Dnes je utorok, 17.júl 2018, meniny má: Bohuslav
Čas čítania
6 minutes
Zatiaľ prečítané

Cez olympiádu budem spať v saune

február 03, 2018 - 21:41
Už o pár dní sa v juhokórejskom meste Pjongčang začnú 18. zimné olympijské hry. Akí sú obyvatelia hostiteľskej krajiny? Čo tu môže našinca prekvapiť? Ponúkame vám zopár postrehov MONIKY MORÁVKOVEJ, ktorá už niekoľko rokov žije v hlavnom meste Soul.

Do Južnej Kórey sa Monika po prvý raz dostala ako vysokoškoláčka na výmenný pobyt. „Neviem si to vysvetliť, ale od momentu, ako som vystúpila z lietadla, som mala pocit, že tam patrím. Bola som tam šťastná a po skončení pobytu som sa rozhodla urobiť všetko, aby som v tejto krajine mohla žiť a pracovať,“ hovorí Slovenka, ktorá v Južnej Kórei vyučuje nemčinu.

Hankuk University of Foreign Studies, na ktorej Monika prednáša, sa nachádza v hlavnom meste Soul. Je to obrovské mesto, ktoré má aj s priľahlým okolím dvadsať miliónov obyvateľov. „Mesto, ako aj celá krajina, je plná extrémov. Životná úroveň je tu porovnateľná s našou, sú tu o niečo vyššie ceny, ale aj platy. No vidno tu aj extrémne bohatstvo a extrémnu chudobu, supermoderné výškové budovy aj nádherné starobylé paláce, ale i ošarpané ulice.“

Na každom kroku olympijskí maskoti

Monika potvrdzuje, že krajina žije blížiacou sa zimnou olympiádou. Ich dejiskom budú dve mestá: Pjongčang, kde budú prebiehať lyžiarske disciplíny, v Gangneungu zas všetky korčuliarske – od krasokorčuľovania po hokej. Aj Monika so svojím kamarátom z Kanady si už kúpili lístky na tri hokejové zápasy. Do Gangneungu pocestujú na dva dni povzbudiť Slovákov, Kanaďanov i Čechov. Nocľah si však nerezervovali. „Budeme spať v saune. To je totiž tunajšia špecialita, ktorá sa mi veľmi páči. Po celej krajine je množstvo veľkých saunových komplexov, v ktorých je veľa rôznych druhov sáun a za vstupné od približne osem do dvanásť eur tam môžete stráviť dvadsaťštyri hodín. V každom komplexe sú aj odpočinkové miestnosti, kde je ticho a tma a dá sa tam spať. Využívajú to mnohí Kórejčania a aj ja som takto prespávala takmer pri všetkých mojich výletoch po krajine,“ pochvaľuje si Monika.

Na to, že práve u nich sa bude konať zimná olympiáda, sú miestni obyvatelia hrdí, na každom kroku to pripomínajú aj olympijskí maskoti, ale Monika nepozná z okruhu svojich známych nikoho, kto sa tam chystá ako divák. „Skôr si myslím, že tam budú zahraniční turisti. Vstupenky sú dosť drahé – zápasy, na ktoré sme si kúpili lístky, sú z tých začiatočných a zaplatili sme od šesťdesiat do deväťdesiat eur, ale na finálové zápasy stoja vstupenky až okolo sedemsto eur. Preto si myslím, že mnoho lístkov budú kórejské firmy poskytovať ako prezenty svojim partnerom. Pestovanie dobrých vzťahov je tu totiž zásadná vec, na ktorej si veľmi zakladajú. Takýmto spôsobom si vás zaväzujú aj predavači v obchodoch, v drogérii vám darujú kopu testerov, v predajni zeleniny prihodia zopár kúskov gratis, aby ste sa k nim vrátili...“

