Dnes je streda, 17.január 2018, meniny má: Nataša
Čas čítania
8 minutes
Zatiaľ prečítané

Hlasujte a vyhrajte: Kto bude otcom roka 2017?

máj 31, 2017 - 14:29
Tohto roku už po dvadsiaty siedmy raz vyhlásila redakcia Slovenky anketu venovanú výnimočným otcom, z ktorých jeden získa titul Otec roka. Aj tentoraz predstavujeme štyroch nominovaných. Spomedzi nich určíte víťaza vy, vážené čitateľky a čitatelia, ak pošlete svoj hlas tomu z nich, ktorého príbeh vás najviac osloví.

VOJTECH BENKO (43), Brezno

Synove nohy

„Ja som bežný smrteľník, nemyslím si, že som výnimočný,“ tvrdí, no ľudia, čo ho poznajú, si myslia opak. Nie každý muž by sa vzdal zamestnania, aby mohol byť opatrovateľom svojho syna, sedával s ním v školskej lavici, chodil na liečebné pobyty a po víkendoch ho na chrbte vynášal aj na tie najvyššie kopce. „Otec sú vlastne Lukášove nohy. Spolu chodia na túry, na rôzne podujatia, väčšinou športové. Lukáš je pre svojich rodičov najvyššou prioritou. Vďaka tomu videl a zažil oveľa viac ako jeho zdraví vrstovníci, na ktorých nemajú rodičia toľko času,“ napísala Ľubica Vránska, riaditeľka školy v Čiernom Balogu – Jánošovke, ktorú desaťročný Lukáš navštevuje.

Manželia Benkovci, obaja náruživí turisti a milovníci prírody, sa spoznali na horskej chate. Kým sa päť rokov po svadbe dočkali potomka, lozili po horách, splavovali rieky a verili, že aj svojho vytúženého syna budú viesť k rovnakému koníčku. Osud im trochu skrížil plány. Lukáš sa narodil s detskou mozgovou obrnou a neposlušné nohy ho neudržia, slabšiu má aj motoriku rúk. Má však otca, ktorý ho kvôli tomu nenechá doma pozerať do štyroch stien.

Keď rodičia usúdili, že štvorročnému Lukášovi už chýba detský kolektív, zapísali ho do materskej školy. Z Brezna, kde Benkovci žijú, vozil otec syna trikrát do týždňa do špeciálnej škôlky v Banskej Bystrici. Po pätnástich rokoch zanechal prácu zootechnika na breznianskom družstve a stal sa synovým opatrovateľom. Po prvom roku, keď si Lukáš v škôlke zvykol, tam už otec nemusel s ním zostávať, tak si našiel brigády v Tescu. „Po nociach som dokladal tovar, ráno odviezol Lukyho do Bystrice a kým bol v škôlke, vyspal som sa v aute,“ opisuje vtedajší spôsob života.

Do školy začal chodiť Lukáš so zdravými deťmi v Čiernom Balogu – Jánošovke, kde jeho mama učí a kde vyšli žiakovi na vozíčku v ústrety. Jeho otec ho nielen vozí do školy autom, ale počas vyučovania sedáva s ním v triede, aby mu mohol pomáhať, keď nestíha byť rovnako rýchly ako spolužiaci. „Od prvej triedy si deti už na mňa zvykli, niektoré ma majú za kamaráta, ale pravdu povediac, učiteľom by som byť nemohol. Z detského kriku a školského hluku mi už haraší. Robím to len kvôli chlapcovi,“ priznáva otvorene. O to viac potom hľadá oddych a pokoj v prírode, fotografuje, zahrá si na gitare. Sú dni, keď sa do hory vyberie aj sám, ale väčšinou ide celá rodina. Otec posadí syna do vozíka alebo si ho vyloží v nosiči na chrbát a spolu zdolávajú kopce. „Boli sme už všade,“ tvrdí, ale najviac ho teší výkon, keď spolu zdolali Ďumbier, alebo keď vytlačil kočík až na Kráľovu hoľu. Skrátka – celkom obyčajný smrteľník...

2. IVAN MORAVČÍK (27) Bratislava

Zvládne viac ako starší chlapi

V dňoch, keď má v predajni rannú zmenu, vstáva Ivan Moravčík už o štvrtej. Svojej manželke Miške pichne injekciu na riedenie krvi a počas hodiny, keď treba počkať, či nenastane reakcia, prebalí malého Janka, pripraví mu mliečko a nakŕmi ho, aby si Miška mohla dlhšie pospať. Potom vypije kávu a ide do práce. Je zástupcom vedúcej v jednej z bratislavských predajní potravín. Vyučil sa síce za kuchára, ale má rád ľudí a práca v obchode ho baví viac.

