Dnes je nedeľa, 18.november 2018, meniny má: Eugen
Čas čítania
3 minutes
Zatiaľ prečítané

Exkluzívne na návšteve u Lajčákovcov: Sme zohratý pár

február 22, 2017 - 09:00
Minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák a jeho manželka moderátorka Jarka Lajčáková Hargašová sú zohratý pár, napriek tomu, že aj polovicu roka žijú oddelene. Hovoria, že stačí pohľad, aby si rozumeli, často sa zhodnú aj bez slov. Obaja sa zhodli aj na rozhodnutí pozvať Slovenku na návštevu do ich domova neďaleko lesoparku na Železnej studničke.

Ako sa vám býva vo štvrti, len kúsok od nádherného lesa?

Jarka: Teraz už výborne, je to krásne prostredie. Len spočiatku, kým sme nepostavili poriadny plot, nám chodili až do záhrady diviaky. Občas to bolo aj poriadne nebezpečné. Napríklad geodet, ktorý zameriaval náš pozemok, musel počkať na strome, kým neprišla pomoc.

Miroslav: Pre mňa je to ideálne miesto na ranný beh. Rovno z domu vybehnem do lesa. Nakopne ma endorfínmi, dodá energiu na celý deň. Mám to veľmi rád. Momentálne to počasie neumožňuje, tak namiesto ranného behu chodíme s Jarkou na dlhé nočné prechádzky.

A vy, Jarka?

J.: Behať už nechodím, chrbtica mi to nedovolí. Volím skôr cvičenie pilates. Inak, Mirko mi niekedy pri príchode domov už medzi dverami oznamuje, že ide na korčule, alebo behať. Spočiatku som sa hnevala, keď sa vracal po dlhšom čase, mala som pocit, že by sa mohol venovať nám, ale pochopila som, že uňho je šport cena za prežitie.

Obaja ste si zrejme po minuloročnom polročnom predsedníctve Slovenska v EÚ konečne aj trošku vydýchli. Jarka, ako ste vy zvládali to tempo? Popri vašej novinárskej práci ste iste mali aj spoločenské povinnosti.

J.: Mnohí sa nás zo žartu pýtali, či sme si od seba úplne neodvykli a či to zvládneme teraz,  keď je o trošku viac doma. Musím povedať, že sme sa ani raz nepohádali. 3Manželove pracovné nasadenie zvládam skôr v zákulisí, celá domácnosť, celé fungovanie našej rodiny je na mne. Pokiaľ ide o oficiálne povinnosti, najťažší bol pre mňa Gymnich, čo je neformálne dvojdňové stretnutie ministrov zahraničných vecí a ich manželiek, kde sme mali aj dámsky program a ja som bola jeho hostiteľkou. V rámci neho sme sa plavili loďou do Danubiany, boli sme v Dóme sv. Martina, Primaciálnom paláci, prešli sme centrum Bratislavy a uvedomili si, aké sú naše dejiny navzájom prepojené. Slávnostná večera bola na Bratislavskom hrade, kde vystúpila Lúčnica. Na druhý deň sme navštívili firmu Pixel Federation, kde si mohli dámy vyskúšať moderné počítačové programy. Na Hviezdoslavovom námestí ich nadchol trh s ukážkami tradičných slovenských remesiel. Usilovali sme sa prezentovať naše tradície aj moderné dynamické Slovensko. Dostali sme množstvo poďakovaní, teším sa, že dámy sa cítili dobre.

M.: Pre akcie, ktoré sa v Bratislave konali, bola typická bezchybná organizácia, ale aj pohostinnosť, srdečnosť, úsmevy. Bonusy, ktoré si naši hostia ihneď všimli a ocenili.

J.: Snažíme sa udržiavať priateľské kontakty s ministrami a ich manželkami. Myslím, že v diplomacii je to ako v bežnom živote, ak máte s niekým nadštandardný vzťah, potom aj prípadné problémy a nedorozumenia riešite inak, ako s niekým, s kým ste na dištanc. V tomto sa dá veľa pozitívneho urobiť.

Dôležitá je aj charizma, vy, pán minister, ju máte, viete si získať ľudí. Máte vôbec nejaký problém s niekým na rokovaní?

Nemám s nikým žiadny problém. Samozrejme, tá chémia funguje v každej oblasti, niektorí ľudia sú vám prirodzene bližší, ale ja ako minister si dosť zakladám na tom, že Slovensko nemá zlé vzťahy s nikým. A pokiaľ ide o osobné vzťahy s mojimi kolegami, ministrami zahraničných vecí, sú veľmi dobré. S niektorými si pri istých príležitostiach voláme, esemeskujeme, zablahoželáme si k športovým úspechom našich reprezentantov.

Jarka, vy bezvýhradne podporujete svojho muža v jeho aktivitách, alebo niekedy zo ženského či partnerského hľadiska by ste chceli, aby zvoľnil, dal na vaše rady?

J.: Jasné, že občas frflem, že už je toho veľa a nepáči sa mi to, no sú to iba také chvíľkové stavy...

M.: Jarka je v našom vzťahu hlas ľudu, ktorý potrebujem a ona ma nešetrí. Navyše je novinárka, čiže vie veľmi dobre komunikovať, čo úradníci väčšinou nevedia. Takže, keď sa spolu rozprávame o pracovných veciach, tak predovšetkým, ako čo najlepšie komunikovať, ako nejakú myšlienku povedať spôsobom, aby jej ľudia porozumeli. V tom čerpám z Jarkiných skúseností, v tom mi naozaj pomáha, vrátane toho, že mi povie, ako to vidí ona. Nie je môj podriadený, nebojí sa povedať mi pravdu. 3

J.: Každý človek by mal mať niekoho, kto mu neťahá medové motúzy popod fúzy, a o to viac politik. Toho, kto mu v dobrom povie, čo si myslí. Manžel má každý deň nabitý program, nedostane sa ani len do obchodu, ale ja žijem medzi ľuďmi, počúvam ich názory. A úlohou partnerky je držať partnera vždy pri zemi, hovoriť veci úprimne. Nie od každého kritiku zoberiete a nie každý ju myslí pozitívne. Podporujem ho, ako len vládzem, všetko sa vždy snažíme vydiskutovať. A ja sa potom prispôsobím.

- - Inzercia - -