Dnes je štvrtok, 18.október 2018, meniny má: Lukáš
Čas čítania
7 minutes
Zatiaľ prečítané

Maternica na inzerát?

marec 18, 2018 - 20:22
Náhradné materstvo – riešenie, keď dieťa vynosí a porodí pre neplodnú ženu iná žena, je známe vo svete už niekoľko rokov. Je to však stále kontroverzná téma. Niektoré štáty surogátne materstvo zakázali, iné ho tolerujú. Na Slovensku nie je legálne.

Aký názor majú na to kompetentní u nás? O vyjadrenie sme požiadali  ministerstvo zdravotníctva, právnikov aj hlavného odborníka pre reprodukčnú medicínu a predsedu Sekcie asistovanej reprodukcie Slovenskej gynekologicko-pôrodníckej spoločnosti  MUDr. Martin Petrenka, primára I. gynekologicko-pôrodníckej kliniky Univerzitnej nemocnice Bratislava - Antolská.

Aký máte názor na náhradné materstvo? Ste ako lekár za to, aby sa takýmto spôsobom riešila neplodnosť?

Som za to, aby sa to takto riešilo u žien, ktoré na to majú jednoznačné zdravotné dôvody. A treba ich posudzovať prísne individuálne. K hlavným zdravotným dôvodom patrí, keď žena v reprodukčnom veku stratí maternicu. Teda, že jej pre vážne ochorenie musela byť maternica vyoperovaná. Napríklad pre myómy – nezhubné nádory v maternici, rakovinu tela alebo krčka maternice. Týchto prípadov je pomerne veľa. Presný počet žien s vyoperovanou maternicou, ktoré ešte nerodili, nie je známy. Ďalším prípadom je situácia, že maternica sa u dievčaťa od narodenia vôbec nevyvinie. Aj to uznávam ako dôvod pre náhradné materstvo. Všetky tieto ženy si zaslúžia, aby si mohli zvoliť náhradné materstvo ako terapeutickú metódu pre liečbu svojho závažného problému. Pretože príroda sa k nim zachovala macošsky. Keď mladá žena ochorie na rakovinu maternice, alebo sa jej vôbec nevyvinie – je to spravodlivé? Právo na potomstvo je jedno zo základných ľudských práv.

Česi majú medzi zdravotnými dôvodmi uvedenú aj život ohrozujúcu komplikáciu – trombózu a embóliu do pľúc. Uznávate aj tento dôvod?

Tu treba zvážiť a individuálne posúdiť, či takáto žena bude schopná sa následne starať o dieťa. Čiže, nestačí len hľadieť na to, že sme ju ochránili pred úmrtím na embóliu do pľúc počas gravidity a pôrodu, ale treba domyslieť aj to, ako bude fungovať po pôrode. Je takto vážne chorá žena schopná starať sa o dieťa, ktoré jej vynosí a porodí náhradná matka? Čo, ak potom, ako dostane dieťa, umrie na embóliu či iné závažné ochorenie? Samotní gynekológovia takéto prípady len ťažko posúdia. Tu by sa to malo posudzovať konziliárne, prizvaní by mali byť aj odborníci z ďalších medicínskych odborov, ale aj psychológovia a právnici. Túto zdravotnú indikáciu považujem za diskutabilnú. Je to citlivá otázka.

U nás je náhradné materstvo nelegálne. Ste za to, aby sa zlegalizovalo?

Myslím si, že najskôr by tu mala prebehnúť verejná diskusia na túto tému. U nás sa nikto náhradným materstvom verejne nezaoberá. Mali by o tom začať spoločne diskutovať gynekológovia, psychológovia, právnici, občianske združenia a aj verejnosť. My lekári budeme radi, ak sa to otvorí ako verejná diskusia a následne aj ako diskusia v parlamente. Poslanci by mali riešiť problémy ľudí – v tomto prípade žien, ktoré nemôžu vynosiť svoje dieťa. Na Slovensku táto vec nie je zrelá natoľko, aby to bolo povolené. Nie je zrelá v hlavách ľudí. V súčasnosti to niekedy v určitých názorových skupinách vyvoláva aj odpor – negatívne stanoviská. Prvým krokom je, aby sme nerobili z náhradného materstva tabu. Nech zaznejú argumenty pre i proti.

Čo však hovoríte na argumenty odporcov náhradného materstva, že ak sa narodí postihnuté dieťa, môže ho náhradná matka i „objednávateľský pár“ odmietnuť. A to sa skutočne stalo v Česku. Dieťa napokon muselo ísť do ústavu.