S Miškou sa spoznali cez internet a keď sa po prvý raz stretli osobne, už vedel, že je mamičkou dvojmesačnej dcéry. Partner ju opustil, keď zistil, že je tehotná. Dvadsaťdvaročného Ivana Miškino dieťa neodradilo a po niekoľkých mesiacoch známosti sa nasťahovali do spoločného podnájmu. Veľkou skúškou prešiel ich vzťah na prelome rokov 2015 a 2016. Pár dní pred Vianocami sa Miška s abscesom na krku ocitla v nemocnici. Ivan chodil do práce a popri tom sa musel postarať o malú Natálku. S malou prestávkou koncom roka, keď si urobili oneskorené Vianoce, bola potom Miška v nemocnici až do konca februára a jej partner s pomocou svojich rodičov zvládol starostlivosť o malé dievčatko, ktoré vlastne nebolo jeho vlastné. Mladý muž, ktorý pri pohľade na injekčnú striekačku takmer omdlieval, sa nedobrovoľne musel stať aj zdravotnou sestričkou, pretože Miška od návratu z nemocnice potrebuje každý deň dostať injekciu na riedenie krvi. „Najprv sa mi triasli ruky, ale vedel som, že musím. Už sa z toho stal bežný rituál,“ komentuje to Ivan, ale jeho dnes už manželka Miška je mu za to nesmierne vďačná.

Zobrali sa vlani v decembri, keď už čakali svoje spoločné dieťa. „Moje tehotenstvo bolo rizikové, pre svoju diagnózu som mohla aj zomrieť, preto sme sa najmä kvôli deťom aj zobrali,“ písala Miška vo svojom liste. V apríli sa narodil malý Janko. Ivanovi pribudli povinnosti, ale ak mu zostane voľná chvíľa, relaxuje na rybách. K tomuto koníčku ho priviedol otec, keď mal päť rokov, a teraz už on zaúča malú Natálku, ktorú považuje za svoju dcéru. Vybavil jej rybársky lístok, aby mohla chytať spolu s ním

„Nebyť manžela, neviem, kto by mi pichal ihly, bez ktorých nemôžem žiť, kto by bol s mojou dcérou, keď som to naviac potrebovala. Je to milujúci manžel a hlavne otec našich dvoch detí a chcela by som sa mu poďakovať. Je mladý, ale zvláda oveľa viac ako starší chlapi,“ konštatuje jeho manželka.

 

3. PAVOL TKÁČIK (53) Nitra

Je to moja povinnosť!

„Byť silný, zodpovedný a milujúci zároveň je veľmi ťažké. Pán Tkáčik to však zvláda a jeho deti ho za to odmeňujú vzorným správaním a dobrými výsledkami v škole. Preto som sa rozhodla nominovať tohto otca, ktorý môže ísť mnohým príkladom,“ napísala do Slovenky pani Brigita Tarinová z Nitry.

Keď organizovala benefičný koncert, upozornili ju na tohto otca učiteľky zo školy, ktorú Katka a Matúško navštevujú. Aj v škole si vážia osamelého otca, ktorý sa vzorne stará o dve deti.

„Veď je to moja psia povinnosť! Sú to moje deti, tak to musím to zvládnuť!“ odpovedá na otázku, či sa nebál vo svojom veku prevziať do výchovy dve malé deti.

S ich mamou sa rozišiel a súd ich spočiatku zveril jej. Pavol Tkáčik mával deti každý druhý víkend. Jedného dňa mu však expartnerka oznámila, že si ich môže nechať. „Nahnevalo ma to, veď deti nie sú tovar! Viem sa o ne postarať, ale ak ich teda mám mať, tak riadne súdom zverené,“ argumentoval. Trvalo to trištvrte roka, ale už štyri roky sú Matúško a Katka v otcovej starostlivosti.

Pavol Tkáčik už bol ženatý. Svoj rozvod komentuje slovami „mladosť –pochabosť“, ale s bývalou manželkou má korektný vzťah a s dospelým synom aj dcérou je v kontakte. Dcéra mu dokonca občas pomôže s mladšími deťmi.

Matúško a Katka sa narodili zo vzťahu s družkou, s ktorou žil desať rokov. Zostal na ne sám, ale usiluje sa, aby im nič nechýbalo. „Majú všetko, čo deti majú mať. Radšej sa sám uskromním,“ hovorí. Dlhé roky bol čalúnnikom v autobusovej doprave, potom odišiel za lepším zárobkom do Nemecka, ale od návratu si trvalú prácu nenašiel. „Potreboval by som kvôli deťom pracovať na skrátený úväzok, ale také zamestnanie sa ťažko hľadá. Pracujem ako šofér stále len na dohodu, ale môj zamestnávateľ sa už vyjadril, že ma zamestná natrvalo,“ nádeja sa. Zatiaľ dopĺňa rodinný rozpočet aj príležitostnými brigádami a tvrdí, že nebyť finančných problémov, nevidí ako osamelý otec pri výchove detí ani starostlivosti o domácnosť žiadny problém. „Len okná neumývam, tie mi chodí umyť sestra,“ priznáva poctivo.

