Dnes je štvrtok, 19.júl 2018, meniny má: Dušana
Čas čítania
4 minutes
Zatiaľ prečítané

Týždenník SLOVENKA a LÚČNICA spoločne oslavujú 70 rokov: VYZNANIA

február 09, 2018 - 10:04
Rok 2018 je pre týždenník SLOVENKA a umelecký súbor LÚČNICA skutočne špeciálnym rokom. Obe tieto súčasti kultúry národa oslavujú výnimočné jubileum - 70. rokov svojej existencie. Pri tejto príležitosti spoločne štartujeme sériu osláv a budeme radi, ak budete pri tom!

Slovenka 70 rokov tradícií

Description: 

Týždenník Slovenka oslavuje 70. výročie svojho vzniku. Rovnaké výročie má tento rok aj umelecký súbor Lúčnica. Práve pre to sme sa rozhodli oslavovať spolu. Pozrite si, čo majú Slovenka a Lúčnica spoločné v rozprávaní dlhoročnej redaktorky Slovenky – Eleny Ťapajovej.

Naše video: 

Mária Reháková, riaditeľka vydavateľstva STAR Production 

SLOVENKA SPÁJA GENERÁCIE

Listujem v starých číslach Slovenky a vidím v nich nielen obraz doby, ale aj mená mnohých známych osobností, ktoré sa podpisovali pod články a formovali veľkú čitateľskú obec. Slovenka vznikla v roku 1948, v čase, keď Slovensko dostávalo novú podobu. Mnohí autori si zachovali slobodného ducha, mnohí museli z nového vlaku vystúpiť, ale práve v Slovenke zaznel silný hlas mnohých žien, ktoré túžili po normálnej ľudskej slobode a po harmonickom rodinnom živote. V Slovenke zo šesťdesiatych rokov čítam silné morálne vyznanie spisovateľky a prekladateľky Zory Jesenskej: Budeme sa snažiť to, aby Slovenka hľadala pravdu, a nie, aby bola politická. Paradoxne, práve túto vzdelanú ženu sedemdesiate roky umlčujú, ale je viac ako potešujúce, že v porevolučnom období sa jej dostáva zo strany štátu ospravedlnenie.

collage2.jpg

Foto: 
arc

Slovenka so sebou nesie ducha doby, podrobne mapuje každé desaťročie, za tých sedemdesiat rokov spoznáva a posúva ďalej mnohé názory aj príbehy. Obsahovo je priama, inšpiratívna, niekedy aj trošku iluzórna, je ako každá žena, ku ktorej sa na Slovensku s každotýždennou presnosťou dostáva. Už v prvých rokoch vydávania jej náklad aj predaj stúpa, v osemdesiatych a deväťdesiatych rokoch je lídrom na trhu. V nových porevolučných začiatkoch sa zdá, že jej popularita vznikom nových ženských časopisov klesne, ale po prvých obavách je vidieť, že nie je dôvod na obavy. Slovenka má stále výborný predaj, Navyše, množstvo predplatiteľov, ktorých má týždenník doteraz, z neho robí na mediálnom trhu fenomén.

collage3.jpg

Foto: 
arc

Z môjho pohľadu to bol stále živý, zaujímavý a inšpiratívny časopis. Nikdy nechýbal na našom stole a som vďačná osudu, že som sa od roku 2005 stala jeho súčasťou. V tomto roku sa pre mňa začal kolotoč stabilizácie, dolaďovania obsahu, častá a bližšia komunikácia s čitateľmi, aj s úžasným Fanklubom Slovenky. Som vďačná za to, že všetky stretnutia s čitateľmi Slovenky ma nabíjajú, dodávajú mi silu a životnú energiu. Podobne ako Slovenka dodáva každý týždeň životnú silu svojim čitateľkám. Slovenka nám pripomína mladosť, Slovenka pripomína pekné chvíle s rodinou, Slovenka dáva dcéram možnosť spomienok na mamy, ktoré tu už nie sú. Slovenka je aj pre mňa obraz doby, s množstvom ľudských príbehov, do ktorých patrí aj ten môj, keď sme ju kupovali ešte s rodičmi a so starou mamou, ľuďmi, ktorí mi ukazovali svet. Až kým som sa nepostavila na vlastné nohy. Vždy sa pozastavím, ak niekto povie, že na Slovensku si nevážime naše tradície a hodnoty. Pri Slovenke vidím, že je to opačne. Vďaka nej máme množstvo obdivovateľov našej histórie a kultúry. Je to až neuveriteľné, ako jeden časopis vedel spojiť toľko ľudí, toľko generácií. Teším sa, že môžem byť pri tomto jeho veľkom výročí. Byť súčasťou jeho dejín, byť súčasťou tímu, ktorý ho so mnou tvorí a ďakujem, že takéto významné výročie môžeme osláviť s Lúčnicou, ktorá je pre nás všetkých ďalší veľký fenomén.

