Dnes je streda, 17.január 2018, meniny má: Nataša
Čas čítania
7 minutes
Zatiaľ prečítané

Úspešná Slovenka vo svete: Pre ženu je Fínsko raj

január 28, 2017 - 14:51
Šikovná dizajnérka MICHAELA IŠTOKOVÁ vymenila Slovensko za krajinu „tmy a zimy“. Ako sa jej žije vo Fínsku a čo je na ňom oveľa lepšie ako u nás doma?

Fínsko – Helsinki. Tisíc štyristo kilometrov severovýchodne od Bratislavy. Napadlo by vám ísť sa tam pozrieť, alebo ešte lepšie, ísť tam žiť? Bratislavčanke Michaele áno, už piaty rok tvorí v hlavnom meste grafické návrhy a žije po boku Fína Esu spolu s jej psím miláčikom Gimlim a kocúrom Tuhkom. A čo ju viedlo k tomu, aby opustila rodnú hrudu a vydala sa naprieč Európou až do Fínska, ktoré je známe svojou pre našinca neprívetivou klímou? „Pred šiestimi rokmi sme tam boli s kamoškou na výlete. Odskočili sme si z letnej školy maľovania v estónskom Tallinne. Zapáčilo sa mi tam. Ako grafickej dizajnérke sa mi pozdávalo, že je tam málo gýču, veľa dobrého dizajnu a architektúry, mestská hromadná doprava na úrovni, príroda je čistá a pekná…“ začína svoje rozprávanie sympatická dizajnérka Michaela, ktorá mala pred svojím odchodom Fínsko naštudované od A po Z. „O tamojších pomeroch som vedela dosť veľa od kamaráta Ilkku a mala som aj veľa fínskych kamošov na sociálnych médiách, s ktorými sme riešili aj každodenný život – a tak som sa dozvedala stále viac. Keď som tam neskôr prišla, napadlo mi: Tu musím žiť,“ hovorí s úsmevom Michaela. Aj láska však urobila svoje. Cez couchsurfing sa totiž spoznala s Esom, terajším priateľom. Je tiež grafický dizajnér, teraz už kreatívny riaditeľ vo firme, ktorú spoluvlastní. „Ako sme sa stretli? Išli sme s kamoškou do Helsínk, a keďže je tu draho a aj nevábny hostel vie stáť 40 eur, skúsili sme couchsurfing... Nezabudnem, ako som sa ozvala okuliarnatému týpkovi´, či uňho nemôžeme prespať, ale išiel práve na Island. Ten ma odjakživa fascinuje, tak som s ním začala preberať Island a nejako sme sa dali do reči... Potom, ako sme celý polrok debatovali cez internet o všeličom a iskra preskakovala aj takto online, sme sa stretli na víkend v Kodani. Bolo to obdobie, keď som nosila krátke vlasy podivného strihu a celý víkend som chodila nenamaľovaná a on to prežil! Odvtedy sme spolu, síce sme boli rok ´na diaľku´, ale potom som sa presťahovala aj ja do Helsínk,“ hovorí s úsmevom Miška.

