Dnes je streda, 26.september 2018, meniny má: Edita
Čas čítania
3 minutes
Zatiaľ prečítané

Manželstvo po slovensky: Ženy vydržia všetko!

marec 15, 2018 - 21:19
Vladimír sa vrátil z Kanady a hoci prekročil štyridsiatku, na rodnú hrudu pricestoval slobodný, bez záväzkov. Nezačínal najhoršie. Lekár s veľkým domom, vlastne mestským palácom, sa síce do svojho nemohol nasťahovať hneď, no netrvalo dlho a reštitúciu zrekonštruoval. Nuž a to, čo sa mu neprihodilo za celý dospelý život v cudzine, mu život ponúkol na Slovensku. Veľkú, priam najväčšiu lásku.

Ida bola krásna a mladá. Sestrička v nemocnici. Nie rovno v ambulancii doktora Vladimíra, pracovali však na jednej chodbe. A stretávali sa niekoľkokrát denne.
Prvá spoločná večera bola trochu formálna. Druhá už veľmi nie a po tretej pozval Vladimír Idu k nemu, na prehliadku zrekonštruovaného domu. Híkala úžasom, nadšením... Dievča z malého petržalského bytu niečo také luxusné nevidelo nikdy.
Veď môžeš bývať u mňa! Miesta je tu dosť, ponúkol dospelému dievčaťu samostatnosť, odchod z rodičovského hniezda a Ida sa potešila.
Naozaj? Neprekážala by som? pýtala sa naivne, netušiac, že o klasický podnájom by šlo možno prvé sekundy.
A tak sa presťahovala. Dostala kľúč od obrovskej kovovej brány, za ktorou v krásnej záhrade trónil palác. Na druhom poschodí sa dievčaťu ušla izba väčšia ako celý byt mamy aj otca, s vlastnou kúpeľňou aj toaletou. No niečo neočakávané.
Prvé dni sa Vladimír k Ide správal ako k podnájomníčke a ani ju nenavštevoval. Po týždni k nej vošiel po prvý raz a odvtedy už pravidelne. Až jej jedného dňa navrhol spoločnú spálňu a obývačku a kuchyňu a kúpeľňu a toaletu. Nenamietala. Vladimír bol úspešný lekár a veľmi milý muž. Vo svojich dvadsiatich rokoch sa dobrovoľne vzdala randenia a chytila sa už rovno spolužitia.
Svadba bola o pol roka, prvé dieťa povila o deväť mesiacov. Syna. Zo sestričky sa stala matka a celé dni sa starala o svoju novú rodinu a obrovský dom. Vladimír prichádzal domov, ako sa podarilo a Ida ustavične čakala. Trpezlivo, pokorne a bez reptania.
Keď oslavovali prvé narodeniny malého Vladimíra, manžel nestačil prísť domov. Starí rodičia a manželka čakali zbytočne, chlapa sa nedočkali. A ukázal sa až ráno.
Po veľkej manželskej hádke tresol dverami, odišiel a Ida nevidela manžela dva dni. Na tretí deň sa objavil so sťahovákom a jednoducho oznámil, že sa sťahujú do panelákového bytu. Chlapi naložili veci mladej panej a dieťaťa do auta a Ida v šoku nastúpila so synom v náručí k Vladimírovi do mercedesu, aby všetkých odviezol do celkom neznámeho prostredia.
Z bytu neodišiel, kým nebolo všetko na svojom mieste.
A keď sa Ida konečne spamätala, už sa aj ospravedlnil, že musí odísť.
Vladimír sa do trojizbového bytu na sídlisku vrátil po týždni. Ide povedal, že podal žiadosť o rozvod a ak by mala akékoľvek problémy, vždy jej pomôže. Napokon, majú spolu syna!
A prečo hneď rozvod? spýtala sa prekvapená a vystrašená zároveň.
Lebo sa už neľúbime!
Rozvod sa odohral bez prieťahov. Vladimírov právnik Ide poradil, aby so všetkým súhlasila a vyhne sa tak všetkým starostiam. Ničomu nerozumela a chcela odpovede na otázky, no nedostalo sa jej ani jedinej. Rozhodoval manžel.
Dieťa rástlo, Vladimír sa sem-tam objavil, oboch si k sebe privinul a zase odišiel. Starať sa staral. A to najmä finančne.
Po nejakom čase sa k nej dostala informácia, že si do paláca priviedol ďalšiu ženu. Mladšiu od Idy, ale inak veľmi podobnú. Rovnako dlhé čierne vlasy, rovnako dlhonohú, štíhlu. A svadba bola ešte rýchlejšie ako s Idou. Vladimírovi to však neprekážalo, aby svoju ex navštevoval, nosil jej darčeky a niekedy zostal aj na noc. A Ida tiež neprotestovala. Stal sa pre ňu osudovým mužom a s takým nenarobíš nič. Iba sa ho držíš, ako sa dá. Ak sa vôbec dá.
Roky utekali, malý Vladimír nastúpil do prvej triedy a jeho otecko mal už tretiu manželku. Ida netušila, či sa o neho delí so všetkými, no ani ju to nezaujímalo. Platil dovolenky, platil vysokú životnú úroveň... Mal však podmienku. Nesmela si nájsť nijakého muža.
Mala na výber! Nejakú novú neistú lásku, alebo exmanžela aj so všetkým, čo ponúkal. Starostlivosťou a pozornosťou. Avšak... Láska to nebola.
Stretli sme sa u zubára.
Usmiata so smutnými očami mi vyrozprávala celý svoj príbeh a musela som sľúbiť, že Vladimírovi nepoviem ani slovo. Mohla by prísť o komfort i o návštevy bývalého. A vieš. Ako by som synovi zabezpečila všetko, na čo je teraz naučený, čo v živote potrebuje? Som zdravotná sestra!
Ale si mladá, oponujem dcére svojich priateľov. Zostaneš bez lásky, bez duševnej opory! Pretože partnerstvo nie je iba starostlivosť o spoločné dieťa! vravím Ide a celkom zbytočne.
Radšej to vydržím takto. Horšie by sa stalo, keby som mala nového láskyplného partnera a môj syn by trpel nedostatkom! odvetila s takou pokorou, až mi jej prišlo ľúto.
A možno sa ti raz ešte niečo pekné prihodí, zažartovala som optimisticky a Ide sa rozžiarili oči.
Keď bude stáť Vladimír na vlastných nohách! Potom by som sa už nebránila, usmiala sa a ja som znovu pochopila, že nádej neumiera nikdy a ženy vydržia všetko.

Vaša IVANA HAVRANOVÁ

- - Inzercia - -