Dnes je štvrtok, 15.november 2018, meniny má: Leopold
Čas čítania
9 minutes
Zatiaľ prečítané

Audrey Hepburn: Ikonická kráska s veľkým srdcom

január 22, 2018 - 16:08
Nezabudnuteľná herecká hviezda, jedna z najobdivovanejších žien 20. storočia, nadčasová módna ikona, tanečnica, okúzľujúca kráska s komplexmi, humanitárna pracovníčka UNICEF, no najmä úžasná a skromná žena s obrovským srdcom, ktorá svojimi názormi a vkusom inšpiruje dodnes ženy na celom svete aj 25 rokov po jej smrti. Výročie smrti tejto jedinečnej ženy si svet pripomenul 20. januára.

Audrey Hepburn, celým menom Audrey Kathleen van Heemstra Hepburn-Ruston, sa narodila 4. mája 1929 v Bruseli v šľachtickej rodine. Jej matkou bola holandská barónka Ella van Heemstra a otcom bohatý bankár a šéf belgickej pobočky Bank of England Joseph Victor Anthony Hepburn-Ruston. Mohlo by sa teda zdať, že slávu a bohatstvo mala Audrey zabezpečené od kolísky bez vlastného pričinenia, ale osud to zariadil inak. Detstvo mala smutné, poznačené mnohými traumami, a kým sa stala úspešnou a slávnou, musela zdolať mnoho prekážok. Počas detstva žila v Belgicku, Anglicku a Holandsku.

Nepriazeň osudu

Prvou veľkou ranou bolo, že jej otec, sympatizant nacistického režimu, opustil rodinu, keď mala Audrey šesť rokov. S rozchodom rodičov sa veľmi ťažko vyrovnávala a neskôr ho označila za najtraumatizujúcejšie obdobie svojho života. V rokoch 1935-1938 študovala na súkromnej dievčenskej škole v Kente. V roku 1939 po vypuknutí 2. svetovej vojny odišla matka s Audrey aj s jej dvoma nevlastnými bratmi do holandského Arnhemu k rodine, pretože predpokladala, že tam jej deti budú viac v bezpečí a vyhnú sa skôr vojenskému konfliktu vďaka holandskej neutralite ako vo Veľkej Británii, kde rodina žila. V rokoch 1939-1945 študovala Audrey na miestnom konzervatóriu balet. Potom získala aj štipendium na prestížnej baletnej škole v Londýne. Túžila sa stať primabalerínou, ale jej sen sa neskôr pre jej výšku 170 cm rozplynul. Ella van Heemstra, matka Audrey, sa však bohužiaľ mýlila a Holandsko sa vojne nevyhlo – v máji 1940 nemecké vojská zaútočili na Holandsko a za týždeň ho dobyli. Okupácia poznačila aj ich životy. Bratov odvliekli na nútené práce, zhabali im celý majetok, mnohí príbuzní a známi boli deportovaní alebo zastrelení. Nacisti unášali ženy a väznili ich vo veľkých vojenských nevestincoch, preto aj Audrey Hepburn (počas vojny používala pseudonym Edda van Heemstra – anglické meno považovala za nebezpečné) celé toto obdobie žila v strachu, že unesú aj ju. Osud ju však ušetril, Nemci ju síce zajali, no dostala prácu v kuchyni a čoskoro sa jej podarilo utiecť. Z krutej reality sa vrátila ešte na chvíľu k baletu, výťažky z jej vystúpení išli na podporu holandského hnutia odporu, do ktorého sa aj sama zapájala a pomáhala prenášať tajné správy naskladané v topánkach medzi jednotlivými zložkami hnutia odporu. Teror okupantov vyvrcholil v júni 1944. Nacisti ľuďom brali potraviny, zvyšný majetok a s príchodom zimy aj palivo. Ľudia zomierali na následky vyhladovania a zamrznutia. Dotklo sa to aj Audrey a bol zázrak, že toto obdobie prežila. Trpela podvýživou, ťažkou anémiou, respiračnými problémami, opuchmi končatín a dostala aj žltačku. Počas vojny jedla sucháre pre psov, žihľavu, varila si trávu a robila múku z cibuliek tulipánov. Dvadsiateho deviateho apríla 1945 bol Arnhem oslobodený. Vtedy už bola taká slabá a chorá, že nemohla ani chodiť, len sa plazila. Keď prišli nákladné autá s humanitárnou pomocou, vypila na ex celú plechovku kondenzovaného mlieka a práve táto skúsenosť ju neskôr viedla k charitatívnej činnosti. Považovala za svoju povinnosť nejako vrátiť pomoc, ktorú dostala. Po vojne vážila šestnásťročná Audrey Hepburn pri svojej výške len 40 kilogramov. Extrémne štíhla postava jej zostala do konca života, aj keď mala neskôr dostatok jedla, nikdy už nepribrala na normálnu hmotnosť, a preto bola často považovaná za anorektičku. Opak však bol pravdou – Audrey veľmi rada jedla, nikdy nedržala diéty, milovala čokoládu a bola závislá od cestovín. Špagety s čerstvými paradajkami, olivovým olejom a parmezánom boli jej najobľúbenejším jedlom, cestoviny dokonca nosila v kufri aj na všetky svoje cesty a varila ich každý týždeň. Bez cestovín odmietala nastúpiť do lietadla a vždy mala pri sebe aj nejakú čokoládu. Milovala aj zmrzlinu, krémové koláče, víno a škótsku whisky. Napriek tomu, že jedlo bolo jej vášňou, nemohla pribrať ani gram.

