Dnes je štvrtok, 19.október 2017, meniny má: Kristián
Čas čítania
4 minutes
Zatiaľ prečítané

Ženy, ktoré ovplyvnili 20. storočie: Ľudmila Pajdušáková

august 01, 2017 - 14:51
Časopis Slovenka vo februári oslávi 70. výročie, v našom seriáli vám postupne predstavíme sedemdesiat žien, ktoré ovplyvnili dvadsiate storočie.

Slovenská kométa - RNDr. Ľudmila Pajdušáková, CSc.

Zašli sme do jej rodných Radošoviec na Záhorí, kde si už len tí najstarší spomínajú na peknú, elegantnú ženu, ktorá ani na vrchole slávy nezabudla odkiaľ pochádza, vždy prijala ich pozvanie a vedela sa dobre zabávať na ľudových slávnostiach a veseliciach. Tí mladší pri vyslovení jej mena len bezradne pokrčia ramenami a ani netušia, o koho vlastne ide. A predsa, kedysi ju poznal celý svet a na kongrese Medzinárodnej astronomickej únie v Ríme v roku 1958 bolo Československo vďaka jej objavom zo Skalnatého plesa vyhlásené za veľmoc komét.

Sledovať jej život je rovnako zaujímavé, ako pozorovať hviezdnu oblohu s jej nepredvídateľnými javmi.

Narodila sa 29. júna 1916 v Radošovciach. Spočiatku nič nenaznačovalo, že meno malej Ľudmily sa raz bude skloňovať na vedeckých kongresoch. Vyrastala ako všetky ostatné dedinské deti. Alena Minarechová spomína, ako jej nebohá teta kedysi hovorievala, že Ľudku v detstve nosievala v noši na chrbte. Nuž ktovie, možno už vtedy chcela byť bližšie k hviezdam. No za tou svojou šťastnou hviezdou musela prejsť ešte dlhú a pomerne dosť strastiplnú cestu. Mala len šestnásť rokov, keď jej umrel otec a spolu s matkou a ďalšími tromi súrodencami sa presťahovali k matkinej sestre do Kláštora pod Znievom. Osud tu kruto zasiahol druhý raz. O tri roky neskôr jej umiera aj matka. Ani nie dvadsaťročná dievčina si rýchlo doplnila vzdelanie v učiteľskom ústave, aby sa mohla zamestnať a postarať sa o svojich mladších súrodencov.

Mladá učiteľka striedala vidiecke školy takmer na celom Slovensku. No stále viac a viac ju lákalo túlať sa po hviezdach.

Splnený sen

Keď súrodenci vyrástli a už neboli odkázaní na jej starostlivosť, povedala si, že je načase pustiť sa za svojím cieľom. Nebola rojkom, ale ženou, ktorá vedela, čo chce a kde je miesto, na ktorom mohla byť šťastná. Prihlásila sa na štúdium astronómie na Prírodovedeckej fakulte Unikverzity Komenského v Bratislave a zároveň odpovedala na inzerát Štátneho observatória na Skalnatom plese, ktoré hľadalo pracovníkov na výskum. Nastúpila a svoju vedeckú kariéru si začala budovať doslova od základov. Pozorovala slnečné škvrny a meteority a popritom diaľkovo študovala. Štúdium nielen úspešne dokončila, ale spravila si aj doktorát, obhájila kandidatúru fyzikálno-matematických vied a jej cesta ku hviezdam začala prudko stúpať nahor.

Moja mama hvezdárka

Špecifikum slovenskej vedkyne v polovici minulého storočia bolo, že rovnako ako pri teleskope sa musela vedieť zvŕtať aj pri sporáku a poznať recept na buchty tak dokonale ako matematické rovnice a grafy.

