Dnes je piatok, 23.jún 2017, meniny má: Sidónia
Čas čítania
1 minute
Zatiaľ prečítané

Statočné princezné v nebezpečných časoch

marec 18, 2017 - 07:00
Poddaní ich milovali za statočnosť, s akou spolu s nimi čelili aj tým najkrutejším chvíľam v živote ich národov.

Morálku a ľudskosť povýšili nad svoj kráľovský štatút a vyslúžili si tým aj úctu svetových mocností. Vo vo svojich súkromných životoch sa aj ony dopúšťali chýb, ale tieto ich prehrešky zostali navždy zabudnuté. 

Meno ako znamenie osudu: Holandská kráľovná Juliana

Pre Holanďanov nezvyčajné meno Juliana dostala po matke národného hrdinu Viliama Oranžského, osloboditeľa Holandska spod španielskej nadvlády. Príbeh tejto cnostnej a mimoriadne statočnej ženy natoľko zaujal Julianinu matku, kráľovnú Wilhelminu, že napriek všetkým zvyklostiam pomenovala podľa nej aj svoju prvorodenú dcéru.

Toto meno akoby malo v sebe zakódované určité charakterové vlastnosti, lebo z Juliany vyrástla kráľovná, ktorá bola nesmierne odvážna a taká liberálna, že to medzi korunovanými hlavami Európy vzbudilo dosť veľké nepochopenie a odmietavý úžas. Ona však kráčala svojou cestou, o ktorej bola presvedčená, že je jediná správna a história jej dala za pravdu.

Predaná nevesta

Juliane sa dostalo privilégia byť milovaným dieťaťom, ktoré bolo stredobodom pozornosti svojich rodičov. Tí o nej nehovorili inak, ako o „našej jedinej“. Okrem lásky jej dopriali aj to najlepšie možné vzdelanie. Na univerzite absolvovala prednášky zo sociológie, práva, histórie a teológie. Študovala aj dejiny a kultúru holandských kolónií. Po tejto stránke bola veľmi dobre pripravená na prevzatie kráľovskej moci, no k úplnej dokonalosti jej ešte chýbal zodpovedajúci manžel. A tu nastal menší problém.

Hľadanie vhodného ženícha sa stalo priam neriešiteľným problémom, lebo protestantskí princovia z Británie alebo zo Švédska sa buď nepáčili jej matke, alebo ich odmietla sama Juliana, ktorá medzitým už oslávila dvadsiate siedme narodeniny a považovala sa starú dievku. Napokon sa zahľadela do šarmantného nemeckého princa Bernharda von Lippeho, no ten nebol ochotný vzdať sa svojej slobody lacno. Na rad prišlo tvrdé obchodné vyjednávanie s jej matkou, o ktorom Juliana nemala ani tušenia. Princ požadoval slušnú apanáž a rozsiahle kompetencie. Napokon sa dohodli a konala sa svadba. Medové týždne mladomanželia strávili v Karpatoch a v Tatrách.

Celý článok si môžete prečítať v aktuálnom vydaní SLOVENKY č.11

- - Inzercia - -