Dnes je pondelok, 23.júl 2018, meniny má: Oľga
Čas čítania
1 minute
Zatiaľ prečítané

Michaela Tučná: Otcov tieň nikdy neprekročím

február 21, 2018 - 12:51
Legenda a kráľ českej country hudby Michal Tučný odišiel pomerne mladý, ako štyridsaťosemročný. Jeho hity si spievajú generácie – súčasníci i tínedžeri. Dcéra legendárneho speváka MICHAELA TUČNÁ (43) jeho piesne spieva ďalej, aj keď cíti, že latku, ktorú otec postavil tak vysoko, nikdy nepreskočí.

Nie je to občas frustrujúce? Ako keby to od vás očakávali ako akúsi povinnosť držať tú otcovu fakľu a niesť ju ďalej...

Je to frustrujúce. Navyše prichádzam do veku, v ktorom otec zomrel. Takže mám teoreticky ešte „pár rokov“ na to, aby som ich spievala, je to na hrane.

A čo vaša vlastná tvorba?

Moja tvorba je zložitá. Našla som si kapelu, ktorá mi úplne vyhovovala, taký country punk, presne to, čo som potrebovala. Nechcela som mať pocit, že leziem otcovi po chrbte, ale na druhej strane, stále to malo kontakt aj s jeho štýlom hudby. Tak, ako to vnímal on, čiže country je všetko, čo sa mi páči.

Sama ste chceli ísť do country štýlu, alebo ste to cítili ako istú povinnosť voči otcovi?

Čiastočne ako povinnosť. Ja totiž žijem taký dvojitý život – ako dcéra a potom sama za seba. Ako dcéra mám vysoko posadenú latku, tá sa ťažko preskakuje, a súčasne nechcem tatovi urobiť hanbu...

Ak by ste nespievali, čo by ste robili iné?

Neživím sa hudbou, normálne pracujem v inom odbore. S mojím partnerom máme záhradnícku firmu, takže záhradníčim, úplne som sa v tom našla. Je to očisťujúce, úžasné, som na čerstvom vzduchu a baví ma to. Vyštudovala som knihovníctvo a dosť dlho som to robila v rôznych obmenách. Potom som sa motala okolo kumštu, produkcie, v reklamných agentúrach. Mám dosť skúseností. A potom prišlo čosi úplne odinakiaľ, náhodou, a zistila som, že príroda ma baví.

Deti slávnych rodičov to majú v istom zmysle ľahšie a v istom zmysle ťažšie. Na jednej strane musia čeliť názoru, že slávne meno im pomohlo presadiť sa. Na strane druhej – ako ste sama povedali – tá latka je veľmi vysoko, ale každý by chcel žiť a tvoriť sám za seba. Ako vnímate túto, dá sa povedať, schizofréniu?

Asi v tridsiatke som zistila, že zo mňa žiadna veľká hviezda nebude. Že to musím prijať tak, ako to prišlo. Tá latka je však veľmi zaväzujúca. Otec odišiel vo chvíli svojej najväčšej slávy. Ničím sa neznemožnil ani neblamoval. Takže tá latka je skutočne posadená dvojnásobne vysoko a nedá sa preskočiť. Pre mňa je to o to zložitejšie, že sme sa nestihli konfrontovať, že mi nestihol povedať, čo robím dobre, či sa mu to páči. Ja si to musím v sebe stále kontrolovať...

Viac sa dočítate v aktuálnom vydaní týždenníka Slovenka 07/2018!

- - Inzercia - -