Jej syn Ivan Hrnček spomína na svoju mamu ako na vynikajúcu kuchárku, ktorá ovládala aj všetky domáce a ručné práce: „Pamätám si, ako mama aj cestou do práce v lanovke na Skalnaté pleso štrikovala svetre pre mňa a pre otca. Piekla výborné buchty, kysnuté koláče a varila všetky tie jedinečné domáce slovenské jedlá, ktoré ocenili aj akademici z Prahy, keď prišli na Slovensko.“

Svoje detstvo považuje za výnimočné len v tej súvislosti, že kým nemali byt, bývali priamo vo hvezdárni a ako prváčik denne dochádzal lanovkou do školy v Tatranskej Lomnici: „No povedzte, ktoré dieťa sa tým môže pochváliť?“ On sám sa nevydal po stopách svojej mamy: „Mňa odjakživa fascinovali motory a ladné tvary. Chcel som byť pilotom a kozmonautom, vyštudoval som vysokú školu dopravnú a venoval sa automobilom,“ hovorí. Má však v sebe zakódovaný obdiv a úctu k dobyvateľom vesmírnych diaľok. „Snáď najobdivovanejšou a najinšpiratívnejšou osobnosťou bol pre moju mamu Štefánik. Často mi o ňom rozprávala, nielen ako o astronómovi, ale aj ako politikovi, ktorý stál pri zrode našej republiky. Pamätám si, ako som spolu s ňou šiel v roku 1969 na celonárodné oslavy, ktoré sa konali pri jeho mohyle v Brezovej pod Bradlom.“

ss.jpg

Foto: 
archiv I.H.

Svoju úctu k tejto osobnosti Ľudmila Pajdušáková zhmotnila vo svojej knihe M. R. Štefánik, ktorá vyšla v roku 1970. Žiaľ, na trhu sa príliš neohriala. Už o rok na to, kvôli politickej normalizácii, bola skartovaná.

Karieristka?

A tu sa dostávame snáď k najkontroverznejšiemu bodu jej úspešného života. Niektorí autori vyšli po tridsiatich rokoch od jej smrti s tvrdením, že bola karieristka, poukazujúc pri tom na fakt, že nepretržite od roku 1958 až do svojej predčasnej smrti v roku 1979 zastávala post riaditeľky astronomického ústavu a svojich prípadných konkurentov z radov mladých vedeckých pracovníkov vraj dokázala odstrániť zo svojej blízkosti.

„Pravdou je, že neznášala, keď ju niekto klamal, alebo podvádzal,“ hovorí jej dlhoročný kolega astronóm Vojtech Rušin, absolvent Karlovej univerzity v Prahe. „Podvod dokázala veľmi rýchlo odhaliť a možno aj to bol kameň úrazu, prečo ju niektorí kolegovia nemali v láske. Mne osobne sa s ňou pracovalo veľmi dobre. Bola náročná, na pracovisku vyžadovala poriadok, ale mala pochopenie pre potreby svojich podriadených. Áno, samozrejme, občas každý z nás musí urobiť nejaký ,ústupok' v záujme dobrého výsledku, ale to patrí k bežnému spôsobu života a platilo tak v minulosti, ako to platí aj dnes.“

Ľudmile Pajdušákovej sa skutočne podarilo povzniesť našu astronómiu na svetovú úroveň. „Podarilo sa jej presadiť výskum slnečnej koróny väčšieho rozsahu počas úplných zatmení Slnka mesiacom, ktorý v podstate pokračuje dodnes. Okrem toho, vďaka nej máme dôstojný stánok pre astronómiu, areál SAV na Starolesnianskych lúkach, kde sú tri pozorovacie pavilóny. Mimoriadne sa zaslúžila aj na poli popularizácie astronómie, napríklad založila aj časopis Kozmos. V každom prípade patrila k tým najsvetlejším zjavom v slovenskej vede,“ končí svoje rozprávanie Vojtech Rušin.

Ľudmila Pajdušáková odišla z tohto sveta predčasne, vo veku 63 rokov vo Vyšných Hágoch, kde 6. októbra 1979 naposledy vydýchla a jej duša odletela do vesmírnych diaľav.

Význam našej vedkyne

Slovenská astronómia v čase, keď začala svoju kariéru Ľudmila Pajdušáková, bola doslova v plienkach. Po druhej svetovej vojne tu pôsobil len jeden astronóm, dr. Antonín Bečvář. Prvotné práce sa zameriavali na pozorovanie Slnka a meteorov. Ľudmila Pajdušáková objavila päť komét, bola spoluautorkou objavu meteorologického roja Umidy a v roku 1946, keď sa dosiahla rekordná séria pozorovaní Slnka, mala na tom rozhodujúci podiel. Jej výskumy nielenže preslávili Československo, ktoré sa stalo astronomickou autoritou, ale posunuli dopredu aj celosvetovú vedu.

- - Inzercia - -