Dnes je sobota, 19.august 2017, meniny má: Lýdia
Čas čítania
4 minutes
Zatiaľ prečítané

Inga Arvad – Jediná žena, ktorú miloval J. F. Kennedy?

august 10, 2017 - 11:21
Len pred niekoľkými týždňami sme uverejnili článok k 100. výročiu narodenia legendárneho amerického prezidenta J. F. Kennedyho. Úspešný a obľúbený politik bol známy aj milostnými aférami s množstvom krásnych žien. Ktorá z nich bola jeho osudovou láskou? Manželka Jacqueline Bouvier, bohyňa filmového plátna Marilyn Monroe, alebo ako prezrádzajú nové informácie, atraktívna dánska novinárka Inga Arvad?

K ich priam osudovému stretnutiu došlo v roku 1941 vo Washingtone D. C. On bol mladý, dvadsaťštyriročný spravodajský dôstojník amerického námorníctva a vychádzajúca hviezda kennedyovského klanu, ona prominentnou redaktorkou v Times Herald so záhadnou, nikdy nie celkom objasnenou minulosťou. A práve tieto nezodpovedané otázky z jej života spôsobili, že ich láske okolie neprialo. Zostala nenaplnená, čo mladému Johnovi zlomilo srdce a ju skoro pripravilo o život. Niektorí jeho životopisci vidia v tomto romantickom, tragédiou obostretom vzťahu zárodok jeho budúcej promiskuity a neschopnosti skutočne sa zamilovať do jedinej ženy.

Kráľovná krásy

Inga sa narodila v roku 1913, bola teda od Kennedyho o štyri roky staršia, ako Inga Marie Arvad Petersen. Meno si skrátila v roku 1931, keď získala korunu kráľovnej krásy Dánska. Mladá, neobyčajne príťažlivá žena vynikala aj nadpriemerným intelektom a tak sa rozhodla, že týmito dvoma zbraňami dobyje svet. Zamierila si to do Ameriky, ktorá bola v tých časoch skutočnou „krajinou zázrakov“. No na rozdiel od iných európskych krásavíc sa nevybrala na jej západné pobrežie do Hollywoodu, aby speňažila svoj pôvab. Jej cieľom bol New York, kde získala prvotriedne novinárske vzdelanie na Columbia School of Journalism. Už ten samotný fakt, že sa rozhodla zúročiť svoje rozumové schopnosti pred telesnými prednosťami, veľa prezrádza o jej životnej filozofii. Na svet sa dívala triezvym pohľadom, bola realistka a vedela, že krása je pominuteľná a používala ju len ako pomocnú silu na dosiahnutie svojich cieľov, ktoré naozaj neboli skromné. Túžila sa stať svetovo uznávanou novinárkou a to sa jej, bohužiaľ, aj podarilo. Práve v čase, keď bola na vrchole svojej slávy a jej meno sa skloňovalo len v superlatívoch, sa jej úspech obrátil proti nej a bol príčinou jej pádu.

Očarila Hitlera

V polovici tridsiatych rokov minulého storočia sa z mútnych vôd neskutočnej biedy a politického chaosu, ktorý ovládol Nemecko ako dôsledok prvej svetovej vojny, vynorila spočiatku záhadná osobnosť „spasiteľa“  nemeckého národa Adolfa Hitlera. Svojou neodškriepiteľnou charizmou sa mu spočiatku darilo oklamať svetovú verejnosť a za touto maskou ukryť svoju pravú tvár vraždiaceho psychopata. Rozhodne bol postavou, ktorá vzbudzovala zvedavosť a pútala na seba pozornosť. Pre mladú, ambicióznu novinárku bolo vecou profesionálnej prestíže dostať sa do jeho blízkosti a získať interview. Podarilo sa jej to. A bola úspešnejšia viac, než dúfala. Vodca bol ňou doslova očarený a spieval ódy na jej dokonalú árijskú krásu, modré oči, plavé vlasy a nádhernú štíhlu postavu. Ona mu tiež neostala dlžná kompliment a americkej verejnosti predstavila Hitlera slovami: „Človek si ho zamiluje na prvý pohľad. Je čosi dojímavé a neskutočne silné v jeho osamelosti a sugestívnom pohľade očí, ktoré prezrádzajú láskavé srdce.“ Vtedy ešte netušila, do akej miery jej táto veta skomplikuje v budúcnosti život.

