Dnes je streda, 20.september 2017, meniny má: Ľuboslav, Ľuboslava
Čas čítania
4 minutes
Zatiaľ prečítané

Balet je naša vášeň, rodina zmysel života

august 12, 2017 - 13:25
Pri pohľade na túto mladú rodinu vám doslova poskočí srdce. Baletní umelci VERONIKA a PETER DEDINSKÍ sú úspešní, šťastní a onedlho sa rozrastú o ďalšieho člena. K dvojročnej Eme tak pribudne braček Peťko. Pôjdu ich deti v šľapajach rodičov?

Baletka nie je dnes rozšíreným povolaním, sólista, alebo „baleťák“ už vonkoncom nie. A stretnúť baletnú dvojicu manželov je doslova raritou. Sympatický pár Peter a Veronika sa spoznal už na konzervatóriu, kde obaja študovali. Avšak láska na prvý pohľad to rozhodne nebola. „Kým ja som mala osemnásť, Peťo len pätnásť, bol pre mňa ešte ,ucho‘,“ hovorí so smiechom Veronika, ktorá svojho budúceho manžela síce registrovala, ale nič hlbšie sa medzi pochopiteľne nimi nedialo.

Prvým spoločným predstavením bol Spartakus, kde obaja vystupovali. Veronika v úlohe kurtizány, ktorá mala svoju životnú lásku zviesť. „Ja som si to užíval, Verča prežívala hotové peklo,“ spomína Peter, ktorý patrí v Slovenskom národnom divadle medzi špičku a pravidelne účinkuje v klasických baletoch ako Labutie jazero, Spiaca krásavica, Luskáčik, Slovenské tance – Životy svetiel či Romeo a Júlia.

Iskra medzi rodákom z Nižnej na Orave a Bratislavčankou preskočila až v divadle. Aby sa z nich neskôr stala dvojica aj v súkromí, vymenili si na sociálnej sieti okolo tridsaťšesťtisíc správ. Vždy mali jasný cieľ – tancom si zariadiť spoločný život. Aj na útulný domček v blízkosti Bratislavy, kde bývajú, si zarábali počas leta na operetnom festivale v Rakúsku, kde pretancovali nejedno leto.

Z Emky baletka nebude

Tanečné večery alebo prítomnosť kamarátov vymenili manželia časom za komorné večery a snažili sa vychutnať si spoločne každučký okamih. „Chodievali sme do kina, na dobré jedlo, veľa sme sa smiali a debatovali,“ hovorí Veronika, ktorá si ako profesionálna baletka nikdy neodopierala dobroty ani nedržala žiadne diéty, ako by mnohí očakávali. „Dôležitú úlohu hrá genetika a my tanečníci máme veľký energetický výdaj. Keď som mala chuť na pizzu, dala som si ju, rovnako ako sladké. Ale mnohé moje kolegyne si jedlo odopierajú,“ prikyvuje tridsaťdvaročná mamina, ktorá však pred skúškou alebo tréningom kvôli nervozite nikdy nejedla. „Tanečníci sú bohémovia, podobne ako herci či speváci. Do svitu žúrujú, a hneď ráno letia na skúšku. Všetko sa dá, kým je človek mladý. V osemnástich som týždeň nemusel ísť na tréning, dnes sa bez neho nepohnem. Bohvie, čo bude so mnou, keď skončím. Možno aj ja priberiem,“ smeje sa Peter, ktorý sa našiel viac vo výrazovom tanci.

Svoj talent naplno predviedol v úlohe zlej Víly Carabose v Spiacej krásavici a pred niekoľkými rokmi získal dokonca ocenenie Literárneho fondu za svoj výkon v predstavení Ky-Time. Vysnívanú rolu vraj nemá, no túži aspoň raz v živote stretnúť Baryšnikova, tanečnú kapacitu, aká sa rodí raz za sto rokov. Kým kedysi bol balet snom takmer každej mladej dievčiny, dnes sa tento smer neteší až takému záujmu. „Keď ma rodičia dávali na talentové skúšky, spolu so mnou sa uchádzalo o prijatie minimálne tristo dievčat. Dnes musia záujemcov hľadať,“ vysvetľuje Veronika, ktorá by zo svojej dcéry Emy profesionálnu tanečnicu mať nechcela.

