Dnes je pondelok, 24.apríl 2017, meniny má: Juraj
Čas čítania
2 minutes
Zatiaľ prečítané

Martin Nikodým: Bál som sa, že tieň Milionára neprekročím

marec 09, 2017 - 11:30
Málokto si dnes vie predstaviť piatkový večer na televíznych obrazovkách bez zábavného programu Milujem Slovensko a jej moderátora Martina Nikodýma. Pred pár rokmi sa však zdalo, že sa z televízie natrvalo vytratí.

Martin, o ktorom len málokto vie, že si zahral aj s oscarovým hercom Georgeom Clooneym, sa však dostal z rôznych osobných peripetií a dnes opäť patrí k najobľúbenejším moderátorom.

V marci ste oslávili 46. narodeniny. Boli niečím výnimočné?

Ani nie. Nebola žiadna mimoriadna oslava, ale oslavoval som ich už po sedemnásty raz ako dvadsiate deviate (smiech).

 Vaša relácia Milujem Slovensko je aj po štyroch rokoch v kurze a teší sa veľkej popularite. Vyzeráte, že si jej moderovanie naozaj užívate, relácia srší vtipom a humorom. Je to tak aj v zákulisí?

Milujem Slovensko sa stalo naozaj fenoménom. Keď sme do toho pred štyrmi rokmi šli, nečakali sme, že sa stane až toto. Sami sa na nakrúcanie tešíme, ako keby ani nešlo o prácu. Myslím teraz nielen nás troch s Adelou a Danom, ale aj celý štáb. Nastavenie relácie je „feel good“, teda akýkoľvek náznak negatívnej emócie je ihneď prevalcovaný úsmevom.

unknown-1.jpeg

Foto: 
arc M.N.

Mnohí považovali reláciu Milujem Slovensko za váš veľký návrat na televízne obrazovky. Pociťovali ste to aj vy takto?

Áno. Nečakal som už, že sa vrátim v takomto type programu. Myslel som si, že tieň Milionára už neprekročím. Tá relácia, to bola aj škola psychológie. Veľa mi to povedalo o tom, ako sa človek prejavuje, keď mu o niečo naozaj ide a snaží sa čosi dosiahnuť.

Použili ste niekedy v živote žolíka, „priateľa na telefóne“?

No, ten priateľ sa asi volá google, ale ja sa kedykoľvek opýtam priateľov, ak si na niečo neviem spomenúť. Som ten typ muža, ktorý neváha zastaviť pri chodníku a popýtať sa na cestu (smiech).

Je o vás známe, že nepohrdnete žiadnou dobrodružnou výpravou a svet máte pomerne slušne prechodený a nafotený. Venujete sa ešte aktívne foteniu? Pretože na vašej stránke je posledný príspevok z roku 2011...

Áno, pristihli ste ma (smiech). Veľmi zanedbávam svoju stránku. Foteniu sa stále venujem ako hobby. Len to nestíham spracovať a dať na web.

Nikdy vás nelákalo vydať knihu fotografií alebo napísať cestopis?

Aj áno. Už som aj dostal nejaké ponuky, ale stále som si vravel, ešte počkaj, ešte nazbieraj materiál. Necítim to ako potrebu, ak to príde, bude to skôr pre radosť.

Trochu fádna otázka, ale predsa – ktorá krajina z množstva precestovaných vás najviac uchvátila?

Ja sa dobre cítim v Ázii. Zo všetkého najviac asi v Thajsku. Mám tam pocit déjà vu. Akoby som tam už žil. Len čo sa tam ocitnem, moje bunky hneď začnú vibrovať v ázijskom móde.

unknown.jpeg

Foto: 
arc M.N.

A nesplnený cestovateľský sen?

Chcel by som precestovať Island so svojím starším synom. Láka ma Bajkalsko-amurská magistrála, ale najbližšie to bude zrejme Etiópia a Eritrea.

Istý čas ste žili aj v Prahe. Keď ste sa vrátili, povedali ste, že na Bratislavu nedáte dopustiť. Je pre vás taká výnimočná?

Prahu mám rád, myslím, že je to najkrajšie európske mesto, ale na mňa bolo priveľké. Cítil som sa tam neustále unavený. Bratislava je tak akurát, viac vyhovuje mojim potrebám. Za pár minút som v lese, alebo sa kúpem v priezračnej vode niektorého štrkoviska. Toto Praha nemá.

Hoci máte v súkromí možno rovnako veľa problémov ako hocikto iný, navonok pôsobíte mimoriadne vyrovnane a šťastne. Je to len maska, profesionálny prístup k povinnostiam tváre televíznej obrazovky alebo stotožnenie sa s charaktermi Dr. Jekylla a Mr. Hydea?

Je to tak, ako ste povedali. Mám tie isté radosti aj starosti ako ktokoľvek iný, ale možno som sa naučil veci viac prijímať. Ak sa vám podarí dosiahnuť istú úroveň vnútorného pokoja, ten pokoj vám pomáha aj vyrovnať sa so situáciami, ktoré v danej chvíli vnímate ako neradostné.

unknown-2.jpeg

Foto: 
arc M.N.

Celý článok nájdete v aktuálnom vydaní SLOVENKY č.10 

 

- - Inzercia - -