Dnes je pondelok, 17.december 2018, meniny má: Kornélia
Čas čítania
4 minutes
Zatiaľ prečítané

Dohryzený fotograf Michal Babčan: Dnes je zo mňa šťastný muž

február 04, 2017 - 07:58
V súvislosti s tragédiou, ktorá sa stala predminulý týždeň v Devínskej Novej Vsi, sme navštívili aj úspešného fotografa Michala Babčana, ktorý pred piatimi rokmi po útoku troch zúrivých psov prišiel o ucho. Fotenie na Košariskách v Dunajskej Lužnej sa mu stalo takmer osudným.

Váš neuveriteľný príbeh sledovalo celé Slovensko. Máte ten osudný deň stále pred očami? Čo si z toho útoku pamätáte? 

Spomínam si na to stále živo, na to asi nikdy nezabudnem a neprajem to nikomu zažiť. Pamätám si, ako sme s kamarátkou čakali na jej taxík, rozprávali sme sa a zrazu sme z diaľky zbadali, ako sa na nás rútia tri veľké psy. Stihol som sa postaviť pred kamarátku, jeden zo psov na mňa skočil, spadol som a už som si len kryl hlavu. Psy ma neprestávali hrýzť. Keď mi jeden z nich vyhrýzol na ruke sval, už som si nevládal kryť hlavu a vtom sa mi zahryzli do oka a odhryzli aj ucho. Neviem, prečo boli také agresívne, nedali sa zastaviť, ani neviem, ako dlho trval samotný útok. Potom som vraj odpadol a psy musela polícia streľbou odo mňa odohnať, aby sa ku mne vôbec dostala záchranka. Bol to otrasný zážitok... Dodnes mám zo psov strach, keď ich vidím pobehovať bez vôdzky.

Položili ste si niekedy otázku, prečo práve ja? 

Samozrejme, že na začiatku som bol nahnevaný na celý svet. Nešťastný z toho, ako som vyzeral, ako som stratil veľa pracovných projektov. Všetko sa zrazu začalo rúcať a môj život boli len nekonečné návštevy lekárov, pobyty v nemocnici. Bolo to unavujúce a som rád, že to už je za mnou. Som rád, že som to prežil a dnes už neriešim, prečo práve ja.

_mg_0651_2.jpg

Foto: 
Archív M.B.

Stalo sa to v auguste 2012. Odvtedy ste si prešli mnohými problémami. Ako celú situáciu vnímate s odstupom času? 

Stratil som veľa času, osobného aj pracovného, pol roka som bol odkázaný len na pomoc rodičov, obidve ruky som mal nefunkčné. Pravidelné kontroly, čakanie na zahojenie rán, rehabilitácia, päť ťažkých operácií ucha, operačné odobranie tkaniva z rebier, veľa bolesti, desiatky jaziev, dva roky som nedokázal pracovať, dodnes mám pravú ruku čiastočne poškodenú. A pre fotografa sú ruky dôležité, keďže celé dni držíme ťažké fotoaparáty, často fotíme v netradičných polohách a miestach. S odstupom času viem, že som mal šťastie v nešťastí. Nebol som pri útoku sám, Peter z posledného útoku zo soboty bohužiaľ nie, je mi ho veľmi ľúto.

Ako si vysvetľujete fakt, že do dnešného dňa nebol za ten incident nikto potrestaný?

Vyšetrovanie polícia uzavrela s tým, že sa vraj nič nestalo. Vec bola ukončená bez vinníka, odvolali sme sa na prokuratúre, no neuspeli sme. Napriek tomu to stále nevzdávam, chcem spravodlivosť. Odvolávam sa na Generálnu prokuratúru, a ak to bude potrebné, obrátim sa aj na príslušné ministerstvá. Nie je predsa možné, že za to nie je majiteľ psov zodpovedný, postup vyšetrovateľov a prokuratúry ma prekvapil. V práve je človek, ktorý nemal svoje psy ani riadne nahlásené na úradoch, ktorý ich nechal v zle zabezpečenom dvore voľne pustené! Majitelia psov musia byť za ne zodpovední. Verím, že nedávny otrasný prípad a nevinná smrť konečne prelomí ľady...