Hviezda filmového plátna

Po vojne sa Audrey presťahovala do Amsterdamu a neskôr do Londýna. Tu si privyrábala tancom a občas aj ako modelka. Netrvalo dlho a krehká kráska pritiahla pozornosť filmárov a dostala šancu objaviť sa aj na filmovom plátne aspoň v malých úlohách na britskej scéne. Prvá veľká príležitosť prišla, keď sa zoznámila s francúzskou spisovateľkou Colette a dostala hlavnú úlohu v muzikáli Gigi, ktorý pripravovali na Broadwayi. Muzikál mal premiéru v New Yorku v roku 1951 a kritika ho absolútne zniesla pod čiernu zem, s výnimkou hlavnej postavy, ktorá zožala obrovské pochvaly. Amerika mala novú hviezdu, a tak jej nový herecký sen mohol pokračovať. Deväť rokov po vojne bola Audrey Hepburn už filmovou hviezdou a svet jej ležal pri nohách. Získala Oscara za hlavnú úlohu vo filme Prázdniny v Ríme a vstúpila medzi hollywoodsku elitu. Ponuky sa hrnuli a Audrey si zahrala v mnohých úspešných aj menej úspešných snímkach po boku mužských idolov Hollywoodu a jej herecké výkony sa u divákov a kritikov stretli len s najlepšími ohlasmi. Vo svetovej kinematografii sa preslávila v mnohých klasických dielach, napr. Sabrina (1954), Vojna a mier (1956), Funny Face (1957), Raňajky u Tiffanyho (1961), Charade (1963), My Fair Lady (1964), Ako ukradnúť Venušu (1966), Navždy (1989) a mnohých ďalších. V roku 1959 ponúkli Audrey Hepburn, už ako slávnej herečke, aj filmovú rolu Anny Frankovej. Tá ju však okamžite odmietla. Zážitky židovského dievčaťa ukrývajúceho sa počas druhej svetovej vojny pred nacistami jej veľmi pripomenuli jej smutné detstvo. „Bola som rovnako stará ako Anna Franková. Obidve sme mali desať rokov, keď vojna vypukla, a pätnásť, keď skončila. V roku 1946 mi dal jej knihu prečítať jeden môj priateľ. Prečítala som si ju a bola som zdrvená. To sa stáva mnohým ľuďom, keď si ju prvýkrát prečítajú, lenže ja som ju nečítala ako knihu, ako vytlačené stránky. Toto bol môj vlastný život. Hlboko ma to zasiahlo.“ Takto po rokoch zdôvodnila svoje rozhodnutie. Podľa Amerického filmového inštitútu jej patrí tretie miesto v rebríčku najlepších herečiek všetkých čias. Takisto bola vyhlásená aj za najtalentovanejšiu a najkrajšiu herečku americkej kinematografie. Je jednou z mála ľudí patriacich do EGOT klubu, ktorí získali ceny Emmy, Grammy, Oscar, Tony (prvé dve získala až po smrti).