 

4. PETER LAZOR (42),  Markušovce ( k tomuto logo Radia Lumen)

Profesionálny otec

„Spoznali sme ho vďaka projektu Rádio Lumen spája Lumenrodiny. Spolu s manželkou robia život deťom okolo seba hodnotnejší, spokojnejší a šťastnejší,“ napísala o tomto výnimočnom otcovi Andrea Kundrová z Rádia Lumen.

Peter Lazor pochádza zo štyroch súrodencov, jeho manželka Adriana má päť bratov a už keď sa brali, bolo im jasné, že aj oni chcú mať viac detí. Najstaršia dcéra má devätnásť, po nej vždy po dvoch rokoch pribudlo ďalšie dieťa. Piaty, malý Ferko, sa narodil s väčším odstupom – po jedenástich rokoch. Medzitým sa však v tejto rodine našlo postupne miesto aj pre osem ďalších detí.

Silný vzťah k deťom, ktorý je vlastný obom manželom, sa u Adriany prejavil tak, že keď bola po štvrtý raz tehotná, rozhodla sa vyštudovať vysokú školu a stať sa učiteľkou, Petra zas oslovila výzva stať sa profesionálnym rodičom. Absolvoval potrebnú prípravu a potom mu postupne zverovali do dočasnej starostlivosti deti, ktoré v jeho rodine čakali na umiestnenie do pestúnstva či návrat k svojej rodine. „Prvý chlapec bol u nás štyri roky, iné deti len pár mesiacov či týždňov. Raz mi riaditeľka detského domova zavolala, že mi vezú dvojmesačné dievčatko. Nemali sme vtedy doma nič, čo potrebuje malé bábätko. No za dvadsať minút, kým auto dorazilo, som zniesol z povaly starú kolísku, nachystal vankúšiky, od dvoch susediek, ktoré boli práve na materskej, som dostal pár plienok a dajaké oblečenie...“ spomína na adrenalínovú skúsenosť.

Toho, že sa bude starať o dvojmesačné dieťa, sa nezľakol. Mal predsa skúsenosti s vlastnými deťmi. Preto mu vedenie detského domova bez obáv zverovalo do starostlivosti aj malé deti a dokonca ho pozývali, aby sa o svoje skúsenosti delil s budúcimi adeptmi na profesionálne rodičovstvo. Sám však prišiel na to, že je náročné venovať sa zvereným deťom, ktoré vyžadujú veľa pozornosti a síl, a pritom nenechať na vedľajšej koľaji svoje vlastné, „bezproblémové“ deti.

V súčasnosti má Peter Lazor od profesionálneho rodičovstva pauzu, pretože si čerpá materskú dovolenku pri najmladšom, dvojročnom synovi Ferkovi. No popri tom nijako nezaháľa. V Markušovciach pôsobí ako dedinský fotograf a aj s manželkou sú redaktormi časopisu Pokoj a dobro, ktorý vydáva miestna farnosť. Je aj členom hospodárskej rady pri farnosti.

Pôvodným povolaním je kuchár, ale pracoval aj na pošte a tvrdí, že všetky svoje doterajšie pracovné skúsenosti sa mu zišli v rodine aj ako profesionálnemu rodičovi.

„Každý rodič, ktorý v dnešnej dobe dokáže vychovávať päť a viac detí, je hrdina. Pán Peter je pre nás rozhodne tým najvhodnejším kandidátom na titul Otec roka.” Takto odôvodňuje jeho nomináciu Andrea Kundrová.

Hlasujte a vyhrajte

Pošlite SMS na číslo 7507 v tvare OR(medzera) číslo nominanta.
Hlasovanie sa končí 16. júna o 12.00 hod.

CENA SMS JE 0,50 EURA S DPH. HLASOVANIE ZABEZPEČUJE SPOLOČNOSŤ MEGAVOX, S.R.O.

Spomedzi hlasujúcich vyžrebujeme troch, ktorý získajú:

  • 3-dňový pobyt s polpenziou pre 2 osoby v jednom z hotelov siete TRINITY HOTELS & RESORT
  • poukážku na nákup šperkov značky Sofia v hodnote 60 €
  • balíček od STAR production, s.r.o.

Výsledky sa dozviete na slávnostnom finále súťaže 19. júna 2017 a na www.otecroka.sk

- - Inzercia - -