Dnes je pondelok, 25.jún 2018, meniny má: Olívia, Tadeáš
Čas čítania
5 minutes
Zatiaľ prečítané

Paralympijský víťaz Jozef Metelka: Vždy chcem vyhrávať

február 09, 2017 - 17:32
So známym výrokom Pierra de Coubertina, že nie je dôležité vyhrať, ale zúčastniť sa, paralympijský víťaz JOZEF METELKA nesúhlasí. „Načo by som tam chodil, ak nechcem vyhrať?!“ hovorí si pred začiatkom každých pretekov alebo športových výkonov, pri ktorých túži prekonať súperov alebo aspoň vlastné limity. A zdá sa, že takto pristupuje aj ku všetkým výzvam, ktoré mu život prináša.

Už pred maturitou na piešťanskom gymnáziu oznámil rodičom, že na vysokú školu chce ísť do Anglicka. Táto krajina, jej systém, životný štýl aj jazyk sa mu páčili už dávno a počas školského výletu sa ubezpečil, že práve tu by chcel žiť. Štúdium v Oxforde, ktoré si vybral, však nie je lacné a Jozef si uvedomoval, že jeho rodičia mu ho nebudú môcť financovať. Presvedčil ich, že to zvládne sám. Na školu si zarobí, pomôže mu aj študentská pôžička. „Mal som osemnásť rokov, bol som dospelý a rodičom nezostalo iné, len súhlasiť,“ tvrdí.

Poradím si sám

Univerzita v Oxforde víta, ak študent, ktorý je už prijatý na štúdium, nenastúpi hneď do školy, ale rok získava skúsenosti niekde v praxi. A tak aj chlapec z Piešťan, vybavený nevyhnutným počiatočným vreckovým od rodičov, pricestoval do Londýna s úmyslom nájsť si tu prácu a zdokonaliť sa v jazyku. „Keď niečo naozaj chcete, nič nie je ťažké,“ s týmto svojím celoživotným presvedčením sa vybral do Wimbledonu a ponúkol svoje služby ako tenisový tréner. Získal jedného, potom ďalšieho klienta, neskôr ich bolo do tridsať každého veku. Popri tom viedol svoj internetový obchod s tenisovými potrebami a celkom sa mu darilo. Rozpráva o tom, ako keby to bola u devätnásťročných chlapcov tá najsamozrejmejšia vec... Pravdaže, prípravu mal dobrú. Tenis hral od svojich šiestich rokov, mal zo Slovenska trénerskú licenciu a klientom vyhovoval aj jeho prístup. Športoval odvtedy, čo sa poriadne naučil chodiť a šport sa mu stal celoživotnou drogou. A v tých najťažších chvíľach mu aj veľmi pomohol.

Koniec tenisu

„S mamou som od troch rokov lyžoval, miloval som bicyklovanie, celé detstvo som však trénoval najmä tenis. Mal som aj obdobia, keď ma lákali iné športy a tenis som neznášal, ale napokon som sa ním v Anglicku celkom dobre živil,“ spomína. Aj popri štúdiu odboru Sport and Coachig, kde sa vzdelával v psychológii športu, jeho ekonomike, manažovaní či marketingu, si privyrábal ako tenisový tréner. Bol v prvej polovici druhého ročníka na univerzite, keď sa jedného dňa vracal z tréningu na motorke. „Dve kolesá som vždy miloval, ale rodičia sa o mňa báli a doma mi dovolili len bicykel. Až v Anglicku som si kúpil motorku. Mal som ju dva týždne...“ Nabrala ho nepozorná vodička. Jozef preletel cez kapotu a keď pocítil príšernú bolesť v nohe, pomyslel si, že od tenisu si určite aspoň pol roka bude musieť dať pauzu. Bol presvedčený, že dnešná moderná medicína si dokáže poradiť aj s takými ťažkými prípadmi, ako bol jeho na kašu rozdrvený členok. 

Aj pavúk by mi závidel

Ukázalo sa, že ani dnešní anglickí lekári nie sú všemocní a po opakovaných neúspešných operáciách dali Jozefovi podpísať súhlas s amputáciou nohy pod kolenom. „Keby som bol vtedy vedel to, čo viem dnes, neváhal by som ani chvíľu. Presvedčil som sa, že je lepšie o časť nohy prísť, ako ju za každú cenu zachrániť. Mohla tak zostať navždy deformovaná a nefunkčná. S najmodernejšími náhradami, ktoré mám, však môžem robiť prakticky všetko. Dnes som rád, že mi vtedy lekári nohu nezachránili,“ ubezpečuje. Jožko Metelka má viacero karbónových náhrad – ako sám hovorí, aj pavúk by mu toľko nôh závidel. Nevýhodou je, že každá je vhodná na inú činnosť – na chôdzu, lyžovanie či bicyklovanie, preto si ich musí vymieňať. Je prvým príjemcom bionickej protézy v Európe. Firma, ktorá ju vyrába, si Jožka vybrala preto, lebo ako športovec môže výborne demonštrovať, čo všetko sa dá s touto elektricky napájanou náhradou zvládnuť.

