Dnes je nedeľa, 27.máj 2018, meniny má: Iveta
Čas čítania
5 minutes
Zatiaľ prečítané

Anastasia Kuzminová: Ak Pán Boh dá, budeme mať tretie dieťa

marec 13, 2018 - 14:34
Biatlonová kráľovná, super žena, ktorá vie dokonale skĺbiť športové i materské povinnosti. Takéto prívlastky dávajú slovenskej reprezentantke, ANASTASII KUZMINOVEJ. Pre trojnásobnú medailistku z Pjongčangu sa však sezóna ešte nekončí. Chce zabojovať ešte na Svetovom pohári, ktorý sa zavŕši pretekmi v jej rodisku Ťumen. A popri dobrých športových výsledkoch sa chce venovať aj rodine, ktorá je pre ňu všetkým.

Zimná olympiáda bola náročná, ale ani po nej nemáte čas oddychovať. Navyše vás čakali aj isté spoločenské povinnosti a stretnutia s fanúšikmi či médiami...

Týždeň po olympiáde bol nádherný čas, plný zážitkov a pozitívnej energie. Bol aj náročný, keďže sezóna pokračuje a musela som sa venovať aj tréningu, aby som vás všetkých mohla naďalej tešiť dobrými výkonmi. Zároveň som si chcela splniť povinnosti aj ako mama, takže toho bolo dosť veľa.

Takže pôjdete na plný plyn až do konca sezóny...

Určite. Táto sezóna bola rozbehnutá veľmi dobre, olympiáda bola vyvrcholením a cenné kovy ma veľmi tešia. Ale nechcem sa vzdať možnosti zabojovať o ďalšie víťazstvo. Lebo ak športovcovi zachutí víťazstvo, chce viac. Nedávam si žiadny prísľub, sama presne neviem, v akej som forme. Po návrate z olympiády som nemohla trénovať úplne plnohodnotne, trénovala som, ale bolo toho menej, než som zvyknutá. Ale stretnutia s ľuďmi, s rodinou, to bol čas nabitý takou pozitívnou energiou, ktorá poputuje so mnou na sever. Aj vďaka tomu verím, že ľudí nesklamem.

Vaše deti boli cez olympiádu doma. Oberá vás clivota za nimi o silu, alebo – práve naopak – motivuje vás ešte k lepším výkonom?

Samozrejme, je mi za nimi smutno, nie je jednoduché byť preč tak dlho a tak ďaleko. O to krajšie však je, keď sme znovu spolu, keď si môžeme užiť každú chvíľočku.

Ako deti reagujú, keď vás vidia pretekať v televízii?

Jelisej je zvyknutý odmalička. Tvrdí, že je môj najväčší fanúšik a chce ma vidieť na trati ako najlepšiu športovkyňu, chce so mnou zdieľať aj úspechy aj neúspechy. Ale čím je väčší, tým je aj kritickejší. Porovnáva moje výkony. Dcérka je ešte maličká, ešte si to neuvedomuje. Keď ma vidí v televízii, tak zvykne prísť k obrazovke a snaží sa ma aspoň pohladkať.

Ako sa Jelisejova kritika prejavuje?

Je to prvá sezóna, v ktorej som na ňom videla sklamanie, keď sa mi niečo nepodarilo. Keď sme spolu volali, vravel mi: „Maminka, prečo nevieš trafiť, prečo ti to nebeží a nestrieľa, ako treba...“ Dokonca už začal hľadať príčinu aj v sebe, pýtal sa, či sa má na mňa v tej telke vôbec pozerať, či mi neprináša smolu. Je môj veľký fanúšik, na druhej strane však neviem, či tie emócie, čo prežíva, nie sú príliš na jeho detskú psychiku.

Nakoniec však má byť prečo na vás pyšný. Porovnáva medaily zo všetkých olympiád?

Ešte sme ich pokope všetky nemali. Tieto z Pjongčangu, keď ich prvý raz videl, tak ich chytil, uznal, že sú pekné, majú krásny dizajn a sú ťažké (úsmev). Dcérka sa s nimi najprv chcela hrať, ale keď videla, ako veľa ľudí si ich chce pozrieť, chytiť, odfotiť, tak zaujala taký obranný postoj: „To je maminkine, len maminkine...“ (úsmev).

Zdedili po vás syn i dcérka športové gény?

Keď boli ešte v brušku, tak som stále bežkovala, plnila som si športové povinnosti. Určite majú šport v sebe v krvi od narodenia, majú ho v génoch. Keď budú väčšie a budú sa chcieť rozhodnúť pre nejaký šport, tak ich určite podporíme. Nasilu ich však do ničoho nútiť nebudem.