1.jpg

Foto: 
Archív Michaely Ištokovej

Fíni verzus Slováci

Esa je vraj nekonfliktný, podľa Mišky – fínsky. „Introvertný, snaží sa nikoho s ničím neobťažovať a trvalo mi asi dva roky, kým som sa ako-tak naučila odčítavať emócie na jeho kamennej tvári. Na druhej strane, bez brblania mi napríklad pomáha s udržiavaním bytu a nemá nejaké machistické reči ani prejavy, čo veľmi oceňujem,“ prezrádza zanietená dizajnérka, ktorá maká aj na svojom životopise. „Do Helsínk som sa dostala na základe pracovnej zmluvy. Dizajnérsky džob som získala v jednej promočnej agentúre na polovičný úväzok, a tak sme konečne po roku mohli byť s priateľom spolu v jednej krajine,“ spomína Miška. Pri porovnávaní Slovenska s Fínskom vidí značné rozdiely v kvalite života tam a u nás. „Veľa ľudí si myslí, že život na severe Európy musí byť dokonalý obláčik utopickej úžasnosti, ale reálny život je iný. Najväčší pozitívny rozdiel oproti Slovensku vidím vo fungovaní úradov a štátu všeobecne. V krajine je skoro nulová korupcia, veľa úradných vecí môžete vybaviť online, aj tety na pošte vedia aspoň trochu po anglicky, na úradoch sa správajú korektne a slušne, a keď platíte dane, vidíte, že ich na niečo aj využívajú, a tak sú všade opravené cesty, vymakané venčoviská pre psov, pekné detské ihriská a množstvo outdoorových fitiek,“ vyratúva plusy dvadsaťsedemročná Slovenka, ktorej však pripadajú Fíni dosť rezervovaní. Ak máte namierené do tých končín, pripravte sa, že sociálne väzby získate len horko-ťažko. Problém mladá dizajnérka vidí aj v cenách, väčšina vecí je vo Fínsku predražených.  Kapitolou samou o sebe je vraj počasie. „V Helsinkách je neustále sychravo a sivo, a z toho ma ide poraziť. Ďalej od Baltského mora je počasie slnečnejšie, ale Helsinki sú také malé Škótsko. Po takmer piatich rokoch som už z toho dosť uťahaná,“ smeje sa svojská Miška, ktorá však nedá na Fínov dopustiť. „Ľudia sú k sebe slušnejší – síce vo fínčine neexistuje slovo ,prosím‘, ale zato si môžete nechať v kaviarni kabelku na stoličke, ísť na WC, a šanca, že vás niekto okradne, je mizivá. Na Slovensku je lepšie počasie, možnosti cestovania, lacnejšie vstupné na kultúrne podujatia a viac mi tu vyhovuje mentalita ľudí, ktorí nie sú takí rezervovaní – aj keď už som sa asi trochu pofínčila, lebo niekedy mi Slováci prídu až príliš zvedaví a ,neomalení‘,“ vysvetľuje a jedným dychom dodáva, že u nás jej chýba aj väčšia podpora lokálnych obchodníkov, dizajnu a remesiel.

laponsko-istokova2.jpg

Foto: 
Archív Michaely Ištokovej

Klíma kazí dojem

„Žijem taký istý život, ako som mala v Bratislave, akurát s vyššou pravdepodobnosťou škaredého počasia a menej vysedávam v kaviarni s kamoškami,“ smeje sa Michaela, ktorej deň pozostáva z rutiny. Neodmysliteľný ranný čaj, cvičenie, raňajky, venčenie a odchod do práce, po ktorej nasleduje opäť prechádzka so psom Gimlim, starodávnou rasou tibetského španiela. „Venujem sa aj brušným tancom a prihlásila som sa aj na taiči,” prezrádza Michaela, podľa ktorej sa vo Fínsku zháňa práca momentálne veľmi ťažko. „Noviny sú v poslednom čase plné správ o masovom prepúšťaní, nezamestnanosť je približne desať percent, u mladých ľudí ešte oveľa vyššia, a šancu majú asi len ľudia pracujúci v IT sfére a zdravotné sestry. Teda, ak vedia po fínsky. Ale ak si tu niečo nájsť chcete, nejako sa k tomu snáď dopracujete,“ krčí zamyslene plecami. Fínčina je v „krajine tmy“ dôležitá, Miška si často vyčíta, že sa ju aktívne neučí, no v zdokonaľovaní jej pomáha práve obyčajný život a ročný kurz, ktorý absolvovala dávnejšie. Do istej miery za to môže aj jej fínsky priateľ Esa, s ktorým si nažívajú raz tak, raz onak. „Pohybujeme sa v takej sínusoide, niekedy sme spokojní a inokedy si zase strašne nadávame. Momentálne sme v nadávacej fáze, lebo vonku je kosa, tma a po troch týždňoch na Slovensku máme reverzný kultúrny šok. No ono sa to poddá, o chvíľu bude viac svetla,“ hovorí so svojským humorom. Na margo tmy, tá pravá fínska sa volá kaamos a najväčšia je na severe Fínska. „Tam však majú ako bonus častú polárnu žiaru. Na juhu je tmy menej, ale skoro žiadna polárna žiara, a tak sme ukrátení o krásne divadlo. Snažíme sa to tu prečkať s vitamínom D, špeciálnymi silnými lampami a s fínskou ,sisu‘ – schopnosťou zaťato všetko prežiť,“ odhodlane tvrdí Michaela, ktorá je na iné kultúry už zvyknutá. „V súčasnej práci sme multi-kulti a ja jediná Slovenka. Máme tu Nemku, Argentínčanku, Indku, pár Fínov a Fíniek, Britku, mali sme aj chalanov z Afriky, tí sú však už doma. Niektorí mi pripadajú hluční, ale je to zaujímavé, a človek sa všeličo dozvie,“ myslí si mladá dizajnérka.