Módna ikona a komplexy

Audrey Hepburn sa stala aj ideálom ženskej krásy. Bola krásna ako obrázok. Štíhla postava, baletné držanie tela, žiarivé tmavé oči a nádherný profil, okúzľujúci úsmev – to bola Audrey Hepburn. Vďaka jedinečnému šarmu a elegancii sa stala módnou ikonou svojej doby. Aj 25 rokov po smrti je považovaná za jednu z najkrajších žien, ktoré kedy žili. Dodnes je pre mnoho žien vzorom a inšpiráciou, muži ju obdivujú a ženy aj muži sa zhodujú v tom, že sa svojou krehkou krásou a vkusom radí medzi ikonické osobnosti v oblasti módy. Nie je tajomstvom, že krásna Audrey Hepburn trpela pre svoj výzor komplexmi a nikdy sa nepovažovala za atraktívnu. Zatiaľ čo ju všetci považovali za jednu z najkrajších žien sveta, ona nebola so svojím výzorom úplne spokojná. Bola nešťastná z veľkých kruhov pod očami v dôsledku anémie. Považovala svoj nos a uši za priveľké, nohy za kostnaté, prsia primalé, ramená príliš hranaté a najviac ju rozčuľovali jej chodidlá, ktoré boli naozaj na ženu atypicky veľké. Nosila totiž veľkosť 43 a obuv si dávala šiť na mieru, aby opticky zamaskovala svoje veľké chodidlá. Podľa svojho okolia a rodiny bola k sebe až príliš kritická a nechápala, prečo ju považujú za peknú. Plastická chirurgia v tých rokoch ešte neponúkala také možnosti ako v súčasnosti, takže jej tvár zostala našťastie nedotknutá. Nikdy sa nepovažovala za módnu ikonu a na svojom vzhľade nepovažovala nič za výnimočné. Dôkazom jej skromnosti a povzbudením aj pre mnohé dnešné ženy je jej výrok: „Krása ženy nie je v oblečení, ktoré nosí, ani v postave, ktorú má, či v úprave jej vlasov. Krása ženy by mala vychádzať z jej očí, pretože to je cesta do jej srdca, miesta, kde prebýva láska.“ Zastávala názor, že šťastná žena je najkrajšia žena. Audrey mala módu síce rada, ale nekládla na ňu príliš veľký dôraz a v jej šatníku prevažovalo jednoduché a pohodlné oblečenie. Jej štýlom boli vlasy zviazané do drdolu alebo copu, veľké slnečné okuliare, elegantné jednoduché čierne šaty alebo voľnejšie nohavice. Jej najobľúbenejšou obuvou boli pohodlné balerínky. Topánky na vysokých podpätkoch si obula len vtedy, keď to od nej žiadali režiséri. Najobľúbenejšou ozdobou boli perly. Neznášala hodinky, pretože jej na útlom zápästí pripadali ťažké a nemala rada dotyk chladného kovu s pokožkou. Patrila však medzi najlepšie oblečené ženy sveta. Mala obrovský zmysel pre eleganciu a v spojení s jej dievčenským vzhľadom a neopozeranou krásou zaujala celý svet, ktorý ju obdivoval i napodobňoval. Celý život sa držala zásady, že oblečenie má byť v prvom rade pohodlné a praktické, potrebnú noblesu má ženám dodávať elegancia. Svojou výnimočnou charizmou si získala milióny obdivovateľov. Svoju múzu v nej našiel aj módny návrhár Hubert de Givenchy, ktorý sa do jej jednoduchosti a skromnosti okamžite zamiloval. Stal sa jej blízkym priateľom, obliekal ju na všetky významné udalosti a navrhoval jej šaty do filmov, vrátane ikonických čiernych, ktoré mala oblečené vo filme Raňajky u Tiffanyho. Tie sa po jej smrti vydražili za viac ako 900 000 dolárov, ktoré boli použité na výstavbu škôl v Indii. Givenchy ani netušil, že čiernymi šatami a doplnkami (čierne rukavice siahajúce po lakte, perlový náhrdelník, čelenka na vlasy zviazané do drdolu) vytvoril ikonický štýl herečky, ktorý je dodnes trendový. Takzvané čierne koktailky chce mať v skrini predsa každá žena. Okrem toho sa Audrey stala aj tvárou parfumu Givenchy a stala sa tak prvou herečkou v takejto role. Krásou tejto neobyčajnej ženy sa inšpirovali aj tvorcovia Disney rozprávky Šípková Ruženka. Audrey Hepburn je vzorom štíhlej a vysokej princeznej Aurory.