Návrat k starým láskam

Vďaka výbornému zdravotníckemu tímu v Oxforde, ktorý mu veľmi pomohol aj psychicky, sa vyšportovaný mladý muž rýchlo zotavil a napodiv nezanevrel ani na motorky. Už štyri mesiace po úraze prešiel s kamarátom osem tisíc míľ naprieč Európou. A čoskoro sa vrátil aj k športu. Pochopil, že tenis to už nebude, ale mohol znovuobjaviť staré lásky – lyžovanie, skialpinizmus, a najmä bicykel. Do toho bol vždy blázon, miloval krkolomné terénne jazdy, mal rád cestné bicykle a otec sa vždy zvykol jedovať, keď ich doma zavadzalo aj niekoľko. Od istého času sa však na to už prestal hnevať... Jozef začal v Anglicku trénovať aj súťažiť spolu so zdravými cyklistami a na popud kamaráta vyskúšal aj dráhovú cyklistiku, ktorá ho kedysi veľmi nebavila. Keď po niekoľkodňovom tréningu získal na európskom šampionáte zdravotne postihnutých v roku 2014 v Newporte striebro aj bronz, prišiel tejto disciplíne na chuť. O mesiac na to sa v Mexiku stal majstrom sveta medzi zdravotne postihnutými športovcami. Vtedy sa začal vážne pripravovať na blížiacu sa paralympiádu 2016 a medzitým zbieral dobré umiestnenia na pretekoch aj so zdravými cyklistami. Do Ria cestoval ako trojnásobný majster sveta a držiteľ svetového rekordu v stíhacích pretekoch. 

Tri olympijské medaily

Na letnej paralympiáde v Rio de Janeiro v lete 2016 bol jedným z tých, čo Slovensku urobili veľkú radosť. Ôsmeho septembra oslávil svoje tridsiate narodeniny a hneď na druhý deň si venoval strieborný darček – na dráhe skončil druhý v pretekoch na jeden kilometer s pevným štartom. Veril, že to je len začiatok... Na ďalší deň vytvoril paralympijský rekord v kategórii C4 v stíhacích pretekoch na štyri kilometre a s prehľadom si šliapal do cieľa po zlatú medailu. Jeho radostné tanečné kreácie so slovenskou zástavou pri dojazde a po zosadnutí z bicykla zostanú mnohým divákom v pamäti. Tretiu – opäť zlatú – medailu vybojoval o niekoľko dní v cestných pretekoch na tridsať kilometrov. Pre väčšinu športovcov je olympijské zlato najvyššou métou. Pre Jozefa Metelku je ďalším míľnikom na jeho ceste. Chce ďalej trénovať a dokázať, že napriek hendikepu môže súťažiť aj so zdravými športovcami. Momentálne je jeho prioritou dráhová cyklistika, tej sa venuje počas intenzívnych tréningov. A vo voľnom čase sa bicykluje po ceste...

Rušná dovolenka

Po úspešnej olympiáde si po takmer štyroch rokoch konečne doprial dlhšiu zimnú dovolenku na Slovensku. Strávil Vianoce s otcom a bratom, len mama, ktorej vďačí za veľa, ktorá ho naučila lyžovať, priviedla ho k tenisu a ako profesorka angličtiny ho od malička učila aj tento jazyk, už chýbala.... Pred štyrmi rokmi zahynula pri nešťastnom páde zo schodov.
Za ten mesiac stihol veľa: zúčastnil sa na vyhlasovaní najlepších športovcov roka, ako vychádzajúca celebrita účinkoval v televíznych reláciách, bol aj hosťom Plesu v opere. S kamarátmi si opäť v Tatrách obul skialpinistické lyže a po prvý raz v živote zliezol ľadopád v Slovenskom raji. O tom, či stihol aj popliesť niektorú dievčenskú hlavu, odmieta hovoriť... Zato s veľkým nadšením informuje, že s kamarátmi v Piešťanoch práve založili občianske združenie Slovenský národný velodróm a ich cieľom je pomocou verejnej zbierky vybudovať v jeho rodnom meste športové zariadenie pre dráhovú cyklistiku, aké na Slovensku veľmi chýba. Športovec Jozef Metelka s bakalárskym titulom z Oxfordu, kde získal vedomosti o manažovaní športu, verí, že ani táto náročná výzva nebude nad jeho sily.

ĽUDMILA GRODOVSKÁ

- - Inzercia - -