suomenlinna-parehuia2.jpg

Foto: 
Archív Michaely Ištokovej

So ženami v rukavičkách

Tma je pre mnohých neúnosná, no tento atribút vyvažujú muži, ktorí so ženami zaobchádzajú v rukavičkách. „Fíni mi pripadajú utiahnutejší a hanblivejší. Zo ženského pohľadu sú tu však veci, ktoré si neviem vynachváliť. Fínski muži nemajú nemiestne poznámky, chlapi chodia bežne na otcovskú dovolenku, nie je výnimočné, keď si muž po sobáši vezme ženino priezvisko… K ženám sa tu správajú dobre, tu naozaj platí rovnoprávnosť medzi mužmi a ženami. Všimla som si, že ženy tu nemajú prudkú potrebu byť strašne ženské a chodiť neustále v minisukničkách a v ihličkách. Je normálne chodiť vo vrecovitých šatách, bez podpätkov a bez mejkapu. Oslobodzujúce!“ smeje sa dizajnérka, ktorá už neraz pomyslela na odchod z krajiny. „Návrat na Slovensko plánujem už dlho, ale vždy sa našiel nejaký dôvod, prečo som napokon ostala vo Fínsku! Na jar mi však končí zmluva a s nepeknou ekonomickou situáciou Fínska je pre mňa asi lepšie byť na Slovensku. Priateľ tiež vyzerá byť zrelý na presťahovanie… Možno sa naozaj objavíme späť na Slovensku, alebo niekde v blízkom okolí,“ myslí si mladá grafička, pre ktorú nič nie je prekážkou.

laponsko-istokova1.jpg

Foto: 
Archív Michaely Ištokovej

Zmena je život

Vo Fínsku si Michaela donedávna zarábala dizajnovaním hier. Pracovala v malom hernom štúdiu v Tampere, kde robili vzdelávacie hry väčšinou hradené fínskym ministerstvom vzdelávania. K tomu by sa rada vrátila. „Mám v zásuvke pár nápadov, len nie som schopná sa na ne sústrediť! Posledný rok pracujem v agentúre, kde sa venujem inováciám, medzinárodnému rozvoju v afrických krajinách a v Indii, a dizajnu orientovanému na človeka, robím grafickú dizajnérku a príležitostnú ilustrátorku,“ vysvetľuje. A ako sa k takémuto fleku dostala? Vraj šlo o zdĺhavý proces, po pohovore cez Skype bola na „živom“ pohovore. „Začala som na voľnej nohe vizuálnou identitou a až potom som dostala prácu na dobu určitú, lebo sa za mňa prihovorila dievčina, s ktorou sme robili tento projekt,“ objasňuje okolnosti vedúce k aktuálnej pracovnej pozícii. V práci je to podľa Mišky ako v každej práci, raz hore, raz dole. „Teraz máme na oddelení nového art direktora, takže sa od neho učím nové veci, aspoň tým krotí moju zbrklosť a zvyk všetko rýchlo spraviť a hupnúť na ďalší projekt. Som však zazmluvnená v agentúre na jeden rok na projekt hradený Nadáciou Billa Gatesa a jeho ženy Melindy. Ten uplynie v marci a potom idem zase na voľnú nohu. Teda, ak nedostanem niekde nejakú ponuku, ktorá sa neodmieta,“ premýšľa mladá Bratislavčanka, ktorú momentálne zamestnáva projekt na zmenu vnímania testov na HIV a následného liečenia sa u ľudí v Tanzánii. Najviac hrdá je na vzdelávaciu hru pre študentov – budúcich manažérov reštaurácii, ktorú používajú v rámci študijných osnov na mnohých stredných školách vo Fínsku. Úsmev na tvári jej naskočí pri otázke, ako sa ona, mladá bohémka, vyrovnáva s povestnou fínskou prohibíciou. „Vo Fínsku mávam často chuť na víno, zakázané ovocie chutí najlepšie, však… Kúpite si ho však len v obchode s alkoholom v určitých hodinách a v nedeľu vôbec nie. Ceny za víno sa začínajú na cene 7,5 eura za nie príliš vábne značky. Ale výber je výborný! Zaujímavé je, že nikdy som nemala potrebu variť s vínom, ale tu vo Fínsku ma to chytá zásadne počas nedieľ, keď sa víno nedá kúpiť,“ smeje sa sympatická dizajnérka, ktorá už čoskoro vystrieda Fínsko za iný kraj.

suomenlinna-parehuia1.jpg

Foto: 
Archív Michaely Ištokovej

- - Inzercia - -