Ešte aj dnes sa Audrey Hepburn umiestňuje na popredných miestach v rebríčkoch, ktoré sú zamerané na zisťovanie ideálu ženskosti a vnímanie ženskej krásy.

Túžba po láske a rodine

Aj napriek obrovskej filmovej kariére a úspechom Audrey Hepburn stále niečo chýbalo. Chcela získať naspäť to, čo v detstve a mladosti stratila – lásku, rodinu a bezpečie domova. Bola zamilovaná niekoľkokrát, ale až pri poslednom partnerovi našla ozajstné šťastie. Jej prvým adeptom na lásku bol James Hanson, mladý britský podnikateľ, s ktorým sa zasnúbila v roku 1952, no rozišli sa ešte pred svadbou kvôli rozbehnutým rozdielnym kariéram. Neskôr, počas nakrúcania filmu Sabrina, sa dali dokopy so ženatým hercom Williamom Holdenom. Mala v pláne založiť si s ním rodinu, ale dozvedela sa, že v mladosti podstúpil sterilizáciu a keďže ona túžila po deťoch, ani táto láska nevydržala. V roku 1954 sa zamilovala do amerického herca Mela Ferrera a ešte v tom roku sa zosobášili. Audrey dvakrát potratila, no nakoniec v roku 1960 priviedla na svet ich jediného syna Seana Hepburna Ferrera. Ich manželstvo trvalo štrnásť rokov. Po rozvode sa zamilovala do talianskeho psychiatra Andreu Dottiho. Vzali sa v roku 1969 a mali spolu syna Lucu, potom nasledoval ďalší potrat a po mnohých neverách po trinástich rokoch aj rozvod. Posledným mužom v živote Audrey Hepburn bol holandský herec Robert Wolders, s ktorým žila od roku 1980 a vyhlásila, že spolužitie s ním je najšťastnejšia časť jej života. V talkshow Larryho Kinga v roku 1991 povedala: „Bude to znieť neuveriteľne nudne, ale moja predstava neba je sedieť s Robertom, so synmi a našimi psami pri skvelom jedle a pozerať spolu televíziu. Mojím cieľom nie je luxus. Ako dieťa som veľmi chcela mať dom so záhradou – a dnes to mám. To je to, o čom som vždy snívala.“ Napriek neuveriteľným úspechom si Audrey udržala svoju skromnosť. Milovala svoj pokojný život s rodinou, milovala prírodu a zvieratá a takisto aj prácu v záhradke. Posledné obdobie svojho života strávila charitatívnou činnosťou v organizácii UNICEF na humanitárnych misiách na pomoc deťom. V roku 1987 sa stala veľvyslankyňou dobrej vôle UNICEF. Cestovala do rozvojových krajín ako Somálsko, kde pomáhala hladujúcim deťom: „Ako starneš, uvedomíš si, že máš dve ruky. Jednu, aby si pomáhal sebe a druhú, aby si pomáhal iným. Ďakujem Bohu za svoju filmovú kariéru a popularitu, ktorú som dosiahla. Toto je ten dôvod, pre ktorý to všetko malo zmysel“ Potom prišla choroba. Posledné dni strávila so svojou rodinou vo švajčiarskom Tolochenaz vo vidieckom dome s obrovskou záhradou, v prostredí, po akom vždy túžila. „ Tá najdôležitejšia vec je užiť si život – byť šťastný. To je všetko, na čom skutočne záleží.“ Zomrela na rakovinu brušnej dutiny 20. januára 1993 vo veku nedožitých 64 rokov.

Audrey Hepburn bola výnimočná žena, nielen krásna a úspešná, ale aj inšpiratívna a dobrosrdečná. Tak ako sa dodnes zachovali klasické filmy, ako sa nosia „malé čierne“ šaty, tak mnoho žien dokážu povzbudiť jej životné myšlienky a životná filozofia. Ešte jedna myšlienka na záver: „ Milujem ľudí, ktorí ma dokážu rozosmiať. Pravdupovediac, je to vec, ktorú mám najradšej. Smiech vylieči množstvo chorôb. Je to pravdepodobne tá najdôležitejšia vec, ktorú človek má.“

Audrey Hepburn bude určite inšpirovať ešte mnohé generácie žien.

Foto: SITA

- - Inzercia - -