Dnes je streda, 21.november 2018, meniny má: Elvíra
Čas čítania
5 minutes
Zatiaľ prečítané

Rozhovor s Patrikom Vyskočilom: Záleží mi na imidži

december 19, 2016 - 10:18
Má len dvadstaťštyri rokov a už stihol účinkovať vo viac než desiatich muzikáloch, v niekoľkých seriáloch a momentálne žiari v populárnej šou Tvoja tvár znie povedome. Herec a spevák PATRIK VYSKOČIL ma našliapnuté na skvelú kariéru a so svojím talentom to môže dotiahne ešte veľmi ďaleko. Aké sú jeho ďalšie plány v kariére i súkromí?

Patrik pochádzate z malej dedinky Rybník neďaleko Levíc. Keď to spojíme znie to veľmi vtipne.

Dokopy je to naozaj smiešne spojenie - Patrik Vyskočil z Rybníka. (smiech) Bavíme sa na tom aj teraz. Občas si zo mňa uťahovali aj decká v škôlke, ale bral som to ako také detské podpichovanie, ktoré sa časom vytratilo.

V pätnástich ste sa odtiaľ presťahovali do nášho hlavného mesta, kvôli štúdiu na konzervatóriu. Aké to bolo prísť z dedinky do veľkomesta?

Bolo to veľké dobrodružstvo.  Ako pätnásťročný fagan v puberte som zrazu mal obrovskú voľnosť a nebol som pod drobnohľadom rodičov. Zo začiatku som veru pokúšal trpezlivosť všetkých naokolo. (smiech) Ale tým že som chodil do školy, ktorá na nesmierne bavila a bol som obklopený skvelými ľuďmi, nič hrozné sa nedialo.

Kedy sa u vás začalo prejavovať to, že budete hercom a spevákom?

Nepamätám si presne na vek, ale bolo to už od útleho detstva. Rodičia ma vtedy prihlasovali na rôzne krúžky. Najskôr to bol spev, ktorý ma okamžite chytil a neskôr som začal chodiť na klavír. Ten ma tiež bavil, i keď som neznášal cvičenie. Vyskúšal som si aj športy, napríklad futbal a karate, ale pri tých som sa dlho neohrial.

a82a6469.jpg

Foto: 
arc P.V.

Bolo pre vás náročné presadiť sa medzi špičkových hercov?

Vnímam to aj ako veľké šťastie. Na konzervatóriu sme boli veľmi dobrá trieda. Všetci sme sa snažili byť čo najlepšími a sami sme si pripravovali rôzne projekty. Zlom nastal, keď som skúsil šťastie na konkurze do Divadla Nová scéna. Režisér Dušan Kaprálik ma obsadil do hlavnej úlohy ešte ako študenta. Neustále som na sebe pracoval a odvtedy som bol obsadzovaní do ďalších a ďalších predstavení.

V mediálnom svete ste sa zviditeľnili v muzikáli Mata Hari, kde ste hrali milenca po boku opernej divy Sisi Lelkes-Sklovenskej. Ako si spomínate na túto spoluprácu?

Bolo to zaujímavé, hoci som to nebral nejako špeciálne. Nový bol len záujem médií o moju osobu. Dovtedy som nič podobné nezažil.

Teraz vás ľudia opäť viac vnímajú vďaka účinkovaniu v šou Tvoja tvár znie povedome.

Je to oveľa intenzívnejšie, pretože šou patrí medzi najsledovanejšie programy v televízii. Cítim tlak, ale len pozitívny. Dostávam veľa pozitívnych ohlasov, ktoré ma veľmi tešia.

Čo považujete za najlepšie okamihy v účinkovaní v tomto programe?

Mám dva momenty, ktoré sa mi vryli do pamäte. Prvým bolo stvárnenie speváka Stevena Tylera a peničky I Dont Want Miss a Thing. Túto pieseň si na gitare hrávam už od detstva. Celé vystúpenie som si neskutočne užil a myslím, že to z neho bolo aj cítiť. Potom mi pripadlo stvárnenie sopranistky Montserrat Caballé, kde som vystúpil aj ako hologram Freddyho Mercuryho. Keď som to skúšal, myslel som si, že to bude čistá paródia a prepadák. Nakoniec som s tým číslom vyhral, čo bolo pre mňa naozaj prekvapivé.

_ac_6210.jpg

Foto: 
arc markiza

Aká vládĺa atmosféra v zákulisí?

Výborná. Nielen čo sa týka účinkujúcich, ale aj technických pracovníkov a všetkých, ktorí sa podieľajú na vytváraní relácie. Pravdu povediac nič podobné som dovtedy nezažil. Všetci boli nesmierne kamarátsky, navzájom sme sa spoznali a aj napriek tomu, že je to časovo veľmi náročný projekt, všetci si ho užívame.