Označujú vás za superšportovkyňu i supermatku zároveň. Dokázali ste, že aj po dvoch deťoch môže žena podávať najlepšie športové výkony. Uvažujete nad tretím dieťaťom?

Ale u Kuzminovcov nie je taká tradícia: dieťa, medaila, medaila, dieťa, medaila... (smiech). Zdôrazňujem to preto, lebo mi to už niekoľko ľudí povedalo. Pokiaľ Pán Boh dá, budem rada tretiemu dieťaťu. Momentálne si však chcem užiť svoje dve detičky. Chcem venovať čas Jelisejovi, ktorý sa pomaly dostáva do puberty a potrebuje mať pri sebe svojich rodičov. Vidím to na ňom. Chcem stráviť aj viac času s Olivkou, ktorá je teraz v tom „mamičkovskom“ období. Napríklad za posledný týždeň ma nechcela ani na chvíľu nechať odísť. Chcem dobre vychovať svoje deti. Ak sa podarí tretie, bude to tak, ako to má byť.

Máte rozdelený čas na rodinu a šport. Máte čas aj na domácnosť? Varíte? Kto vám upratuje?

Všetko robím ja. Naozaj by som chcela povedať, že mám aj nejaké koníčky, lenže nemám na ne čas. Môj čas je rozdelený medzi šport a rodinu. Rodina a deti – to je moje všetko. Rada varím, doma upratujem i periem. Chcem byť naozajstná mama, manželka i gazdinka. Záleží mi na tom, aby bolo doma navarené, aby bolo čisto. Aby som naučila svoje deti – tak, ako moji rodičia naučili mňa – ako rodina funguje a na akých základoch je vybudovaná.

Varíte viac ruské, alebo slovenské jedlá?

Ak mám menej času, tak varím jedlá, na ktoré som zvyknutá. Jednoduché a zdravé. Dostala som kuchársku knihu o slovenských jedlách, a pokiaľ mám viac času, tak rada skúšam aj novinky.

Vráťme sa k športu. Veľkú úlohu pri športových výkonoch hrá psychika. Je na vás vyvíjaný veľký tlak. Máte nejakú mantru, niečo, čím sa viete sama psychicky podržať? Alebo – pomáha vám pri tom niekto?

Máte pravdu, psychika je polovica úspechu. Ale ak človek neverí sám sebe, ak nie je v pohode, málokedy sa mu podarí podať dobrý výkon. Ja veľmi veľa pracujem so sebou aj vnútorne. Na trati si vždy hovorím – sama pre seba som tým najväčším súperom. Snažím sa nevnímať ostatné pretekárky, snažím sa čo najlepšie pracovať sama so sebou, snažím sa cieľavedome ísť dopredu, do cieľa.

Pomáha vám aj nejaký talizman?

Na podobnú otázku vždy odpovedám – talizman môže byť. Ale či naozaj pomáha, to je otázne. Naozaj si myslím, že ak človek verí len talizmanom, nedokáže prekonať to najväčšie, čo má v sebe. Najväčším darom je veriť si, veriť tomu, čo mám naplánované, aký mám cieľ. Poznám ľudí, ktorí sú obklopení talizmanmi, akurát že žiadny nefunguje, ak neveria sami v seba.

Máte za sebou náročné obdobie, ktoré nesúvisí len so športom, ale aj so spoločenskými povinnosťami. Každý chce s vami urobiť rozhovor, porozprávať sa, odfotiť sa, podať vám ruku. Neobťažuje vás občas táto pozornosť?

Viem, že je to tá druhá strana medaily. Získať medailu, to neznamená len si odbehnúť preteky a potom si povedať, všetko už mám za sebou. Nie. Veľmi dobre tomu rozumiem. Ale keď vidím, koľkí ľudia majú radosť, ako im stretnutie so mnou zlepší náladu, deň, ako ich motivuje, keď si môžu medailu chytiť do vlastných rúk, tak ma to teší. Môžeme sa tešiť spoločne. Nejde totiž len o ten hmatateľný kus kovu, ide o niečo viac.

Úspešný športovec sa stáva vzorom pre ostatných, najmä pre deti. Máte pocit, že sa zvýšil záujem o biatlon po vašich úspechoch?

Ozvali sa mi viacerí rodičia, že keď sa ich deti postavili prvý raz na bežky, zistili, že je to fajn. Možno o chvíľu prídu na chuť aj streľbe a budú sa chcieť venovať biatlonu. Nie som však ten športovec, ktorý by trval na tom, že treba robiť iba biatlon. Ide o to, aby chcelo viac detí športovať, hýbať sa, tráviť viac času vonku, s rodičmi, v prírode a pohybom. To by bola pre mňa tá najväčšia odmena za to, čo tak dlho robím.

- - Inzercia - -