Dnes je pondelok, 19.november 2018, meniny má: Alžbeta
Čas čítania
6 minutes
Zatiaľ prečítané

Generálny riaditeľ Hotela Devín: Hostia majú vo mne spojenca

február 14, 2017 - 16:13
Svoju prácu robí srdcom už trinásť rokov. Tomáš Ondrčka sa okrem množstva povinností denne stará o to, aby hosťom plnil ich individuálne priania. To, že tradičný hotel z päťdesiatych rokov prekvitá aj v časoch moderných sieťových hotelov, je v prvom rade zásluhou jeho tímu, avšak i jeho skúseností, rozhľadu a lásky k tomu, čomu sa roky venuje.

Jeho obetavý prístup k práci inšpiruje ľudí pohybujúcich sa v hotelierstve. Tam sa sympatický a ústretový Bratislavčan cíti ako ryba vo vode. So spoznávaním tejto brandže začal už počas štúdia na vysokej škole ekonomickej. Stáž v päťhviezdičkovom hoteli v Eilate, turistickom centre Izraela, znamenala v jeho profesnom živote zlom. „Pracoval som na rôznych pozíciách, od reštaurácie až po recepčného. Práve tu som zbadal veľmi osobný prístup riaditeľa hotela k hosťom. Nebolo nič výnimočné, keď si spolu s nimi vypil kávu či pohár vína. Boli to chvíle, počas ktorých medzi hosťami a ním vznikala dôvera a úprimný vzťah. Na takomto prístupe sa snažím budovať aj filozofiu nášho hotela. Úprimnosť je veľmi dôležitá vo všetkých vzťahoch, vrátane pracovných,“ myslí si štyridsaťjedenročný riaditeľ, pre ktorého je komunikácia na prvom mieste. „Ako recepčný v izraelskom hoteli som sa veľa rozprával so staršími ľuďmi, ktorí často rozprávali o svojich neblahých zážitkoch z druhej svetovej vojny. Klient chce byť vypočutý a nachádza aj v takejto bútľavej vŕbe, akou som pre nich bol, svoje šťastie,“ myslí si energický hotelier.

hotel-devin.jpg

Foto: 
Archív Hotela Devín

Vrátili sme tradícii lesk

Aj vďaka tejto skúsenosti získal neskôr rozhľadený a empatický ekonóm pozíciu teritoriálneho obchodného manažéra pre Izrael a arabské krajiny v piešťanských kúpeľoch. „Bola to pre mňa veľká škola, na rokovaniach som sa naučil o obchode a vedení obchodných stretnutí asi najviac,“ tvrdí. Do rodnej Bratislavy Tomáša Ondrčku priviedla až pracovná ponuka na pozíciu obchodného riaditeľa Hotela Devín. Opäť práca s ľuďmi, ktorá mu bola a je maximálne blízka. „Keď som sa rozhodol vrátiť späť, premýšľal som, čo budem v Hoteli Devín predávať. Kým priemerná dĺžka pobytu hostí v kúpeľoch bola štrnásť dní, tu to obvykle nie sú ani dve noci. V piešťanských kúpeľoch predávate zdravie, rozmýšľal som nad motívmi, čo vedie klientov ubytovať sa v našom hoteli. Keď hostia v kúpeľoch neboli spokojní s raňajkami alebo ubytovaním, stále sme mali priestor napraviť to. Tu je tá možnosť minimálna, pobyt je príliš krátky,“ domnieva sa Slovák so židovskými koreňmi, ktorý sa snaží hostí presvedčiť o prvotriednych službách hneď na začiatku ich pobytu. Niet divu, práca je preňho koníčkom. Klientom je k dispozícii dňom i nocou, no ak by ste sa ho spýtali, či nie je vyčerpaný, s úsmevom vám odvetí, že niekedy ani nemá pocit, že ide do práce. Svoju prácu si užíva. „Je to cesta, ktorú som si vybral. Som rád, že môžem byť klientovi nápomocný a som mu k dispozícii na telefóne 24 hodín. S podporou majiteľov vieme skutočne realizovať individuálne služby a vytvárať tak osobné hodnoty pre klienta. Snažím sa hosťom ukázať, že u nás v hoteli majú ,svojho‘ človeka. V mojej osobe nájdu dôverníka, môžu sa na mňa obrátiť v akejkoľvek veci a rád im pomôžem vybaviť cez svoje kontakty aj to, čo sa netýka hotelových služieb,“ prekvapuje riaditeľ, ktorého prístup je v tejto brandži príjemným spestrením. Počas renovácie vychýreného hotela tiež premýšľal, ako robiť svoju prácu ešte efektívnejšie. „Znovu som stavil na veľkorysosť. Práve táto vlastnosť sa zo sveta akosi vytráca. Dať človeku niečo nezištným spôsobom nie je v našej spoločnosti bežné. Aj tým, že náš hotel je tradičný, rád sa vraciam k tradičným hodnotám a veľkorysosť ňou určite je,“ prezrádza Tomáš Ondrčka, ktorý spolu so svojím tímom v hoteli rád podporí aj mladých umelcov a umožňuje im vystavovať svoje umelecké diela v priestoroch foyer. Prominentné, no predsa dostupné miesto, je exkluzívne nielen svojou pozíciou na brehu Dunaja, ale aj históriou, ktorá na vás pri jeho návšteve dýcha na každom kroku.

