Dnes je utorok, 20.november 2018, meniny má: Félix
Čas čítania
4 minutes
Zatiaľ prečítané

Exkluzívny rozhovor s Tamarou Šimončíkovou Heribanovou: Mám vášeň pre kroje!

január 16, 2017 - 13:48
Bola neprehliadnuteľná! TAMARA ŠIMONČÍKOVÁ HERIBANOVÁ zažiarila na Plese v opere v pôvodnom osemdesiatročnom očovskom kroji. Napriek tomu, že mnohým sa jej výber róby zdal až príliš extravagantný, na 17. ročníku Plesu v opere, ktorý sa niesol v duchu ľudových tradícií, doslova okúzlila prítomných hostí.

„Podľa protokolu je národný odev rovnocenný s večernou slávnostnou toaletou. Zatiaľ čo v okolitých krajinách je bežným odevom počas najvyšších spoločenských podujatí, u nás je ešte pre mnohých vhodný výlučne na folklórne slávnosti,“ hovorí Tamara, ktorá kroje nielen zbiera, ale ich aj čistí, škrobí a nosí. Talentovaná spisovateľka pripomína novodobej generácii krásu pôvodných tradícií a dokonalej remeselníckej zručnosti, na ktorú boli hrdí i naši predkovia. Svoju lásku k nášmu tradičnému odevu v sebe našla ešte v detstve. Dnes je vášnivou zberateľkou i nositeľkou prepracovaných, farebných skvostov, ktorými sa pýšili ešte naše prababičky.

dsc_4603.jpg

Foto: 
archív T.H.

hornostredske_cepce.jpg

Foto: 
archív T.H.

Pri generácii plnej technológií a sociálnych sietí je záľuba vo folklórnych kúskoch voňajúcich tradíciami a históriou osviežujúcou zmenou. Ako dcéra folkloristov – mama Alena bola dlhé roky tanečníčkou v súboroch Trenčan a Technik, otec Jozef Lúčničiar – už ako malá navštevovala i ona folklórny súbor. Avšak až babička z Hornej Stredy jej priblížila svet remesiel, ktorý jej učaroval.

„Detstvo som prežila z veľkej časti na dedine u starkých, kde bolo bežne vidieť ženy v krojoch aj počas pracovného týždňa. Nehovoriac o nedeliach, keď sme s babičkou išli spoločne do kostola. Krásu farebných naškrobených rukávcov som obdivovala už ako malá, spoločne sme pozerali staré rodinné fotografie a ona mi rozprávala, ako vyzeral svet kedysi. To nám ostalo, dodnes si denne telefonujeme,“ hovorí šarmantná mama ročnej Emílie.

img_8392.jpg

Foto: 
archív T.H.

Mohlo by vás zaujímať: Vianoce u Heribanovcov: Najväčšiu radosť máme z malej Emilky!

Do krásnej róby na veľký večer ju obliekla mama, ktorá aj s manželom ostala strážiť svoju prvorodenú vnučku. „Horná časť róby sa skladala z pôvodných krojových častí, oplecka, zdobeného najnáročnejšou vyrezávanou výšivkou v kombinácii s výšivkou kvetín zo sklenených korálikov. Ďalšie kúsky z pôvodného kroja boli pretkávaná stánka, vyšívaný brusliak a kródel, doplnok ženského odevu z podpolianskych dedín, preložený krížom a uviazaný dozadu. Vzácnym kúskom bola pokrývka hlavy, kápka a stuheľ, ktorý visel vzadu. Táto časť bola vyšívaná taktiež fúkanými podlhovastými sklenenými korálikmi, takzvanými ,ovsikami‘. A všetko bolo doplnené dlhou čiernou sukňou z dielne môjho dobrého kamaráta, módneho návrhára Lukáša Kimličku,“ prezradila nám sympatická autorka kníh pre deti i dospelých, ktorá sa momentálne okrem literatúry venuje predovšetkým ročnej dcérke. „Niekoľko krojov mám už aj pre ňu, zatiaľ sú však naškrobené a pripravené v škatuliach. Keďže zbieram nielen kroje, ale aj čo najviac informácií o nich, Emilke som ku každému kroju pripravila sprievodný list o danej obci.“

novycaptureone25369.jpg

Foto: 
archív T.H.

novycaptureone25379.jpg

Foto: 
archív T.H.

