Dnes je pondelok, 12.november 2018, meniny má: Svätopluk
Čas čítania
2 minutes
Zatiaľ prečítané

Čudný tvor vo Váhu

január 25, 2018 - 11:18
Tento príbeh sa udial už takmer pred polstoročím. Pracoval som v závode na výrobu stavebných hmôt spolu so svojimi dvomi kamarátmi. Bývalými spolužiakmi zo základnej školy.

Moji kolegovia dovážali do závodu vodu z rieky Váh. František bol vodič a Juraj závozník. Ten deň, ktorý sa navždy zapísal do ich pamäti, sa začal ako každý iný. Prišli do práce a vedúci ich hneď poslal, aby šli k Váhu po vodu. Bolo niečo pred desiatou dopoludnia, keď opúšťali brány fabriky. Miesto, kam chodili čerpať vodu, bolo vzdialené len tri kilometre, takže tam dorazili veľmi rýchlo. Vodič ako obvykle zacúval do brodu nad hlbočinou. Spolu so závozníkom popripájali hadice na cisternu a začali naberať vodu. O krátky čas závozník skontroloval hladinometer a dal pokyn vodičovi, že cisterna je už naplnená a môže odstaviť čerpadlo. Obaja úplne mechanicky, rutinným spôsobom začali vyťahovať hadice z vody a pripínať ich na auto. Z práce ich odrazu vyrušil divný zvuk od rieky. Vystreli sa, prestali pracovať a upriamili svoju pozornosť na vodnú hladinu, mysliac si, že uvidia nejakú mimoriadne veľkú rybu. To, čo však videli, im úplne vyrazilo dych.

Šok

Zostali stáť v studenej vode ako prikovaní a zhypnotizovaní. Z vĺn sa pred ich očami pomaly vynáral zvláštny tvor, akého nikdy predtým nevideli a začal štvornožky vyliezať na protiľahlý, veľkými kameňmi vyložený riečny breh. Zo vzdialenosti približne dvadsiatich metrov sa nedalo rozoznať, či ide o zviera, alebo o človeka. Tvor, sotva poldruha metra vysoký, stál na skale a díval sa na nich. Jeho uprený pohľad vyvolával v nich strach a zdesenie. Hoci ich od neho delili dve desiatky metrov, mali pocit, že v jeho očiach priam neľudsky chladných a studených svietila výrazná žltá farba. Stihli ešte zaregistrovať, že telo bolo akoby oblepené kúskami nejakej hmoty. Či to bola nejaká látka, alebo čosi iné, nedokázali rozpoznať. Obaja boli takí vydesení, že sa nezmohli ani na slovo. Len stáli a pozerali. Táto strašidelná bytosť s tmavým telom sa naraz zohla, otočila a vošla do kríkového porastu, v ktorom sa im nadobro stratila z očí. František a Juraj sa ešte dlhú chvíľu nedokázali spamätať. Stáli po kolená namočení vo Váhu, nechápavo hľadeli jeden na druhého a rozmýšľali nad tým, čo to vlastne videli. Pozbierali všetky svoje sily, aby si dokončili prácu a celí roztrasení sa vydali na spiatočnú cestu do fabriky. Po príchode im nebolo do reči a ich nezvyčajnú zamĺknutosť si samozrejme čoskoro všimli aj ostatní. Vypytovali sa, čo sa im vlastne stalo a hoci dlho váhali, či sa zdôveria so svojím príbehom, napokon sa predsa len odhodlali porozprávať im, čo videli vo vodách Váhu.
Čoskoro to veľmi oľutovali. Onedlho sa to roznieslo po celom závode a Fero s Ďurom sa stali terčom rôznych akože vtipných poznámok a uštipačných komentárov. Našťastie, každý zázrak trvá tri dni a aj na túto senzáciu sa čoskoro takmer zabudlo. No v pamäti týchto dvoch zostal zapísaný navždy. Nikdy viac už nezašli s autocisternou po vodu na miesto, kde videli neznámeho tvora. Keď sme sa občas s Ferom stretli a debatovali o všeličom, zaspomínal si predo mnou aj na túto príhodu, o ktorej však dosť nerád rozprával. No aj po rokoch bol ochotný kedykoľvek odprisahať, že to, čo videl, nebol prelud, ale skutočnosť. No nikdy v živote sa nedozvedel, čo to vlastne bol za tvor. Podobnú bytosť nevidel v nijakom atlase či encyklopédii a prelistoval ich naozaj niekoľko.

- - Inzercia - -