Tancovať sa nedá večne a aktívna kariéra trvá len do istého veku. Na Slovensku musí mať profesionálna tanečnica odpracovaných dvadsaťdva rokov, aby sa mohla uchádzať o výsluhový dôchodok. Otázku – čo ďalej – musí riešiť aj Veronika, no nad tým, že by tanec vyučovala ako ostatné baletky „v dôchodku“, zatiaľ nepomýšľa. Napokon, už o pár týždňov ju čakajú mamičkovské povinnosti. Privedie na svet chlapčeka, ktorého pomenujú po otcovi Peter.

Spolu netancujú

Veronika a Peter sa ako profíci často dočkali búrlivého potlesku. „Vždy mám z neho veľmi dobrý pocit, je to odraz toho, či sa predstavenie divákom páčilo,“ priznala baletka, ktorá často tancovala demisólo, no nikdy nemala ambíciu tancovať sama. „Nikdy za tým ani nešla. Je veľmi dôležité, či má tanečnica šťastie. Kariéra závisí od mnohých aspektov,“ myslí si známy tanečník a jedným dychom dodáva, že on to šťastie mal. „Som totiž lepší charakterový tanečník, našiel som sa aj v modernom tanci. Napríklad, také Labutie jazero je pre mňa ťažké, radšej na javisku hrám. Najlepšie mi idú výrazné alebo typovo zlé postavy,“ prekvapuje umelec, ktorý svoje dlhoročné skúsenosti odovzdáva ďalej aj prostredníctvom tanečných kurzov. Dospelí obľubujú spoločenské tance, deťom zas spolu s lektorkami cibria motoriku a pohybovú pamäť v rámci baletných hodín.

Peter a Veronika spolu však vo voľnom čase netancujú, dokonca nenavštívili ani jediný ples. „Všetci sa nás to pýtajú, no keď spolu tancujeme, nerobí to dobrotu. Ja dokonca zvyknem odchádzať z tanečnej sály a trieskam dverami,“ hovorí so smiechom Peter a Veronika ho dopĺňa: „Je to normálne. Pár si vždy povie viac ako ,cudzia‘ tanečná dvojica. Pre nás bolo vždy lepšie, keď sme tancovali s niekým iným.“

Videli kus sveta, najlepšie je však doma

Napriek tomu, že manželia spolu na plesoch netancujú, ani sa nehrnú do spoločných vystúpení, radi trávia spoločne čas. Doma je ich oáza pokoja, kde sa s radosťou venujú iným činnostiam. „Kvôli Petrovej vyťaženosti sme spolu menej, najmä pred premiérami. Keď sme boli ešte sami, chodievali sme na výlety na Červený kameň, na Oravu, kúpať sa... Teraz sa venujeme Eme a onedlho sa budeme venovať aj malému synčekovi,“ vysvetľuje Veronika, ktorú materinské povinnosti napĺňajú na sto percent.

Napokon, počas viac ako desiatich rokov profesionálnej kariéry spolu s manželom videla kus sveta. Čínu, Japonsko, Kanadu, Nemecko, Taliansko a mnoho iných krajín. Avšak srdcu oboch umelcov je najlepšie doma, v obkolesení blízkych. V susednom dome bývajú aj tanečníkovi rodičia, ktorí sa s radosťou venujú aj neposednej vnučke. Ak je čas, Peter rád vyrazí na motorku spolu s otcom, ktorý je nadšeným fanúšikom silných dvojkolesových tátošov.

Rodina bola vždy pre Veroniku i Petra alfou a omegou ich sveta. „Nikdy som nemala pocit, že som rodine obetovala kariéru. Vždy som túžila po deťoch a manželskom živote,“ vysvetľuje tmavovláska, pre ktorú balet nikdy nebol na prvom mieste. Tam patrí aj dnes pohoda a teplo rodinného krbu. „Najdôležitejšie pre nás je, že sme spolu. Rodina je zmysel nášho života,“ zhodujú sa súhlasne mladí umelci.

- - Inzercia - -