Dnes je nedeľa, 18.november 2018, meniny má: Eugen
Čas čítania
2 minutes
Zatiaľ prečítané

František Kovár: Skúšky osudu rád prijímam

február 02, 2017 - 10:31
Rozprávať sa s Františkom Kovárom je príjemný balzam na dušu. A je jedno, či sa bavíte o možnej nesmrteľnosti človeka, hereckom umení, detskej láske alebo láske k žene. Vo všetkom je obsiahnutá pokora, múdrosť a chuť odovzdať svoje myšlienky a prežitú skúsenosť ďalej.

Ramon Leško

Ako sa máte?

Ďakujem, dobre. Momentálne nič neskúšam a hoci mám veľa predstavení, doháňam zameškané ohľadom domácnosti, jej prevádzky. V podstate je to fajn obdobie. Syn prerába byt, pomáham mu pri tom, keď niečo treba. Do toho občas nejaký dabing a s manželkou fungujeme ako pestúnky. Najmä teraz, keď je chrípkové obdobie a vnúčatá boli choré.

K vnúčatkám sa iste dostaneme, no zaujala ma tá prerábka bytu. Dostali ste čestnú kutilskú funkciu?

Nielen čestnú, ale aj aktívnu. Môj otec bol veľmi šikovný kutil, všeličo dokázal urobiť sám, preto aj ja, keď sa potrebujem odreagovať, tak majstrujem. Napríklad som si vyrobil nábytok na balkón.

To by už nezvládol hociktorý muž...

Dnes sa to dá. Narežú vám to a všetko ostatné už človek zvládne doma sám. A tí, čo to nezvládnu, zasa zvládajú iné veci. Nemusí byť kritériom dobrého muža remeselná zručnosť.

siskova_maurery_kovar.jpg

Foto: 
Slovenka

Minulý rok ste oslávili krásne jubileum, zmenilo sa niečo, odkedy máte na začiatku sedmičku? Alebo už ste na to aj zabudli?

Nezabudol, lebo stále mi ho niekto pripomína. (smiech) Zo žartu hovorím, že je to vlastne dvakrát tridsaťpäť rokov, vtedy si to človek až tak neuvedomuje. Ale koho tak oklamem? Je to sedemdesiatka...

Ako ste oslavovali?

Oslávili sme primerane. Po predstavení Bál sme mali posedenie s kolegami v divadle. Ale viete, už to nie je ako kedysi. Automobilizmus má vplyv na konzumáciu alkoholu. Väčšinou aj na takéto oslavy prídu pozvaní autom a potom sa míňajú najmä nealkoholické nápoje (smiech). Čo teda nevadí, veď nálada bola dobrá aj bez alkoholu, posedeli sme pomerne dlho, bolo to veľmi príjemné.

Na mieste by bolo aj obzretie sa späť za prežitými rokmi, hoci mnohí sa tomu bránia... Prezraďte, urobili ste to aspoň vo svojej hlave?

Podľa mňa sa to deje priebežne. Človek kráča od niečoho k niečomu. Keď niečo vyjde dobre, drží si to v pamäti, lebo má z toho dobrý pocit, ktorý ho vnútorne napĺňa. Je to určitá dogma, vyskočí nejaké okrúle číslo a automaticky by ste mali mať nejakú vnútornú schôdzku sám so sebou. Ale veď to je prirodzené, svedomie sa človeku zapína stále. Skôr okolie vám to istým spôsobom pripomína, tak ako vám pripomína vaše úspechy i neúspechy. Keď je niečo veľmi dobré, ľudia to kvitujú, schvaľujú a budú sa k vám hlásiť. A keď sa niečo nie až tak vydarí, prejde sa cez to s poloprižmúrenými očami. Ja som mal šťastie na tolerantných ľudí.

Ale s rukou na srdci, ste rád, čo vám osud prichystal?

Určite. To, aké možnosti mi osud pripravil, bez akéhokoľvek reptania prijímam. Dostalo sa mi množstvo zaujímavých možností, či už v divadle alebo v súkromí. Je to zvláštne, keď si to človek vezme z hľadiska časového naplnenia v našom hereckom živote, vidí, že my herci, ktorí sme boli vyťažení, sme už za čias hlbokého socializmu žili životom frustrovaného podnikateľa dneška. Boli sme od rána do večera v práci. Lenže na rozdiel od neho sme sa nesťažovali. Každý z nás mal svoju profesiu natoľko rád, že príležitosti, ktoré prichádzali, sme považovali za dobrodenie osudu. Začínali sme od ôsmej ráno – rozhlas, skúška v divadle, po obede televízia, medzitým predstavenie, do toho sa filmovalo, odchádzali sme na exteriéry... Na druhej strane si uvedomujem, že tu v Bratislave sú možnosti, ktoré kolegovia v iných mestách nemajú. Hoci ich život môže byť o to bohatší. Herec v Martine nejde do dabingu, ale ide sa lyžovať na Martinské hole a užíva si život iným spôsobom.

Celý rozhovor si môžete prečítať v akutálnom vydaní SLOVENKY č.5

- - Inzercia - -