Dnes je pondelok, 25.jún 2018, meniny má: Olívia, Tadeáš
Čas čítania
4 minutes
Zatiaľ prečítané

Chcela lásku, prežila peklo

marec 29, 2017 - 15:22
Týrané ženy... Ich príbehy často až mrazia a pri ich počúvaní máte pocit, že sa to nedá ani prežiť. Žiaľ, dá... Skrývajú to pred okolím dlhý čas, no napokon pohár pretečie a rozhodnú sa vzdorovať osudu a zmeniť ho. Rovnako ako mladá žena, ktorej príbeh vám prinášame. Všetko, okrem mien je, žiaľ, pravda...

Už od malička to nemala Ziva v živote na ružiach ustlané. Ťažké detstvo, poznačené pobytom v detskom domove, ju citovo neotupilo a rozhodla sa, že chce svoj život na prahu 20 rokov prežiť v šťastí a láske. „Zamilovala som sa do muža, o ktorom som si myslela, že je ten pravý. Bola to naozaj veľká láska a mala som pocit, že toto bude už navždy, no žiaľ, len z mojej strany,“ začína svoje rozprávanie.

„Začali sme spolu chodiť, počas tohto obdobia sa – rovnako ako aj u iných párov – vyskytli drobné nezhody. No Peter Danielov ich namiesto neriešil verbálne, ale násilím. Jedna naša hádka skončila tak, že ma hodil na zem, kľakol si na mňa a vykrútil mi obe nohy. Výsledkom boli natrhnuté achillovky a šesťmesačná práceneschopnosť. V nemocnici mi moje klamstvo, o tom, že som si to spravila pri páde, neverili,“ spomína si Ziva Oslav. Keby bola vedela, čo ju v živote čaká, riešila by to prostredníctvom polície. No život v detskom domove, kde násilie nebolo nič nezvyčajné, v nej zanechal pocit, že je to v poriadku. Rovnako ako aj v tom čase bezbrehá láska k Petrovi. „Po tomto incidente ma žiadal o odpustenie a dokonca mi prisľúbil svadbu, čo umocnil tým, že môjho otca požiadal o moju ruku. Bol to môj najšťastnejší moment v živote, myslela som si, že som už konečne našla svoje šťastie...,“ opisuje tieto dni. No mýlila sa.

Približne v tom čase Ziva otehotnela. Tešila sa na dieťa, ale i spoločný život s Petrom. Predstava spoločnej domácnosti sa však rozplynula. Peter Zivu nasťahoval do rozostavaného domu svojho otca, kde žila doslova v sparťanských podmienkach. Na kúrenie či teplú vodu mohla zabudnúť. „Po niekoľkých mesiacoch mi jeho otec povedal, že Peter je ženatý. Moje životné ideály sa v tom momente zrútili, chcela som si dať vziať dieťa, no na to už bolo neskoro...“

Peter sa jej venoval minimálne, ich vzťah sa zhoršoval, až napokon prišiel deň, keď na ňu zaútočil. „Bola som v 7. mesiaci, keď mi po hádke kopol do brucha. Dieťa už zrazu nechcel a snažil sa spraviť všetko pre to, aby som potratila...,“ so slzami v očiach si Ziva spomína na ten deň. Skončila v ružinovskej nemocnici, kde sa v slabej chvíli personálu povedala o tom, čo sa jej v skutočnosti stalo. Aj napriek tomu, že jej všetci radili riešiť túto udalosť cez políciu, Ziva stále dúfala, že sa Petrov vzťah k nej zmení, na políciu nešla a trpela ďalej.

„Keď prišli pôrodné bolesti, snažila som sa dovolať otcovi dieťaťa, no neúspešne. Po piatich hodinách som sa dostala do nemocnice a porodila zdravé dievčatko a stále som dúfala, že sa naňho príde pozrieť jeho otec. Namiesto Petra, za mnou do pôrodnice prišiel jeho otec, Peter sa zjavil až na ďalší deň,“  hovorí. Ani po narodení spoločného dieťaťa sa ich vzťah nezlepšil. Ziva dcéru vychovávala v podstate sama, na mieste, kde by žiadna matka nechcela žiť – v ubytovni okraji mesta. Otec dieťaťa jej síce v pravidelných intervaloch rozprával, že svoju manželku nemiluje, ich vzťah je len formálny, a že si chce Zivu vziať, no zostalo len pri prázdnych slovách. Keďže od Petra na dcéru nedostávala pravidelne peniaze, začala chodiť do práce, v ktorej trávila dvanásť hodín, dokonca mala aj obdobie, kedy mala dve práce, len aby uživila seba i dieťa. V čase, keď bola v práci, o dcéru sa starali Petroví rodičia, ktorí však boli viac ako dvadsať rokov rozvedení. Panovala medzi nimi nevraživosť, jeden druhého obviňovali z duševných chorôb či alkoholizmu. Ich syn Peter sa dokonca neštítil ani mäkkých drog.

V takomto nastavení dokázala fungovať niekoľko rokov, kým pochopila, že to musí rázne ukončiť, čo ale nebol až taký dobrý nápad. V tom momente pre ňu začalo peklo na zemi. Výsledkom ich „debát o budúcnosti“ boli viaceré zlomeniny, keďže Peter Danielov mal za sebou vojenský výcvik, či pôsobenie počas vojenského konfliktu v bývalej Juhoslávii. Násiliu smerovanom voči Zive sa nebránil ani pred očami spoločnej dcéry. Vrcholom bolo, keď jej do ruky dal jeho legálne držanú zbraň, namieril ju na seba, držal jej prst na spúšti so slovami, že ak povie, že s ním zostane aj naďalej, nestlačí jej prst na spúšti.

Keď sa Ziva rozhodla, že si nájde nového partnera, Peter urobil všetko pre to, aby sa dotyčný prestal o ňu zaujímať. Zastrašovanie a vyhrážanie  nesmeroval už len na Zivu, ale aj na muža po jej boku. Jeho taktika sa mu vyplatila, po prvom rande každý z mužov zvolil radšej odchod, ako komplikácie od otca jej dieťaťa.

Toto trápenie dokázala mladá žena trpieť 6 rokov, kým sa po jej boku neobjavil muž, ktorého vyhrážky jej bývalého partnera neodradili. A tak Peter použil „silnejší kaliber“ – ich spoločnú dcéru. Tej narozprával klamstvá o Zivinom novom partnerovi, naučil ju vymyslené príbehy, ktoré si natočil na telefón a podobne. Medzitým ju neustále bombarduje telefonátmi a sms správami, v ktorých sa jej vyhráža, psychicky terorizuje, no zároveň aj ospravedlňuje a snaží presvedčiť, aby sa k nemu vrátila.

„Dnes už viem, že som proti nemu mala bojovať podstatne skôr a nenechať sa manipulovať, psychicky vydierať a hlavne sa nenechať zastrašovať. Na začiatku to bola láska, no napokon to skončilo strachom o život nielen mňa, ale i mojej dcéry. Bohužiaľ som sa za tie roky o ňom dozvedela a bola som svedkom niekoľkých udalostí, ktoré ma presvedčili o tom, že ten človek je schopný naozaj všetkého,“ hovorí a dodáva: „Každá týraná žena by sa mala vzchopiť a spraviť za tým hrubú čiaru a skoncovať s takým životom. Z vlastnej skúsenosti viem, že je to veľmi ťažké, no ak nájdete niekoho, kto vám bude silnou oporou, viete to zvládnuť.“

- - Inzercia - -