Dnes je pondelok, 24.september 2018, meniny má: Ľuboš, Ľubor
Čas čítania
1 minute
Zatiaľ prečítané

VÁŠ PRÍBEH: Pri práci mi neraz ide o život, hovorí lekár pôsobiaci v krajinách tretieho sveta

február 26, 2017 - 08:00
Burundi, Kambodža, Južný Sudán, Libanon. Krajiny označované za nebezpečné zóny. Pre mladého slovenského lekára MARTINA KOLIBÁBA sú v týchto krajinách pacienti, ktorí ho potrebujú. Skúsený infektológ sa už ocitol v mnohých nebezpečných situáciách, nakazil sa viacerými chorobami, ale stále túži pomáhať.

Martin pochádza zo Sabinova. Keď skončil strednú poľnohospodársku školu, nič nenasvedčovalo tomu, že by sa mal raz stať lekárom. Štyri roky pomáhal starým rodičom na dedine s poľnohospodárstvom a keď začal uvažovať o vysokej škole, zhodnotil, že o zvieratách a rastlinách vie už toho dosť, ale o ľuďoch nie. „Vždy som doma vravel, že chcem ísť robiť niekam do džungle. Keď nám v rodine zomrel blízky človek, pamätám si, že som po pohrebe povedal mame, že pôjdem študovať medicínu, aby som mohol pomáhať ľuďom,“ spomína.

Po štúdiu medicíny sa špecializoval na infektológiu. „Bolo to preto, aby som mohol chodiť na misie, lebo ešte aj dnes sa vo svete zomiera na zápal pľúc, hnačky a rôzne infekčné ochorenia, ktoré u nás nájdeme už len v knižkách, pretože sa proti nim očkuje. To však nie je samozrejmé v rozvojových krajinách.“

ju_n_sud_n_6.jpg

Foto: 
archív M.K.

Jeho prvá misia bola do africkej krajiny Burundi, kde stále dochádza k zneužívaniu ľudských práv, vraždám a znásilňovaniu. Keď tam slovenský lekár išiel, vedel len to, že sa tam hovorí po francúzsky a on neovláda jazyk. Dnes s úsmevom spomína, že po pol roku práce v nemocnici v meste Rutovu sa naučil hovoriť miestnym jazykom kirundi a aj preto sa o pár rokov do africkej krajiny vrátil na ďalšiu svoju misiu.

I napriek všadeprítomnému nebezpečenstvu. „Po zotmení sme nesmeli vychádzať von z nemocnice, pretože hrozilo, že nás môžu uniesť. A či cítim strach? Človek nikdy nevie, čo sa mu stane, bojujem v sebe so zvláštnymi pocitmi z neznámeho,“ zdôveruje sa lekár a opisuje, že v krajinách tretieho sveta je tiež veľmi nebezpečná doprava, keďže tam neexistuje žiadny záchranný systém. „Raz sme v Burundi viezli lieky do vzdialenej nemocnice, nestihli sme prísť do zotmenia, lialo, natrafili sme na takmer spadnutý most, ten sme nejako prešli autom, potom sme však zapadli a ťahalo nás to aj s autom do rokliny. Asi dvadsať chlapov nás tlačilo nejaký kus cesty, aby sme nespadli. Vtedy som sa naozaj bál.“

india_-_mobiln.jpg

Foto: 
archiv M.K.

Martin opisuje i to, že pre neho ako pre lekára bolo najsilnejším momentom, keď videl prvýkrát v živote nebezpečné ochorenie tetanus, na ktoré sa u nás očkuje, ale v Burundi sa naň zomiera. 

Celý článok si môžete prečítať v aktuálnom vydaní SLOVENKY č.8

 

- - Inzercia - -