Dnes je pondelok, 25.jún 2018, meniny má: Olívia, Tadeáš
Čas čítania
2 minutes
Zatiaľ prečítané

Váš príbeh: Smrť jej zobrala lásku, Yulia prišla o otca i manžela

február 24, 2017 - 15:01
Novinárka Yulia Zabneva pôvodom z Kirgizska zažila v živote pády i vzostupy, ktoré sa jej navždy vryli do srdca. „Moje plány sa v istom čase zrútili v priebehu jednej minúty,“ spomína na obdobie, ktoré by mnohých položilo.

Pred niekoľkými rokmi sme boli kolegyne, stretávali sme sa denne na chodbe vydavateľstva. Yulia mala dvadsaťosem, ja o päť menej. Vždy som ju považovala za silnú ženu, no smútok v jej očiach bol citeľný bez toho, aby čokoľvek vyslovila. Rok predtým, ako som ju spoznala, prišla o milovaného manžela a prechádzala najťažším obdobím svojho života. „Nikdy to celkom neprejde,“ odpovedala mi teraz, po rokoch, na otázku, či sa cez tragickú stratu najbližšieho človeka už preniesla.

Ťažké začiatky na Slovensku

Ako sa dievča z Kirgizska dostane k novinárčine na Slovensku? „Keď má človek devätnásť, má asi viac smelosti ako múdrosti a rozvahy,“ začína svoje rozprávanie sympatická Yulia, ktorá prišla na Slovensko s niekoľkými stovkami dolárov a žurnalistickými snami, ktoré plánovala premeniť v našom hlavnom meste na skutočnosť. Bola v druhom ročníku štúdia vo svojej rodnej krajine, keď zatúžila po zmene a odchode do inam. Na to, aby sa dostala na Slovensko, napísala televízny projekt pre deti.

img_0415-1.jpg

Foto: 
arc Y.Z.

Vďaka výmennému programu s bývalými republikami Sovietskeho zväzu dostala štipendium, ocitla sa na bratislavskom letisku a čakala ju cesta na internát plný zahraničných študentov. „Na jazykovej škole pri Univerzite Komenského nás bolo okolo dvesto cudzincov. Čína, Afganistan, Bangladéš, Izrael, Ukrajina, Gruzínsko... Ujali sa ma dvaja chlapci z Kirgizska, ktorí mi všetko ukázali a nasmerovali ma,“ vysvetľuje Yulia, ktorá pred príchodom na Slovensko nevedela po slovensky ani „ceknúť“. „Od rána do večera sme chodili na prednášky a učili sa slovenčinu...“ Po dvoch rokoch, už ako študentka žurnalistiky, bola o čosi samostatnejšia. „Vedela som sa dohovoriť a písať, ale nestačilo to na konverzáciu so spolužiakmi, lebo hovorili slangom, ktorý som absolútne neovládala. Bola som zúfalá a sem-tam som si aj pofňukala do vankúša,“ spomína mladá žena, ktorá miluje spoločnosť a preto jej obyčajné trkotanie s kamarátkami chýbalo.

p72501181.jpg

Foto: 
arc Y.Z.

So spolužiakmi mala snaživá študentka vynikajúce vzťahy. „Pomáhali mi s prípravou na skúšky či testy.“ A kým letné prázdniny trávila doma s mamou v Kirgizsku, počas Vianoc ju kamaráti z internátu brali domov a ukazovali jej naše typické tradície. „Robievali mi krásny program a brali ma ako vlastnú. Na sviatky strávené na Spiši spomínam s láskou,“ hovorí Yulia, ktorej rodinné tradície Slovákov pripomenuli jej vlastné. Detstvo prežila u starkých na vidieku. Keď totiž ako šesťročná prišla o milovaného otca, jej mama odišla na päť rokov pracovať do Poľska. „Na dedine som kŕmila králiky, učila sa dojiť kravu, starala sa o koňa... Bolo to ozajstné detstvo s vôňou sena...“ zamyslí sa krehká Yulia, ktorú však osud zocelil na plnej čiare.