Práve v tomto období pred olympiádou sa médiá po celom svete viac ako inokedy zaoberajú aj vzťahom Južnej Kórey a jej suseda – komunistickej Severnej Kórey. Znepokojenie vzbudzujú raketové pokusy, vyjadrenia jej vodcu, slovné prestrelky medzi ním a americkým prezidentom... „Vždy, keď sa niečo také udeje, sú toho plné noviny a venujú sa tomu televízne správy, ale myslím si, že tunajší ľudia vážne obavy z vyhrotenia konfliktu nemajú. Žijú s tým už vyše šesťdesiat rokov a zvykli si, že rozruch vždy po pár dňoch utíchne.“

Noci v kláštore

Kórejský polostrov je hornatý a poskytuje množstvo príležitostí na výlety a horské túry, ktoré Kórejčania veľmi milujú. Aj Monika už veľa cestovala po krajine, obdivovala architektúru starobylých palácov, ktoré sú vzorne udržiavané a rekonštruované, navštívila tradičné dedinky. A viackrát absolvovala pobyt v niektorom z množstva budhistických kláštorov, ktoré bývajú obyčajne ukryté hlboko v horách. V Kórei existuje program, nazvaný Templestay, ktorý umožňuje komukoľvek bez rozdielu vierovyznania pobudnúť v niektorom z kláštorov ľubovoľne dlho – jednu noc alebo aj rok a zoznámiť sa so životom budhistických mníchov. Priamo v Soule je informačné centrum, v ktorom vám poradia, aby ste si mohli vybrať miesto, zameranie a dĺžku pobytu. Monika sa raz učila meditovať, inokedy bol pobyt zameraný na prípravu tradičnej stravy alebo obradov či bojového umenia.

Popri budhistoch je v Kórei rozšírený aj protestantizmus a podľa Moniky je dosť zvláštny pohľad na množstvo červených krížov, ktoré v meste svietia na kostolných vežiach.

Veľká úcta k autoritám

Pri svojom prvom pobyte v Južnej Kórei bola Monika očarená a zdalo sa jej, že v tejto krajine nič nie je nemožné. Milo ju prekvapilo, ako ju tu priateľsky prijali, ako sa jej usilovali vychádzať v ústrety. Dnes už vie pomenovať aj iné črty Kórejčanov. „Prekáža mi, že robia často veci na poslednú chvíľu, neplánujú, sú chaotickí. Oni to nazývajú flexibilitou... A sú viac uzatvorení ako my, kým vás nepoznajú, sú dosť ostražití. Nezvyknú sa ľahko s niekým skamarátiť, obyčajne sa to deje cez tretiu osobu, ktorá vás zoznámi.“

Pri zoznamovaní sa vás Kórejčania pýtajú na dve veci: Ako sa voláte a koľko máte rokov. Táto, pre našinca nezdvorilosť, je tu nevyhnutnosťou, pretože potrebujú vedieť, ako vás majú oslovovať. V tejto krajine so silnou tradíciou konfucianizmu stále platí hierarchizácia spoločnosti a veľká úcta k autoritám. Starší, rodičia, šéfovia, čiastočne aj muži sú nadradení a tí, ktorí sú im podriadení, ich hlboko rešpektujú. Rovní sú si len rovesníci rovnakého pohlavia. „Myslím si, že to aj brzdí rozvoj spoločnosti, pretože veľa mladých, kreatívnych ľudí nemôže uplatňovať svoje nápady. Vo firmách vždy platí názor starších, veci sa musia robiť podľa nich, tak, ako sa to robilo kedysi,“ nazdáva sa Monika. Jej študenti sa neoslovujú menami, ale hovoria si „starší brat – sestra“ alebo aj „starší spolužiak“.

