kam odlietame spolu s Jurajom Hrčkom, aby sme zahrali pár predstavení našim slovenským i českým kamarátom. No vrátim sa k vašej otázke – pracovne to bol veľmi vydarený rok. Hral som to, čo som chcel a s kým som chcel, v tom má herec na voľnej nohe výhodu, môže si vybrať a riadiť si ten život trochu sám. Pre mňa bol rok 2016 zaujímavý aj tým, že som odišiel zo seriálov, celý rok som sa neukázal v žiadnom, takže som ulahodil tým divákom, ktorí ma nemajú radi. Oddýchli si odo mňa. (smiech) A tí, čo ma majú radi, sa môžu tešiť, že sa v budúcnosti znova niekde objavím.

Zvyknete bilancovať?

Nie. Teraz ste ma prinútili, preto rozmýšľam, aký to bol rok. (smiech) Pre mňa je podstatné, že deti boli zdravé, ja som to všetko tiež prežil v zdraví, aj keď už ma v mojom veku všeličo pobolieva. No každé ráno sa teším, že som sa ešte zobudil a že ma ešte niečo bolí.

Herci žijú podľa diárov, to nie je žiadne tajomstvo. Zapĺňa sa vám už diár na ďalší rok?

Áno, už sa plní, ale to je dobre, pretože treba mať prehľad. Keď chce človek zacestovať a aj si užiť trochu život, treba si veci dopredu naplánovať.

A čo Silvester? Ako privítate nový rok?

Silvester mám pracovný, v istom tatranskom hoteli budem odprevádzať ľudí z jedného roka do druhého.

Rád to robíte?

Je to spojenie príjemného s užitočným. Samozrejme, najlepšie je, keď ste na chate s rodinou a priateľmi a nemusíte nič robiť. Ale na pracovné Silvestre som už zvyknutý, je to akási súčasť môjho povolania. Navyše, v tom hoteli to už poznám, panuje tam veľmi príjemná atmosféra a tak viem, že ma čaká príjemný večer. Po ňom pôjdeme s deťmi na lyžovačku, chystáme sa na Donovaly. No a potom sa už vraciame späť do Bratislavy, lebo ja letím do spomínanej Austrálie a deti idú do školy. 

Nedá mi nedotknúť sa aj terorizmu, ktorý otriasol rokom 2016. Úprimne, nebojíte sa letieť?

Keby si toto človek začal pripúšťať, teroristi by vyhrali. O to im ide, aby nám navodili pocit strachu. Aby sme prestali cestovať, lietať, komunikovať, normálne žiť. A to nesmieme dopustiť. Samozrejme, nejaké obavy sú, ale zámerne idem proti tomu, nechcem, aby nás títo blázni zničili, no uvedomujem si, že treba robiť všetko pre to, aby tu bolo bezpečne a aby sme sa nemuseli báť toho najhoršieho. Čitateľom Slovenky želáme veľa dobrých správ, zdravia, šťastia a úsmevu v roku 2017.

2.jpg

Foto: 
Ramon Leško

Milan Ondrík

Milan, ideme si zbilancovať váš rok 2016?

Úprimne poviem, že nezvyknem bilancovať, ale nedávno som bol v jednej talkshow so Soňou Müllerovou a ona to zhrnula za mňa, pretože vymenovala všetky moje pracovné úspechy a ocenenia, ktoré som tento rok získal. Bol som prekvapený, čo všetko sa udialo za jeden rok. Asi by som mal byť na seba pyšný, ale pre mňa bol tento rok krásny najmä preto, že sa nám narodilo naše tretie dieťa – Anežka. Povedal by som, že to bol jeden z najkrajších rokov, aj čo sa práce týka, ale zároveň jeden z najťažších. Zažil som najťažšie skúšanie osudu v živote, mám za sebou náročné obdobie a mám pocit, že ma to zlomilo trochu iným, pozitívnym smerom. Mali sme problémy, veľa som sa stretával s lekármi, ale myslím, že všetko bude v poriadku.

Keď človek začne chodiť do nemocníc, poprehadzujú sa stupienky v rebríčku hodnôt. Stalo sa to aj vám?

Tento rok myslím stále na jednu vetu, ktorú hovorí môj kolega Vladko Obšil v divadle: „Nevážime si to, čo máme, kým to máme, až keď o to prídeme, sme celí zúfalí, že hľadáme svoj poklad, ktorý sme mali za nič, keď sme ho mali.“ Chcem si vážiť chvíľu a situáciu, ktorú mám a žiť v prítomnosti. Zamýšľal som sa nad tým, čo mám, aké mám šťastie. A aby som nemusel ľutovať deň, keď ho stratím, budem si ho chrániť.

