Dnes je streda, 26.júl 2017, meniny má: Anna, Hana, Anita
Čas čítania
3 minutes
Zatiaľ prečítané

EXKLUZÍVNE: Pohľad matky na smrť syna Róberta Remiáša. Chcem poznať meno vraha!

marec 06, 2017 - 10:29
Prebudila som sa na pocit nesmiernej hrôzy. Netušila som z čoho pramení. Zalial ma studený pot, na tele sa mi nabehli zimomriavky a strach ma načisto pohltil. Pozrela som na hodiny, ukazovali štvrť na jedenásť. Vtedy som ešte nevedela, že v tej chvíli, ďaleko odo mňa umieral môj syn mučivou smrťou.

V ten deň, 29. apríla v roku 1996 sa pre Annu Remiášovú zastavil čas. „Minútu po minúte ma spomienky neustále vracajú do tých dní, keď som od bolesti takmer prichádzala o rozum. Pamätám si celé naše posledné stretnutie. Každý jeho úsmev, pohľad a slová – o týždeň sa vrátim. Už sa nevrátil, “ hovorí so zlomeným hlasom o okamihu, kedy sa za priam neuveriteľne krutých okolností dozvedela, že jej syn Róbert už nie je medzi živými.

Na druhý deň po tej prebdenej noci sa Anna vybrala do práce. Nevedela sa na nič sústrediť. Strach, ktorého príčinu dovtedy nepoznala ju úplne ochromoval. „Zapla som rádio a v správach práve odvysielali informáciu o tom, že v Bratislave, na križovatke v Karlovej Vsi, vybuchlo auto a uhorel v ňom príslušník policajného zboru. Hoci nepovedali meno okamžite som si bola istá, že je to môj syn Róbert. V tom okamihu sa mi zrútil svet.“

Prečítajte si tiež: Slávnostná premiéra filmu Únos: Prišiel aj Andrej Kiska a Marek Maďarič

Márne hľadanie pravdy

Od toho dňa Anna neúnavne hľadá pravdu, koho vinou zahynul jej syn. Výsledkom je dvadsaťročné zahmlievanie a nezáujem zo strany tých, ktorí by jej mohli pomôcť poznať meno vraha.
„Hneď na druhý deň som kontaktovala všetkých, ktorí by mi mohli dať o Róbertovi nejakú informáciu. Márne. Druhý deň bol sviatok Prvý máj a až na tretí som sa dostala na políciu.“
Spočiatku sa s ňou vôbec nechceli baviť, no ona sa nevzdala. Tvrdili, že vôbec nie je isté, že ide o jej syna, a robia čo môžu, aby zistili identitu obete. Jej materinský inštinkt, však poznal neľútostnú pravdu a trvala na tom, aby jej umožnili identifikovať obeť. „To vám neodporúčame“, dostalo sa jej chladnej odpovede, za ktorou nasledovalo viac než cynické vysvetlenie. „Už sme mu odrezali hlavu a ruku a poslali na expertízu do Prahy.“ V tomto okamihu sa jej do hlasu vkradne plač. “Neviem, kde sa to tak robí, že jeden deň niekto zahynie, druhý deň je sviatok a na tretí je už rozporcovaný,“ podotkne zúfalo.

ky.jpg

Foto: 
arc

img_8924.jpg

Foto: 
SITA

Prečo umrel Róbert Remiáš

Kto vlastne bol Róbert Remiáš, tá démonizovaná bytosť, ktorá už viac ako dve desaťročia rozdeľuje spoločnosť na tých, ktorí chcú jeho život a smrť pochovať do prachu zabudnutia a tých, ktorí naopak volajú po vyšetrení tohto prípadu s odôvodnením, že tu nejde len o osobnú tragédiu jedného mladého muža, ale o princíp morálky a spravodlivosti štátneho systému.
„Bol to veľmi dobrý chlapec“, hovorí jeho matka. „A dobrý brat. Keď sa nám narodil náš druhý syn, Braňko, Róbert mal 9 rokov. Stavali sme vo Vrbovom rodinný dom a Robo sa staral o mladšieho súrodenca. Kočíkoval ho, prebaľoval, kŕmil. Vzniklo medzi nimi také úžasné puto, že Braňo sa naho díval ako na rodiča. Veľakrát ho poslúchol skôr ako mňa. Keď sa to stalo, mladší syn mal sedemnásť a chystal sa maturovať. Neviete si predstaviť jeho utrpenie.“

Róbert bol v tom čase absolventom vojenskej školy, chystal sa na štúdium práva, mal ambíciu sa stať vojenským prokurátorom. Podmienkou bolo absolvovať rok v dôstojníckej praxi a dvojročnú povinnú vojenskú službu na hraniciach. Po službe na hranici sa dostal do policajného zboru a tam sa stretol s Oskarom Fegyveresom. Skamarátili sa. Róbert prešiel na kriminálku a Oskar do Sis –ky. V čase, keď bol Oskar v skúšobnom období, dostal rozkaz na únos. Netušil, že ide o syna prezidenta, o Michala Kováča mladšieho. Dozvedel sa to až doma z televíznych správ, že pri koho únose vlastne asistoval. Obliala ho hrôza a okamžite sa šiel prihlásiť na políciu. Stretol sa tam s reakciou, ktorá mu nahnala strach.

img_8882.jpg

Foto: 
SITA

Rozhodol sa potajomky opustiť vlasť. Skrýval sa vo Švajčiarsku, na neznámom mieste. Jediný kto vedel, kde je, bol Róbert. Ten ho informoval, čo sa doma deje. Od tých čias bol Róbert pod dohľadom tajnej služby, ktorá ho sledovala na každom kroku. „On to vedel“, hovorí Anna. „Šiel za majorom Čížom, aby s tým prestali. Ten sa mu vysmial do očí a povedal – ty nám povedz, kde je Oskar a my prestaneme.“ Róbert však kamaráta nezradil a zaplatil životom.

Celý článok si môžete prečítať v aktuálnom vydaní SLOVENKY č.10

- - Inzercia - -