Dnes je pondelok, 25.jún 2018, meniny má: Olívia, Tadeáš
Čas čítania
1 minute
Zatiaľ prečítané

Ondrej Kandráč: Niekedy si tajne zdriemnem

júl 25, 2017 - 14:23
Priznáva sa ONDREJ KANDRÁČ, ktorý sa postupne, ale isto usádza v slovenskom šoubiznise. Nevhupol sem však znenazdajky, sú za tým tvrdé roky hudobníckej práce. Hoci sa prihlásil úspech, Ondrej zostáva nohami na zemi: „Jeden môj známy mi nedávno povedal krásnu vetu: ,Zapamätaj si, že čím pomalšie budeš stúpať, tým pomalšie budeš padať‘, a toho sa usilujem držať.“

Na šoubizovej scéne ste sa zjavili ako blesk z jasného neba, hoci aktivity vašej skupiny trvajú už viac rokov. Ako vnímate svoje „nové“ postavenie?

To, čo prišlo, sa našťastie v mojom prípade neudialo zo dňa na deň. Od detstva ma rodičia viedli k spevu, hraniu na husliach, recitovaniu. Koncertovať pred divákmi bolo pre mňa normálnou súčasťou života. Otec bol riaditeľ školy a osvetár v malej dedinke na východe Slovenska. Všetky oslavy obce som dotváral muzicírovaním. Hodil ma takpovediac do vody a ja som sa v nej musel naučiť plávať. Stredoškolské i vysokoškolské časy boli naplnené hudbou, vystúpeniami s rôznymi folklórnymi súbormi, ale aj hraním v rodinnej kapele. Otec hrával na akordeóne, mama spievala a ja s bratom sme hrali na husličkách. Úplne iný rozmer mi dala niekoľkoročná práca v rozhlase. Začal som moderovať, z bývalých spolužiakov som vytvoril kapelu a prišli aj prvé úspechy. No všetko to prichádzalo postupne. Aj toto je dôvod toho, že sa stále snažím zostať pri zemi. Vážim si ľudí okolo seba, fanúšikov, ktorí prídu na môj koncert, počúvajú hudbu, ktorú tvorím a zasmejú sa na nejakých príbehoch, ktoré na koncerte poviem. Viem, že keby nebolo ich, nebolo by ani to ostatné, čo sa okolo mňa deje.


Nemáte trému? Pripravujete sa dôkladne na svoje vystúpenia, alebo ste skôr spontánny?

Zvyčajne už trému nemávam. Bude to možno aj tým, že som odohral stovky koncertov, a to zocelí. Snažím sa však nič nepodceniť a na to, čo robím, sa vždy pripravím. Ak mám povedať nejaký krátky príbeh, najprv ho odskúšam na svojom okolí. Ak nezaberie, prídem s ďalším. Ak mám pri počúvaní nejakej piesne husiu kožu, hneď ju do zaradím repertoáru. Na koncertoch sa snažím byť spontánny. Hlavne však musíte veriť tomu, čo robíte, a potom vám uveria aj ľudia...

Viac sa dočítate v novom vydaní týždenníka Slovenka! 

- - Inzercia - -