devin_recepcia_1.jpg

Foto: 
Archív Hotela Devín

Citový vzťah vďaka detstvu

Svoju úlohu v príbehu o Hoteli Devín určite hrá aj Tomášovo detstvo. „Ešte ako dieťa som sem chodieval s babičkou na džús a štrúdľu. Spomienky na ňu sú pre mňa určitým spôsobom zobrazené v tomto hoteli. Vždy bol spojený s históriou Bratislavy, no pre mňa je súčasťou detstva a toho, ako sme s rodičmi žili. Chodievali sme sem na tatarák, boli to časy, keď ľudia reštauráciu navštívili raz za mesiac. Taký malý sviatok. Hotel je súčasťou môjho detstva a dospievania, môjho života. Aj po tom, čo bol po ročnej renovácii zavretý, ma vždy poteší, keď k nám zavíta stála klientela starých Prešporákov, ktorí oceňujú, že sme zachovali pôvodný duch hotela a nezmenili ho na moderný hotel, ktorý dnes môže vzniknúť na akejkoľvek ploche. To je pre nás najväčšia odmena a zadosťučinenie,“ hovorí s nadšením. A jedným dychom dodáva, že ho vždy poteší, keď skalní klienti rokov minulých prídu osláviť do Hotela Devín zlatú alebo diamantovú svadbu. Obvykle ide o starých Bratislavčanov, ktorí tu radi kávičkujú ako kedysi v šesťdesiatych rokoch. Genius loci neoklamete, interiér i atmosféra je skôr tradičná a vyhovuje štyridsiatnikom a starším návštevníkom. Na svoje si však prídu aj milovníci luxusu a komfortu. Dalajláma, Václav Havel, Jean Paul Belmondo a mnohé iné osobnosti našli v našej chránenej kultúrnej pamiatke dokonalý oddych počas pobytu na Slovensku. Môže za to jedinečná poloha i komorná atmosféra. Stavba architekta prof. Emila Beluša je vysoko hodnotená dodnes.

Riaditeľ tradičného hotela vám bez okolkov prizná, že bez spoločnosti žiť nedokáže a nevie tráviť hodiny bez ľudí, aby načerpal nové sily: „Aj keby som si veľmi rád našiel čas na prečítanie knihy, neviem si predstaviť, že by som dve – tri hodiny strávil len čítaním osamote. Potrebujem byť v kontakte s ľuďmi a rozprávať sa o tom, čo sa deje na Slovensku, čo sa deje vo svete, pýtať sa ich na názory na naše služby, diskutovať... To, čo cítim, poviem. Viackrát sa mi to nevyplatilo, no som jednoducho taký. Avšak myslím, že táto vlastnosť má oveľa viac pozitív ako negatív.“ Šikovný manažér tiež otvorene hovorí o sebakritickosti a chuti zlepšovať sa a napredovať v každom smere. „Počas pracovnej cesty do Spojených štátov a Kanady, ktorú som absolvoval s obchodným riaditeľom hotela, som sa stretol s emigrantmi i významnými hoteliermi, ktorí nám rozprávali svoj pohľad na tento biznis. Výmena skúseností z rovnakej oblasti je vždy veľmi cenná. Našou snahou bolo, aby sme ich osvedčené inovácie preniesli k nám, na Slovensko,“ pozerá do budúcnosti. Keď však má rekapitulovať svojich trinásť rokov v Hoteli Devín, nevynechá stretnutie so súčasným prezidentom Andrejom Kiskom, s ktorým sa dodnes vídava a vysoko si ho váži. Pobyt švédskeho kráľa Karola XVI. Gustáva či Dalajlámu boli pre neho veľmi hodnotné. Práve krátke stretnutie s tibetským osvietencom považuje za veľmi hlboké a inšpiratívne.

ram_3857.jpg

Foto: 
Ramon Leško

S prácou sa stretáva i mimo hotel

Pre Tomáša Ondrčku práca v hoteli však znamená veľa. „Je mojou súčasťou. Premýšľam nad ňou, aj keď som doma. S partnerkou a deťmi cestujeme veľa po Slovensku, všímame si chyby alebo pozitívne stránky hotelov, v ktorých sme ubytovaní a potom doma hodnotíme,“ smeje sa otec deväťročného syna a päťročnej dcéry. Ukazuje im okrem slovenských krás aj čaro hotelierstva. „Nechodíme po obchodných centrách, ale po krásach Slovenska a s tým je spojené i ubytovanie. Niekedy, keď cez víkend kontrolujem izby, tak si zavolám na pomoc syna, ktorý sa rád pozrie pod posteľ, či tam nie je niečo zabudnuté. Veľmi to deti baví,“ smeje sa riaditeľ, ktorý si pracovné víkendové služby strieda s kolegami, aby mohol každý z nich zažiť hotel i z pohľadu klienta. „Keď vyjdem za brány tohto hotela, stáva sa zo mňa skromný klient bez móresov, ktorému ulahodia najviac poctivé domáce jedlá ako kapustnica, bravčový rezeň, halušky, perkelt či dvadsať deka tresky s bielym rožkom. Doma ma baví variť, je to pre mňa relax. Inklinujem k jedlám, ktoré sme doma jedávali, nie sú to ,načačkan鑴jedlá modernej gastronómie, ako by mnohí od riaditeľa hotela čakali.“ Tradičnú domácu slovenskú, českú alebo rakúsko-uhorskú kuchyňu ponúkajú aj v hoteli. Na izraelské špeciality si netrúfa, zvládne však obľúbený hummus alebo cícerový falafel. „Tento rok mám ambíciu viac preniknúť do prevádzky ako takej,“ uzatvára ambiciózny riaditeľ, ktorý sa chce v každej oblasti hotelového biznisu, nie len v riadení, neustále zlepšovať, aby boli jeho klienti aj naďalej maximálne spokojní. Vytvárať osobné väzby s klientom je to, čo mu v tejto práci učarovalo.

- - Inzercia - -