Kroje ako haute couture

Nie je tajomstvom, že Tamara odjakživa inklinovala k nápaditému oblečeniu i kúskom, ktoré nenájdete v bežných obchodoch. Recyklovať oblečenie, kombinovať nové so starým či načrieť do truhlíc starých materí, to všetko spája s pojmom štýl, ktorý si vraj vyžaduje jediné: odvahu byť sama sebou. „Módu vnímam ako prostriedok sebavyjadrenia, pritom často v úplnej jednoduchosti je krása. Mať štýl neznamená obliekať sa draho. Neriadim sa až tak módnymi trendmi, ktoré diktujú módne týždne a magazíny, obliekam si to, v čom sa cítim príjemne,“ hovorí mladá žena, ktorú by sme len horko-ťažko videli vo vysokých ihličkách. Dôležitý je pre ňu pocit pohodlia a podpora lokálnych dizajnérov. „Vážim si našich remeselníkov, lokálnych tvorcov, ktorí i za ťažkých podmienok vyrábajú konkurencieschopné výrobky, odceňované aj v zahraničí.“

krojove_saty_zo_zliechova.jpg

Foto: 
archív T.H.

Teší ju, že dnešná móda opäť výrazne čerpá z minulosti. „Ovplyvňovanie odevnej tvorby ľudovým odevom je momentálne bežným javom aj v ateliéroch svetových módnych domov. V zahraničí sa cení predovšetkým poctivá ručná výšivka. Keď som pred pár rokmi prezentovala časť mojej zbierky jednému významnému francúzskemu návrhárovi, priznal sa, že také detailné spracovanie videl len párkrát vo svojom živote. Bol našimi krojmi doslova uchvátený,“ hovorí Tamara, ktorá v minulosti s manželom fotografom Branislavom Šimončíkom precestovala pracovne kus sveta.

Prečítajte si tiež: Ples v opere 2017: Ktoré páry najviac zažiarili?

Aj v porovnaní s krojmi iných krajín slovenské výšivky považuje za jednoznačné haute couture, najvyššie umenie krajčírstva. „Keď som sa spýtala mojej babičky koľko trvalo zhotovenie jedných rukávcov, teda hornej vyšívanej časti odevu, odvetila, jedny rukávce, jedna zima. V novembri sa začalo, v marci boli hotové. A to ženy dennodenne pri sviečke vyšívali, keď deti zaspali. Naši predkovia vedeli veľmi dobre, čo je trpezlivosť, poctivá práca a pokora,“ zamýšľa sa mladá spisovateľka, ktorá dostala svoj prvý kroj v desiatich rokoch od babičky.

dsc_5600.jpg

Foto: 
archív T.H.

Odvtedy sa jej zbierka rozrástla o vyše dvadsať kompletných krojov z viacerých regiónov Slovenska a pár ich má aj zo zahraničia. „Mnohé výšivky a kroje sa ku mne dostanú v zlom stave, deravé, špinavé. Potom ich periem, škrobím, žehlím, s niektorými náročnejšími poprosím o pomoc uznávanú reštaurátorku a odborníčku na tradičný odev Zuzanu Piešovú z ÚĽUV-u,“ hovorí s láskou o kúskoch, ktoré majú nielen svoju estetickú hodnotu, ale i historickú a národnú. Veď v zahraničí je bežné vidieť hostí v slávnostnom národnom odeve na plesoch a banketoch. „Národný odev je súčasťou oficiálnych štátnych ceremoniálov a slávnostných spoločenských podujatí. Aj podľa protokolu je rovnocenný s večernou slávnostnou toaletou. Navyše kroj je súčasťou našej identity,“ tvrdí a dodáva, že najviac ju mrzí, keď vidí, ako niektoré vzácne kúsky končia. „Je dobré, ak kroje ostávajú v regiónoch, najmä u ľudí, ktorí ich vedia odceniť. A potom by mali ostať predovšetkým na očiach.“

ples.jpg

Foto: 
Orange, archív T.H.

Celý článok si môžete prečítať v aktuálnom vydaní Slovenky č. 3  

- - Inzercia - -