Po tejto skúsenosti vás baví viac účinkovanie v televízii alebo ostávate verný divadlu?

Sú  to dva odlišné svety, ktoré sa ťažko porovnávajú. Ale moje srdce je stále v divadle. Televízia je skvelá vďaka širokému publiku, ale v divadle je všetko jedinečné. Nič sa nedá vráti späť, je to živý „organizmus.“

Práve preto sa na javisku udeje veľa vtipných momentov. Stalo sa to už aj vám?

Je ich extrémne veľa. (smiech) Najlepšie sú brbty ako napríklad v muzikáli ôsmy svetadiel som omylom zaspieval „Priateľa každú noc môj telefón trápi, na tričku nosím dúhový nápis.“ Takže som nechtiac zo svojej postavy urobil homosexuála. (smiech) Alebo môj kolega Peťo Makranský v predstavení Rómeo a Júlia povedal Dojke: „Daj Júlii túto ryžu a povedz jej, že ju milujem.“ Jazyk sa nám vie popliesť naozaj všelijako.

Čo rád robíte vo vašom voľnom čase?

Ja milujem svoj voľný čas. (smiech) Mám ho totiž strašne málo. Veľakrát sa viem dostať do stavu, keď som absolútne lenivý. Ľahnem si na gauč, uvarím si jedlo a strávim celý deň v pyžame. Rád si vo voľnom čase prečítam aj dobrú knihu. Momentálne ma veľmi baví klasika ako Dostojevskij. Počas školy som toto povinné čítanie zanedbal, ale teraz si ho postupne vychutnávam a začínam týmto knihám aj rozumieť.

Takže vy nepatríte medzi typických umelcov, ktorí si užívajú bohémsky život...

Samozrejme, rád trávim čas v kruhu svojich priateľov. Ale neprekáža mi ani to, keď som sám.

Niektoré média vás začínajú označovať ako sexsymbol. Záleží vám na imidži?

Záleží mi imidži, pretože veľakrát u nás hercov predáva aj táto stránka. Už to nie je len talent, ale divákom musí byť herec sympatický. Baví ma športovať a zdravo sa stravovať, takže mi to nerobí žiadny problém.

_ac_9250.jpg

Foto: 
arc markiza

Okrem herectva a spevu, skúšate aj režisérsku stoličku. V Divadle Nová scéna opäť režírujete Vianočný koncert.

Minulý rok sme založili túto tradíciu a vôbec sme nečakali aký obrovský úspech zožneme.  Tento rok sa diváci môžu tešiť na Lukáša Adamca a Mirku Partlovú, ktorí predstavujú dva veľké piliere koncertu a potom sú to takmer všetci herci z Novej scény. Môžem prezradiť, že tento koncert bude úplne odlišný od všetkých ostatných. Bude oveľa divadelnejší.

S hercami z Novej scény sa vídate každý deň, sú pre vás druhou rodinou?

Je to skutočne tak. Vraj to v iných divadlách tak nefunguje, ale u nás držíme všetci spolu a môžem povedať, že sme viac ako kamaráti. Pomáhame si, navštevujeme sa aj v súkromí a čo je najlepšie tvoríme. Ja stále vymýšľam nejaké projekty a tí ľudia mi veria a idú do toho so mnou. Príkladom toho je aj Vianočný koncert.

Blížia sa najkrajšie sviatky v roku, ktoré sa nepochybne spájajú aj s darčekmi. Spomínate si na nejaký kuriózny darček, ktorý ste dostali?

Jedny Vianoce som veru dostal taký zvláštny darček (smiech). Bolo po rozchode s mojou priateľkou a som si od rodičov pod stromčekom našiel volejbalovú loptu, ktorá pripomínala loptu z filmu Stroskotanec. Tá lopta bola takmer presnou kópiou Wilsona,  nechýbal na nej odtlačok ruky aj umelé vlasy. Vnímal som to ako taký symbol, že už nebudem sám (smiech).

Čo pre vás znamenajú Vianoce?

Jednoznačne rodina. Je to domov, do ktorého som sa dostanem raz za mesiac, pri dobrej konštatácii predstavení. Už sa neviem dočkať, kedy opäť uvidím celú moju rodinu pokope za jedným stolom.

Kde ich plánujete stráviť?

Určite budem doma s rodinou v mojom rodnom Rybníku. Minimálne päť dní sa budem iba prejedať koláčmi a pozerať vianočné rozprávky. Ale už 28. decembra sa musím vrátiť do Bratislavy, pretože mám predstavenie.

- - Inzercia - -