Dnes je utorok, 17.júl 2018, meniny má: Bohuslav
Čas čítania
4 minutes
Zatiaľ prečítané

Manželstvo po slovensky: Na lyžovačkách...

január 30, 2018 - 10:13
Erika sa v živote veľmi nenatrápila. Pretože vždy si ho vedela zariadiť podľa svojich predstáv. Aj muža si tak našla. Veľkého lyžiara, čo vedel doma všetko urobiť, a tak nepotrebovali vôkol seba nijakých drahých majstrov. A to už niečo znamená! Iná vec však je, akým pohľadom pozerali na zaťa Erikini rodičia.

Otec ho ustavične kritizoval, nič sa mu na chlapcovi nepozdávalo a nech sa Ivan snažil akokoľvek, nestačilo. Matka sa snažila Eriku povzbudzovať, stála pri dcére.

Dvojica bývala v malom domčeku vo veľkej záhrade, rodičia pomohli, kým sa nepostavia na svoje. A tak si nažívali. Deti zatiaľ neprichádzali, nuž dovolenky, kiná, divadlá a lyžovačky bolo to, čo Eriku a Ivana zaujímalo a tešilo. Nuž a lyžiari boli vychýrení. Obaja. A keďže im tento šport šiel výnimočne dobre, rozhodli sa vyučovať lyžovanie deti. Stali sa vedúcimi lyžiarskych zájazdov.

Život však prináša nepríjemné prekvapenia a stalo sa, že Erike sa na tatranskom svahu prihodila nehoda. Nabehla na niečo čudné a tvrdé, spadla a odniesol si to členok. Zlomený, boľavý, dochrámaný. A Erika... Ako lyžiarska inštruktorka nepoužiteľná.

Nuž a viete, ako sa v takých chvíľach veci dejú. Lekár, sadra, dlaha a pokojný režim. Erika zostala ležať doma v posteli, lenže lyžiarske kurzy pokračovali. Rodičia zaplatili a pochopiteľne chceli, aby ich deti aj lyžovali! Zo dve lyžovačky zvládol Ivan sám. Krásny mladý muž ošľahaný zimným slnkom sa natrápil. Veď pracoval za dvoch. Erike sa veľmi nesťažoval, mal ju rád a aj tak by nepomohla. Skackala síce po byte a sem-tam niečo navarila, no ísť na svah... Ani náhodou. Až niekedy po piatich týždňoch. A okrem toho sa manželka stala trochu šomravou a Ivanovi to na nálade tiež nepridávalo.

Jedného dňa sa z ničoho nič na lyžiarskom svahu objavila mladá žena a ponúkla, že Ivanovi pomôže: Iba dám pozor na deti. Aby sa niečo nestalo, povedala a Ivan nezaváhal. Bál sa totiž, že niektorému decku sa prihodí niečo zlé.

Začali teda spolupracovať a Erika sa tešila, že Ivan sa nezoderie v práci. Aj chcela ísť s nimi na chatu, a tam sa motať. Ivan však manželke vysvetlil, že s dochrámanou nohou nemôže odísť z pohodlia domova niekam, kde je oveľa chladnejšie, niekedy netečie teplá voda a strava... Detská. Chápala jeho argumenty, no bolo jej smutno a cítila v sebe nejaký čudný nepokoj. Akoby sa niečo dialo, akoby niečo nebolo v poriadku. Ivan sa doma necítil vo svojej koži, ustavične telefonoval, odbiehal, vracal sa neskoro večer a všetko to zvaľoval na prácu. Pretože lyžovačky berú čas a na projekty ho potom veľa nezostáva.

Manželka sa tešila, že noha sa dobre hojila a už sa videla niekde na lyžovačke, spolu s manželom.

Po týždňoch s upevneným členkom sa pobrala k lekárovi na kontrolu a z jeho ordinácie ani nemohla odísť šťastnejšia. Sadra dole, zostal len silný elastický obväz a predpísaných niekoľko rehabilitácií.

Chodila teda poctivo, nohu naprávala do pôvodného stavu a o dva týždne ju čakal prvý zasnežený kopec. Erika drela. Mala obrovskú motiváciu... Veď ich manželský život sa vráti do normálu. Spolu pocestujú, spolu v izbe, večer posedia pri kozube, vypijú si čaj a celý deň spolu na svahu.

Ivan však z toho všetkého radosť nemal: Nie si celkom v poriadku, Erika! Ako môžeš strčiť nohu v takomto stave do lyžiarskej topánky? Do hodiny ti opuchne a budeš hotová, namietal a Erika sa iba smiala: Som v poriadku, Ivanko! Môžem pokojne lyžovať. Len teda... Nie divoko!

Prišiel deň odchodu do Tatier, Erika všetko zbalila, tešila sa na ráno, ako vyštartujú z Bratislavy. Sedeli za kuchynským stolom, večerali, popíjali vínko a odrazu sa Ivan zadíval do Erikiných očí, aby jej zvestoval novinu: Tak takto, Erička. Vieš, lyžovať s toľkými deťmi sa jednoducho nedá. Ide o veľkú zodpovednosť, keby sa niečo stalo, zavrú ma. Tak teda... Tá dievčina, čo so mnou robí, čo mi pomáha... Lyžuje síce veľmi slabo, ale stále je s deťmi, takže nikomu z nich nehrozí úraz! No a vieš, ako to chodí. Prežívame spolu celé dni a celé noci... Erika, začal som si s ňou a prestať nemienim. Je mi to naozaj ľúto, ale je veľmi milá, príjemná a celkom iná ako ty. Stále veselá, usmiata... Takže chcem s ňou žiť. Má byt, nasťahujem sa k nej. A potom, po rozvode sa nejako dohodneme, rozdelíme všetko, čo sme si spolu nadobudli, dohovoril a stále pozeral Erike do tváre. Tá nemala sily odtrhnúť svoje oči od jeho a zdalo sa jej, že pozerá zlý film. Taký ten... Ako jej ušiel s inou.

Po chvíli sa spamätala a povedala: Pozri, Ivanko. Ja ti rozvod nepodpíšem. A naozaj sa mi nechce veriť, že môj otec mal pravdu. Toto mu na tebe prekážalo! Tvoja bezcharakternosť! Ako si si mohol začať s niekým, keď si ženatý? Máš predstavu, koľkí muži ma pooslovovali, aby som šla s nimi na kávu a hocikde? A šla som? Nie! A vieš prečo? Lebo som vydatá!

Vstala a s hlavou hore odišla do chodby, aby z batožiny povyťahovala svoje veci. Potom tú jeho postavila pred dvere, zakričala, aby nechal kľúče od domu na stole a vypadol.

Vypadol. A stretli sa až na súde. Erika vyobliekaná a upravená ako modelka sa na Ivana ani nepozrela. Iba povedala, že s rozvodom nesúhlasí a odišla zo súdnej siene.

Napokon dvojicu rozviedli, Erika zostala sama. Po dvoch rokoch porodila syna a jeho otca nepozná nik. Sem-tam si vypije a keď si spomenie na spôsob, akým ju Ivan opustil, vyhŕknu jej do očí slzy.

Niekedy sa stretneme a vždy musíme rozprávať iba o móde a kamarátkach... Mužov má po krk. Moja kamarátka Erika.

A taký to bol fajn chalan...

Vaša IVANA HAVRANOVÁ

- - Inzercia - -