Dnes je utorok, 20.november 2018, meniny má: Félix
Čas čítania
2 minutes
Zatiaľ prečítané

Boli sme pri tom: Ako sa nakrúca vianočná rozprávka

marec 09, 2018 - 07:18
V kolibe v Zuberci na Orave panuje na prvý pohľad chaos. Veľa vravy, ľudia pobehujú, všade sú rozložené kroje, kostýmy, kráľovské koruny, herci si so scenárom v ruke opakujú texty, alebo si spolu skúšajú scény... Nakrúca sa tu rozprávka Vianočné želania.

Každý má svoju presnú úlohu. Kostyméri obliekajú hercov i komparz, maskérky postupne všetkých upravujú. Asi najviac práce dala princezná – svojím účesom. Umelecká maskérka jej najprv natočila vlasy do krásnych lokní a potom ich zložitým spôsobom posplietala do niečoho, čo na prvý pohľad vyzerá tak trochu ako vianočka... Ale je to princeznovský účes pre jazdu na koni. Vonku je mínus 17 stupňov. Herci sa však musia pripraviť na ešte nižšie teploty, pretože záverečná scéna sa nakrúca v Múzeu oravskej dediny v noci a všetci musia byť v pohotovosti do piatej rána.

rozpravka014.jpg

Foto: 
DNA Production

Nachádzame sa v centre diania pri nakrúcaní novej vianočnej rozprávky RTVS v koprodukcii s Českou televíziou. Herci i celý štáb pod taktovkou režiséra Petra Bebjaka sa museli v Zuberci popasovať najmä s treskúcimi mrazmi. Medzi komparzistami sú aj deti, takže štáb musel myslieť hlavne na ne – aj keď sú to deti zocelené zimou zo Zuberca či z Lendaku.

Netypická princezná a slepý kováč

Predstaviteľka princeznej Simona Kollárová pôsobí na prvý pohľad étericky a jemne. Ale s princeznou ju zrejme spája nezlomná vôľa a výdrž. „Páči sa mi, že v tomto príbehu hrám netypickú princeznú, ktorá jazdí na koni, šermuje, strieľa. Je to taká rebelka a byť rebelkou mi vyhovuje viac, než sedieť na tróne v krásnych šatách,“ smeje sa Simona. S jazdou na koni problém nemá. Už ako malá mala vraj poníka, jazdiť ju učil dedko, bol to vraj tvrdý výcvik. Ani hranie nepovažuje za niečo ťažké, ale čo je podľa nej pri nakrúcaní najťažšie, je tá treskúca zima.

Na zimu sa sťažuje – aj keď s úsmevom – predstaviteľ nevidomého kováča Richard Autner. Urastenému mladému mužovi dodáva mužnosť aj oblečenie, ktoré má ukryté pod kostýmom, aby nezmrzol. „Mám troje ponožky, pod nohavicami dvoje termonohavice a pod košeľou tri termotričká. Možno to bol aj zámer, aby som pôsobil mohutnejšie,“ smeje sa sympatický mladý herec. „Včera sme nakrúcali scénu na moste, naozaj som mal pocit, že mi odmrznú prsty. Ale štáb sa o nás dobre stará, hneď som sa šiel ohriať.“

rozpravka004.jpg

Foto: 
DNA Production

Richard Autner hrá v rozprávke nevidomého kováča, ktorý si s princeznou vytvorí vzťah. Ako sa však pripravoval na úlohu slepca? „Zisťoval som, ako sa správajú, ako sa pohybujú. Občas ma aj režisér upozorní, že pôsobím, ako vidiaci, tak sa to usilujem hneď korigovať,“ hovorí Richard. Podľa neho hrať nevidomého nie je ľahké. „Nevidomí napríklad nekĺžu pohľadom po predmetoch, toto si musím strážiť,“ dodáva.

Hoci Richardovo srdce patrí divadlu, hrať v rozprávke je podľa neho životná rola, ktorá sa podarí tak raz-dva razy za život. „Navyše, ja nie som ten typický princovský typ, na kastingu bolo mnoho fešákov, ktorí by sa na úlohu princa hodili viac. Ja sa hodím skôr na toho kováča,“ smeje sa. Dodáva, že pri nakrúcaní často myslí na „večného princa“ Pavla Trávníčka. „Aj u nás doma každé Vianoce pozeráme Popolušku. Budem tejto rozprávke želať, aby sa Popoluške aspoň vyrovnala, pretože prebiť ju je skutočne nesmierne ťažké,“ uzatvára Richard...

Viac sa dočítate v aktuálnom vydaní týždenníka Slovenka 09/2018!

- - Inzercia - -