Dnes je nedeľa, 23.september 2018, meniny má: Zdenka
Čas čítania
3 minutes
Zatiaľ prečítané

Rozhovor s Petrou Palevičovou: Láska na prvý pohľad

máj 26, 2017 - 10:32
Je známa ako nekompromisná televízna advokátka, precízna herečka, náročná profesionálka. Slovenke dovolila nahliadnuť aj do svojho srdca, porozprávala nám o svojej životnej láske i láske k mame, s ktorej odchodom sa stále nevie vyrovnať.

Nedávno bol Deň matiek, s vašou mamou som vás stretla asi pred dvoma rokmi v Horskom parku. Kráčali ste zavesené do seba, mama vyzerala veľmi mlado, preto bolo nepochopiteľné, že „zrazu“ odišla… Dá sa vôbec zvyknúť, že tu nie je?

S maminkou sme mali veľmi pekný, úžasný a kamarátsky vzťah. Samozrejme, tiež sa medzi nami sem-tam vyskytli nejaké nezhody, ale to je úplne normálne medzi každou mamou a dcérou. Ale vždy sa vyriešili, čo je najdôležitejšie. Boli sme na seba dosť naviazané. Skoro každý deň sme si volali, rozprávali sa a večer z postele si ešte esemeskovali. To bol náš rituál. Často sme boli spolu, keďže rodičia bývajú kúsok odo mňa.

Veľmi mi to chýba. Aj mama. Pretože na to, že tu už nie je, sa nedá zvyknúť. Ešte stále mi prebehnú hlavou myšlienky, že sem už s maminou nepôjdem... Alebo, tu sme spolu boli a vtedy sa vždy usmejem. Niekedy sa s ňou aj rozprávam, radím, pýtam sa jej. Ale ten, kto to nezažil, to nepochopí. Nepochopí tú bolesť v srdci. Deň matiek bol v tomto roku jeden z najsmutnejších dní. Bolo to prvýkrát, čo som jej nedala kvetinky a horkú čokoládu. Prežila som ho vďaka priateľovi Martinovi na víkendovom pobyte v Sklených Tepliciach a vďaka nemu som na to nemyslela. Bol veľmi pozorný, milý, úžasný. Keď zbadal smútok na mojej tvári, vždy sa ma snažil rozosmiať, objal ma, chytil za ruku... A keď povedal: Musím zavolať mame, nerozplakala som sa. Bol to nádherný víkend. Som mu za to veľmi vďačná.

Prečítajte si tiež: Skupina Tublatanka odsudzuje teroristické útoky: V Londýne a Dubline už tento víkend zaspieva song Svet v ohrození

unknown-7.jpeg

Foto: 
arc P.P.

Spomenuli ste, že bývate neďaleko rodičov. Kde ste sa narodili? Ako vyzeralo vaše detstvo a dospievanie?

Narodila som sa v Bratislave, aj keď skoro každé prázdniny som trávila u starej mamy vo Vrútkach.  Mala som ju veľmi rada, aj s ňou je spojené úžasné detstvo. Rodičia sa nám veľmi venovali. Chodievali sme na výlety, dovolenky, na túry do Tatier, ale aj do múzeí a divadiel. A dospievanie? Je to také zvláštne... Mám pocit, že som dospela až niekedy po tridsiatke... Dokonca aj teraz mám niekedy pocit, že som ako dieťa, dievčatko. Roztopašné, veselé. Aj priateľ mi niekedy povie – moje dievčatko. Rovnako ako volal ocino maminu.

Viem, že milujete šerm, jazdu na koni, vyhľadávate dokonca až adrenalínové situácie. Ako ste sa k týmto športom dostali?

Mám rada všetko, čo je historické a dobové. Čiže aj historický šerm či jazdu na koni. Naposledy som jazdila, keď som nakrúcala rozprávku Orest z rodu čarodejníkov, asi päť rokov dozadu, kde som hrala jednu z hlavných postáv, zlú čarodejnicu Fatu v réžii Braňa Mišíka. Šermovala som vo filme Lusidor, ktorý nakrútil  Dušan Rapoš. Dostala som sa k tomu cez kaskadérsku skupinu Borseus, ktorej som bola členka. Šerm ma učil Gusto Kyselica, ktorý je už v kaskadérskom nebi, a jazde na koni Peter Andy Hric. Mám rada adrenalín a prijmem každú výzvu. Veď žijeme len raz. Aby som si neskôr nevyčítala, že som to aspoň neskúsila. Napríklad, dostala som od brata lezecký kurz ako darček. Jasné že som sa tešila... Ale v jeden moment, ako som tak bola nalepená na skale a nevedela som, ako sa mám posunúť ďalej, mi napadlo: Bolo ti toto treba? Kurz som našťastie zvládla, ale samozrejme, vždy zvážim mieru. Život by som asi neriskovala.

Napriek športovému nadaniu ste vyštudovali konzervatórium. Prečo umelecká cesta?

Od malička som chcela byť herečka a speváčka. Spievala som, tancovala, hrala, chodila do speváckeho zboru Slniečko, bábkarského súboru GONG a na balet. Mojim rodičom už v škôlke tvrdili, že mám talent. Asi na tom niečo bude, keďže spevu a herectvu sa venujem stále. Nie každý si môže povedať, že práca je aj jeho hobby. U mňa to rozhodne platí. A spev je dokonca moja srdcovka.

Známa ste najmä vďaka Súdnej sieni, aj keď máte za sebou aj iné projekty. Ešte vás to baví hrať nekompromisnú obhajkyňu?

Áno, mám za sebou aj iné projekty, ako napríklad už spomínaná rozprávka Orest z rodu čarodejníkov či Žabí princ, seriál Ochrancovia, Odsúdené, V mene zákona, Za sklom, Zoo, Strih, film Nežiaduci, Lusidor, Albert, Albert, Keep Smilling či Traja mušketieri. Súdna sieň ma stále baví. Veď je ako moje dieťa. Nakrúcala som úplne prvú časť, čiže som ju istým spôsobom tvorila, kreovala. Stále ma baví biť sa za mojich mandantov ako lev ☺. Ale veľmi rada by som prijala nejakú dobrú charakterovú postavu, v dobovom či historickom filme, kde žena bojuje za lásku či vlasť:-).

Celý článok si môžete prečítať v aktuálnom vydaní SLOVENKY č.21

 

- - Inzercia - -