Inga sa v roku 1936 zúčastnila Letných lympijských hier v Mníchove ako Hitlerov čestný hosť a ako novinárka sa preslávila aj tým, že ako prvá priniesla informáciu a svadbe Hermanna Göringa s nemeckou herečkou Emmou Sonnemannovou, na ktorú bola samozrejme pozvaná. Tu sa stretla s mnohými nacistickými pohlavármi a upútala aj pozornosť Josefa Goebbelsa. No chvíle jej žiarivej novinárskej slávy netrvali dlho. Už po pár rokoch upadla do podozrenia, že je nemeckou špiónkou, neustále ju sledovala FBI, bola nútená utiahnuť sa do úzadia. Toto je jedným z hlavných dôvodov, prečo sa doteraz nespomína v materiáloch súvisiacich s J. F. Kennedym.

 

Láska na hrane

Inga a John sa stretli v čase, keď Amerika vstúpila do druhej svetovej vojny a jej vojaci bojovali na európskych frontoch proti Hitlerovi. On bol mladý spravodajský dôstojník amerického námorníctva, ona renomovaná reportérka s pošramotenou  profesionálnou minulosťou, navyše vydatá. No napriek tomu medzi nimi prebleskla iskra a tá nikdy nevyhasla. „Mal šarm, ktorým si podmaňoval všetkých navôkol,“ napísala o ňom. Netajila sa tým, že je jej životnou láskou. „Mám oči iba pre neho,“ ospravedlňovala sa svojej rodine, prečo opúšťa svojho zákonitého manžela. Kennedy bol rovnako očarený a odhodlaný o svoju lásku bojovať. Svoj vášnivý vzťah tajili pred verejnosťou a pomáhala im v tom Kennedyho sestra Kathleen Kick Cavendish. Jej byt sa stal ich tajným hniezdočkom lásky. No ich románik sa čoskoro dostal na verejnosť, keďže Ingu sústavne sledovala FBI. Keď zistili, že jej tajným milencom nie je nikto iný ako syn veľvyslanca USA vo Veľkej Británii Joa Kennedyho, nastalo všeobecné zdesenie. Riaditeľ FBI Hoover nariadil jej vyšetrovanie a hoci sa nikdy nepreukázalo, že bola skutočnou špiónkou, dokonca Hitlerovou politikou pohŕdala, jej nadštandardné vzťahy s nacistickými pohlavármi z nej spravili nedôveryhodnú osobu.

V snahe, aby táto zakázaná láska nekompromitovala sľubne sa rozvíjajúcu kariéru mladého J. F. Kennedyho, preložili ho z hlavného mesta do Južnej Karolíny. No on sa nevzdával a chcel sa tajne s Ingou oženiť, aj za cenu, že sa vzdá všetkého, čo budúcnosť ponúkala. No ale v tejto chvíli sa vložil do hry otec Joe a to mimoriadne razantne. Zašiel za Ingou a na rovinu jej vysvetlil, ako sa veci majú a nezabudol dodať, že ak by to nepochopila, môže sa postarať o to, že zvyšok svojho života strávi vo väzení, prípadne, môže sa stať ešte niečo horšie. Inga pochopila. Ani nie tak zo strachu o svoj život, ale o budúcnosť svojho milého. Vedela, že ten biľag, ktorý nesie z minulosti, by mu mohol veľmi poškodiť, chápala jeho poslanie a príliš ho milovala na to, aby mu stála v ceste. Bola veľmi realistická a vedela, o čo všetko sa hrá a tak to bola ona, kto dal svojmu milému definitívne zbohom. „Navždy ťa budem milovať,“ povedal pri rozlúčke. A hoci sa viac nestretli, svoje slovo dodržal. Odchádzala a odnášala si jeho srdce, ktoré už nikdy nepatrilo žiadnej inej.

Život bez teba

Inga Arvad napokon očistila svoje meno a prestali ju upodozrievať, že je americkou Mata Hari. Po rozchode s Kennedym odišla na západné pobrežie, stala sa uznávanou scenáristkou pre Metro Goldwyn Mayer a znovu sa vydala. Hviezdnu kariéru svojej lásky sledovala už len z diaľky. Vedela, že sa oženil, a určite sa k nej dostali správy aj o tom, že jeho manželstvo s Jacqueline bolo viac-menej marketingovým ťahom na vytvorenie imidžu dokonalého amerického páru snov. Registrovala zástupy žien, ktoré prešli jeho náručím a jeho tragická smrť ju veľmi zasiahla. Svoju veľkú lásku prežila o desať rokov. Zomrela v roku 1973 na ranči v Arizone.

- - Inzercia - -