collage4.jpg

Foto: 
arc

Marián Turner, generálny riaditeľ Lúčnice

LÚČNICA JE FENOMÉN

Rok 2018 je právom nazývaný rokom jubilejným. Oslavujeme 25. výročie vzniku samostatného Slovenska, storočnicu založenia prvej Československej republiky, 70 rokov má časopis Slovenka a pripíjame si aj na mnohé ďalšie významné udalosti. Svoje 70. narodeniny totiž oslavuje Umelecký súbor Lúčnica.

Na fašiangy roku 1948 vrcholili prípravy na ples Spolku slovenských žien Živena. Organizáciou podujatia poverili členku kultúrnej komisie Oľgu Chodákovú. Program plesu, zostavený z piesní a tancov z Horehronia, mal mimoriadny úspech. Nadšenci pod menom Národopisná skupina Živeny začali organizovať prvé príležitostné vystúpenia pod vedením choreografky Oľgy Chodákovej, dramaturgičky a speváčky Ľuby Pavlovičovej-Bakovej a ďalších. V máji 1948 vystúpili na pozvanie profesora Karola Plicku po prvý raz na Slovanskej poľnohospodárskej výstave v Prahe. K súboru sa neskôr pridala i mužská tanečná skupina Odzemkári, vedená Jurajom Kubánkom.

Základňa členov sa rozrastala a stále viac potrebovala umelecké i organizačné vedenie. Združení pod Vysokoškolskou radou Zväzu Slovenskej mládeže odišli jej členovia v júli 1949 na Trať mládeže. Tu poslucháč Právnickej fakulty UK Juraj Králik spolu s Ladislavom Košťom prispeli k vytvoreniu veľkej kultúrnej brigády. Do kolektívu prišiel v lete 1949 študent Stavebnej fakulty v Bratislave Štefan Nosáľ. Túžil sa stať jeho členom, ešte netušiac, ako výrazne v budúcnosti obohatí slovenskú národnú kultúru. V novembri 1949 už mal Národopisný súbor Slovenského ústredného výboru Československého zväzu mládeže (vtedajší oficiálny názov) 80 stálych členov, bol rozšírený o veľký symfonický orchester a spevákov. V roku 1950, na návrh Ľuby Pavlovičovej Bakovej ho pomenovali Lúčnica.

mg_4140.jpg

Foto: 
arc

Povýšil folklór na umenie

Keď mladý Štefan Nosáľ navštívil v roku 1949 v SND pásmo „Rok na dedine“, bol natoľko uchvátený, že vyslovil dnes už legendárnu vetu: „Toto ja chcem robiť!“ Zostane už len v rovine špekulácií, či tým Slovensko prišlo o šikovného stavebného inžiniera, ale určite nikto nespochybní, že jeho vtedajšie rozhodnutie zmenilo náhľad na kvalitu a formu spracovania slovenského folklóru až revolučne. Ľudové umenie povýšil na umelecký žáner.

img_0630.jpg

Foto: 
arc

Nikdy nezabudnem na svoje prvé stretnutie s Lúčnicou. Bol som bratislavský chalan, študent konzervatória, ktorý okrem niekoľkých ľudových piesní o tradičnej kultúre nevedel takmer nič. No keď som uvidel na javisku tú explóziu tanca, hudby, spevu a farieb, bol som doslova unesený silou, ktorá sa ukrýva v slovenskom folklóre. K našim narodeninám si môžem len želať, aby nám dedičstvo otcov bolo zachované aj naďalej.

- - Inzercia - -