Mladší ľudia oslovujú starších „učiteľ“, ale často aj „ujo“ alebo „teta“. V spoločnosti starších, ak sa chce mladý človek napiť alkoholu, odvráti sa, aby ho pri tom nevideli. Kórejčania prejavujú úctu aj úklonom. „Aj moderátori správ v televízii sa na ich konci poklonia,“ ilustruje Monika. „Najhlbšie sa klaňajú deti svojim rodičom počas jedného z tunajších najväčších sviatkov – osláv Nového roka. Vtedy deti cestujú za svojimi rodičmi a podľa tradície sa im trikrát poklonia až k zemi. Podobne sa to robí aj pri tradičných svadbách.“

Trikrát denne ryža

Monika si spomína na šok, keď jej v študentskom internáte ponúkli prvé raňajky: „Obsahovali ryžu, kimči, čo je tradičné kórejské jedlo z nakladanej čínskej kapusty a inej zeleniny, ochutené čili papričkami. K tomu bola polievka, mäso a prepeličie vajíčka. Takto bohato raňajkovať patrí k tradícii, ženy sú tu zvyknuté vstávať ráno zavčasu, aby pripravili niekoľkochodové raňajky. I keď je pravda, že v poslednom čase už od tohto zvyku upúšťajú a dovolia si na raňajky tousty či kukuričné lupienky.“

Kórejčania jedia ráno, naobed aj večer ryžu, tá im nahrádza chlieb. Je neochutená, aby vynikli chute ostatných jedál. Pri stolovaní je vždy veľa mištičiek, nikdy nesmie chýbať kimči a rôzne iné druhy zeleniny. Kórejská kuchyňa je výrazná, dosť slaná aj pikantná, veľa jedál má červenú farbu, čo znamená, že sú ochutené čili paprikou. V súčasnosti tu pribúda aj pekární, ktoré pečú „chlieb“ – tento názov zahŕňa aj rôzne koláče, pečivo a zákusky – ale všetko má sladkú chuť.

„V Južnej Kórei, ktorá bola po druhej svetovej vojne americkou zónou, badať silný vplyv americkej kultúry. Vidno to aj v stravovaní, pribúdajú rôzne siete fast foodov a Kórejčania sú vďaka tomu čoraz obéznejší,“ konštatuje Monika.

Všetko pre turistov

Kórejčania robia veľa pre to, aby prilákali turistov, z ktorých najväčšiu skupinu tvoria okrem domácich Američania a najmä Číňania, ktorí sem chodia kupovať vychýrenú vynikajúcu kórejskú kozmetiku. V samotnom hlavnom meste i po celej krajine sa organizuje množstvo festivalov, sprievodov a ceremónií v tradičných oblekoch. Dokonca i turisti si môžu požičať tradičné obleky a v nich navštevovať pamiatky v meste.

Jedným z obľúbených je festival kultúr v Soule, ktorý zvykne navštevovať aj Monika najmä preto, lebo tu má svoje zastúpenie aj Slovensko. V jednom stánku sa predávajú tradičné ľudové výrobky, v druhom jedlo. V Soule žijú dvaja Slováci, ktorí predávajú trdelníky. Sú tu už populárni a dokonca sa chystajú predávať túto pochúťku aj na olympiáde.

Dobre vedieť

  • Olympiáda sa koná aj počas lunárneho Nového roku (15.-17. 2.). V tomto čase bývajú mnohé obchody, reštaurácie i banky zatvorené a na cestách sú veľké zápchy. Konajú sa však rôzne tradičné kultúrne podujatia na privítanie nového roku.
  • Treba rátať s tým, že veľa Kórejčanov nevie (alebo nechce) hovoriť po anglicky, napriek tomu, že sa angličtinu učia od malička. Na olympiáde však určite bude veľa anglicky hovoriacich asistentov.
  • Lacné ubytovanie poskytujú mnohé motely (okolo 23 eur/noc), ktoré sa nachádzajú najmä v okolí autobusových a vlakových staníc. Pri prihlasovaní sa netreba zadávať žiadne informácie ani ukazovať pas. Stačí len zaplatiť a prevziať kľúč. Na izbe sú pripravené základné hygienické potreby. Neočakávajte však žiadny luxus.
  • V uliciach je málo odpadkových košov. Preto môžete často naraziť na hŕbu odpadu niekde v rohu či na kraji chodníka.


ĽUDMILA GRODOVSKÁ
Foto: archív M. M.

- - Inzercia - -