Dnes je utorok, 21.november 2017, meniny má: Elvíra
Čas čítania
2 minutes
Zatiaľ prečítané

Režisérka filmu ÚNOS otvorene: Ľudský život je viac ako štát! (rozhovor)

marec 07, 2017 - 12:52
„Najskôr som matka, potom dlho, dlho nič, až potom som režisérka,“ hovorí MARIANA ČENGEL SOLČANSKÁ, ktorej meno sa v posledných dňoch skloňuje najmä v spojitosti s filmovým politickým trilerom Únos. Aký bol jej kontakt s divokými deväťdesiatymi rokmi, kto jej predpovedal filmovú kariéru a kto jej robí cenzora?

Profimedia

Keď som sa dozvedela, že nakrúcate film na motív únosu prezidentovho syna, povedala som, tak tá režisérka má neuveriteľnú odvahu! Nebáli ste sa?

Nie, čoho by som sa mala báť?

Bývalí mocní možno ešte majú trochu moci...

Ja som nakrútila len hraný film. Nie dokument.

A čo najbližšia rodina, blízki, neodhovárali vás?

Mám fantastického manžela, ktorý by ma podporoval aj keby som si vymyslela, že idem letieť na mesiac a k tomu by mi ešte zháňal mapu mesiaca. Veľmi ma podporoval a veril mi, že to bude dobrý film. No a moji rodičia... Myslím, že oni doteraz poriadne nepochopili, čo to nakrúcam a prečo. Možno je to tým, že nepracujú v brandži ako ja a myslia si, že sú na tomto svete aj krajšie povolania ako to moje.

Čomu sa venujú vaši rodičia?

Mama je úradníčka a otec mlynár.

Prečítajte si tiež: EXKLUZÍVNE: Pohľad matky na smrť syna Róberta Remiáša. Chcem poznať meno vraha!

img_8928.jpg

Foto: 
SITA

Niekde musí vzniknúť prvotná pohnútka režiséra, prečo si zvolí práve túto háklivú tému, ako je únos prezidentovho syna, vražda Róberta Remiáša...

Akurát som nakrúcala rozprávku, sedela som v aute, smerovala na pľac. Vtedy mi prišla ponuka urobiť túto tému. Ponúkol mi to Milan Stráňava, ktorý deväťdesiate roky prežil ako zrelý muž. Žil len pár metrov odtiaľ, kde k tejto tragédii došlo. Veľa sme sa o tom rozprávali. Vravel mi, že nikto tomu nezabránil tak, ako nikto nezabránil tomu, aby deväťdesiate roky boli lepšie, ako boli. My, čo sme nezažili druhú svetovú vojnu, si často hovoríme – ako to mohli tí ľudia dopustiť? Ako mohli dovoliť, že odišli celé rodiny, že odtrhli matky od detí a pripravili ich o občianske i ľudské práva a poslali ich na smrť? Ľudia to dovolili a je možné, že to dovolia opäť. Film ako taký mám veľmi rada. Je to to jediné, čo viem robiť a myslím, že dokážem nakrútiť každý žáner. 

Koľko verzií scenára vzniklo?

Fúha, asi tridsať. Ale keď máte na mysli aj zmenu vety, tak to bude oveľa viac, lebo to sa dialo aj priamo na pľaci. Scenár som konzultovala so štyrmi dramaturgami, dávali spolu so mnou pozor, aby príbeh držal pohromade, neboli vo filme nelogické veci, aby sme sa neodchýlili od témy, aby v závere prišla katarzia...

unos-1.jpg

Foto: 
unos film

Nakrúcať dobovku je radosť, ale aj obrovská zodpovednosť, stačí jedna nepresná rekvizita, detail, ktorá môže film pokaziť.

Točiť dobovku je vždy ťažké. S tým rozdielom, že keď nakrúcate film zo sedemnásteho storočia, nikto z nás si nepamätá, ako vyzeral napríklad kalamár. Takže dať tam môžete akýkoľvek starý. Ale 90. roky, to je iné. Všetci sme boli múdri, čo sa mobilov týka, jeden deň sme dokonca museli prerušiť nakrúcanie, pretože sme zistili, že auto, ktoré prišlo na pľac, bolo vyrobené dva mesiace po tom, ako sme načasovali našu udalosť. Takže sme museli zohnať iné auto a prišli o jeden celý deň. Publikum si túto dobu ešte pamätá, museli sme byť opatrní.

Chcela som sa spýtať, čo bude teraz, keď je film v kinách, ale revolúcia sa asi nekoná. No kedy podľa vás tento film splní svoj účel?

To neviem posúdiť, možno to posúdia dejiny. To, čo by si mal človek odniesť z kina, je pocit, že ľudský život je viac než štát a že vražda, ak sa pre ňu rozhodne štátna moc z akéhokoľvek dôvodu, či už ideologického alebo mocenského, je rovnakou tragédiou pre celú spoločnosť, ako keď sa štátna moc rozhodne likvidovať skupiny obyvateľstva. A to sa už nikdy nesmie opakovať. 

Celý rozhvor si môžete prečítať v aktuálnom vydaní SLOVENKY č.10

- - Inzercia - -