Čo bolo pre vás najťažšie v tom zložitom období? Predsa zažiť niečo také je dosť aj pre silné povahy.

Najťažšie bolo dostať sa späť do života, veľmi som sa stiahol, nechcel som, aby ma ľudia ľutovali, začal som aj v lete nosiť čiapku, aby na mňa ľudia nepozerali, kým som nemal ucho. Dodnes mám problém vyrovnať sa s tým, ako ma útok fyzicky aj vnútorne poznačil, ale snažím sa. Žijem, pracujem a som vďačný za každý deň, lebo si uvedomujem, že stačilo málo a nemusel som to prežiť.

Kto vám vtedy najviac pomohol dostať sa z toho všetkého? Kto bol vašou oporou? 

Najviac mi pomáhala rodina, moji rodičia, ktorí ma mali dennodenne na starosti, moja sestra, ktorá bola celý čas pri mne. No a podporu som mal aj od svojich priateľov. Bol som vďačný za každú povzbudzujúcu správu, všetci sa snažili ma rozveseliť. Som rád, že mám všetkých okolo seba. Som šťastný muž.

Najskôr vám lekári prišili ušnicu do brucha, čo bol veľmi komplikovaný postup na obnovu chrupavky. O tri roky neskôr ste podstúpili v Paríži ďalšiu operáciu, a na druhý pokus sa úspešne podarila. Aký to bol pocit?

Operácia ucha je náročná, najmä keď sa musí vymodelovať celá nová ušnica. Ako náhrada chrupavky sa používa jemné tkanivo z rebra, z neho sa modeluje chrupavka a potom nasleduje náročná päťhodinová operácia modelovania a prišívanie ucha. Chrupavka je niekoľko mesiacov pod kožou a čaká sa, či sa ujme alebo nie. Je to zdĺhavý niekoľkomesačný proces, bohužiaľ prekrvenie ušnice je malé a preto dochádza často aj k odumretiu tkaniva. Potom sa operácia opakuje znova a znova. Nakoniec sa poslednou operáciou modeluje koža na uchu... Som rád, že to nakoniec dopadlo dobre, aj keď z estetického hľadiska nové ucho nikdy nebude ako pôvodné. Ešte ma čaká v budúcnosti korekcia uší a zo zdravotného hľadiska asi aj operácia ruky, keďže sa jazvy zle zhojili a pohyblivosť mám obmedzenú.

jaasamospust.jpg

Foto: 
Archív M.B.

Od hrozného útoku uplynulo už pár rokov. Ako sa vám za ten čas zmenil život? Prehodnotili sme nejaké svoje priority? Začali ste žiť inak? 

Asi rok už žijem ako predtým, tvorím, pracujem. Myslím, že aj pred útokom som mal v prioritách jasno a zdravie vnímam stále ako hlavnú prioritu v živote. Priatelia a rodina so mnou celé toto obdobie veľmi prežívali, nesprávali sa inak, ale viac sa zaujímali o všetko okolo mňa. Veľmi vnímajú aj to, že dodnes za tento útok nebol nikto potrestaný.

Rozsiahle zranenia vás na dlhý čas odstrihli od vašej milovanej práce fotografa. Ako je to dnes? Pokračujete vo svojej vášni? Aké pracovné projekty máte za sebou, prípadne na čo sa chystáte?

K fotografovaniu som sa samozrejme vrátil, fotografujem, tvorím, maľujem, robím grafiku, aj keď ruka robí veľké problémy. Mám pred sebou určité ciele a sny, no nechcem prezrádzať, aby sa ich podarilo zrealizovať. Ale rád sa o ne podelím, keď príde na to čas. Žijem a pracujem každý deň tak, aby som bol šťastný a spokojný. Cítim sa dobre a som zvedavý, čo ma v novom roku čaká. Myslím pozitívne, mám okolo seba skvelých ľudí, určite to bude šťastný rok.

JANA MUTŇANSKÁ

- - Inzercia - -