Rok 2017, aký bude?

Zrejme budem zatvorený v divadle, čo je dobre aj zle. (smiech) Dal som si predsavzatie, že by som chcel trochu obmedziť svoje aktivity, čo sa mi začína dariť. Rodina je na prvom mieste. Keď je pohoda, pokoj a šťastie doma, aj práca je radosťou.

Spomínate divadlo, no budú aj filmovačky?

Filmovačky budú, ale nemôžem o nich hovoriť. Priznám sa však, že som odmietol niektoré seriály. Pričuchol som k zaujímavým projektom, ktoré boli veľmi dobré a boli pomenované ako seriál, a pri nich som zistil, že sa to dá robiť aj plnohodnotne. Pochopil som, že nemusím ísť do všetkého, len aby som figuroval aj v televíznej a filmovej tvorbe.

Kde budete tráviť Silvestra?

Na Orave u mojich rodičov. Veľmi sa na to teším, tento rok to vyšlo krásne, prvýkrát po pätnástich rokoch na Silvestra nehrám, dokonca ani na druhý deň nemusím ísť hneď do práce.

Na Orave zrejme bude snehu, chystáte sa s deťmi sánkovať?

Tento rok už dúfam áno, je to môj veľký sen! Keď sme boli pred rokom na Orave počas zimy, Adamko aj Alžbetka dostali kiahne, takže sme sa mohli sánkovať akurát tak v nemocnici. Na sánkovanie sa vyslovene teším, nové sánky máme doma dva roky a ešte sme ich nemali možnosť vytiahnuť. No a v Nitre sa sánkovačka realizovať nedá, pretože tam keď aj napadne sneh, hneď je z toho čľapkanica.

1.jpg

Foto: 
Ramon Leško

Michal Hudák

Aký bol váš rok 2016?

Bol to veľmi intenzívny rok, čo sa súkromia aj práce týka. Neviem, čo z toho by som mal konkretizovať.

Spýtam sa teda inak, čo bolo na ňom najkrajšie?

Dni, keď som nemusel pracovať. (smiech) Ale nie, teraz vážne, bol to veľmi príjemný rok, s priateľmi a rodinou som navštívil krásne miesta, zažil som nádherné chvíle pri práci v televízii, stal som sa krstným otcom syna môjho kamaráta Mariana Čekovského a verím, že aj rok 2017 bude pokračovať v tomto duchu. Rozhodne sa snažím urobiť si viac voľna pre seba a svojich blízkych. Bob Dylan raz povedal, že šťastný je ten, kto sa ráno zobudí, večer ide spať a medzitým si robí, čo chce. To sa snažím dosiahnuť.

Už som sa vášho kolegu Maroša Kramára pýtala, či sa mu plní diár so sedemnástkou na konci. Ako vyzerá ten váš?

Veľmi podobne, dokonca už mám zafixované aj nejaké termíny na rok 2018 a teraz som si uvedomil, že dokonca aj na rok 2019. Je to celkom divočina.

Váš Silvester bude pracovný či rodinný?

Strávim ho spolu s rodinou a priateľmi v Tatrách a veľmi sa už na to teším. Oddýchnem si, prvá práca príde až 7. januára.

Chystáte sa aj na plesovú sezónu?

Áno, pracovne, teda idem iba na tie plesy, ktoré moderujem. A nebude ich málo.

Zvyknete si dávať predsavzatia?

Nie, nedávam si ich. Dávam si ich počas roka kedykoľvek a v tej chvíli, keď si ho dám, ho začnem ihneď plniť, lebo len tak to má podľa mňa zmysel. Pretože dávať si predsavzatie od určitého dátumu či k novému roku... Čo je na novom roku také výnimočné?

Možno je to niečo ako nový začiatok...

Ale to je každý nový deň. Držím sa hesla „díky za každé nové ráno“ a myslím to vážne, pretože každý deň je unikátny, výnimočný a nový začiatok niečoho. S predsavzatiami teda netreba vôbec otáľať, keď už niečo chceme dokázať, treba tak urobiť okamžite. Milí čitatelia Slovenky, prajem vám svätý pokoj, opatrujte sa a najmä, dávajte si pozor na svoje zdravie.

3.jpg

Foto: 
Ramon Leško

- - Inzercia - -