Podľa mňa je to podobné, ako keď sa narodí ťažko postihnuté dieťa v bežnej rodine. Aj v týchto rodinách sa stáva, že dieťa dajú do ústavnej opatery a spoločnosť takýto postup potichu toleruje. Ale ak je to dieťa z „náhradného materstva“, nafúkne sa mediálna bublina, pritom princíp je rovnaký.

Slovenské páry za náhradným materstvom vycestujú do susedného Česka a takýmto spôsobom si vyriešia svoj problém s neplodnosťou. Ako sa na to pozeráte?

Majú na to právo. V budúcnosti sa však problém s náhradným materstvom do značnej miery vyrieši tým, že sa začnú robiť transplantácie maternice. Už dnes sa robia prvé takéto zákroky. Dokonca sa už narodilo aj dieťa z transplantovanej maternice. Darkyňami sú ženy, ktoré zomrú pri dopravnej nehode. Podobne ako pri transplantácii srdca. Maternica je svalový orgán, tak ako srdce.

 

Ministerstvo zdravotníctva: Matka je len jedna

Aký postoj má k náhradnému materstvu naše ministerstvo zdravotníctva? Uvažuje o tom, že by sa takýmto spôsobom riešila neplodnosť žien aj na Slovensku?

„Rezolúcia Európskeho parlamentu o obchodovaní s ľudskými embryami uvádza, že ľudské telo by nemalo byť zdrojom finančných ziskov. Slovenská legislatíva –  § 82 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, o určení materstva stanovuje: – Matkou dieťaťa je žena, ktorá dieťa porodila. Dohody a zmluvy, ktoré sú v rozpore s týmto odsekom, sú neplatné. – S ohľadom na uvedený zákon a iné závažné etické normy spojené s náhradným materstvom v plnej miere rešpektujeme súčasný právny stav. V tejto oblasti aktuálne zmeny neplánujeme,“ vyjadrila sa Zuzana Eliášová, hovorkyňa Ministerstva zdravotníctva SR.

 

Právnici: Len pre vymedzenú skupinu žien

V Česku náhradné materstvo praktizujú, hoci na to nemajú prijatý osobitný zákon. Vychádzajú z premisy, čo nie je zakázané, je dovolené. Aký je rozdiel medzi českým a slovenským rodinným právom?

Podľa JUDr. MUDr. Petra Kováča, ktorý sa dlhé roky zaoberá medicínskym právom, obe krajiny majú ustanovenie, že matkou dieťaťa je žena, ktorá dieťa porodila. „Avšak Česi už v tomto paragrafe nemajú ďalej uvedené, že dohody a zmluvy, ktoré sú v rozpore s týmto ustanovením, sú neplatné. Preto náhradná matka a ,objednávateľský pár‘ môžu uzatvárať zmluvy a dohody. Preto je u nich náhradné materstvo legálne,“ vysvetľuje právnik. „Keďže však slovenské právo platí len na Slovensku, viem si predstaviť, že slovenskí občania môžu náhradné materstvo riešiť v zahraničí,“ dodáva JUDr. Kováč. Náhradné materstvo považuje za prijateľné iba vtedy, ak ide o ženy, u ktorých sa maternica nevyvinula, alebo bola odstránená – napríklad pre onkologické ochorenie. „V iných prípadoch považujem náhradné materstvo za problematické a sporné. Je tu aj riziko, že matka sa nebude chcieť vzdať dieťaťa, ktoré bolo 9 mesiacov súčasťou jej života. Aj keď v Česku nemali zatiaľ ani jeden taký prípad, nedá sa vylúčiť, že sa nevyskytne,“ vraví právnik.

 

V Česku sa ročne narodí 200 detí, ktoré porodia náhradné matky

Čo nie je zakázané, je dovolené

V Česku neprijali kvôli náhradnému materstvu osobitný zákon. Vychádzajú z tvrdenia – čo nie je zakázané, je dovolené. Bábätko vynosené inou ženou tam poskytujú reprodukčné centrá, kde sa lieči neplodnosť. O tom, ako to celé funguje, sme zisťovali u odborníčky, ktorá sa zaoberá zdravotníckym právom.

U nás je takto úspešne donosených okolo dvesto detí ročne. Polovicu z tohto počtu tvoria však deti, ktoré si objednali rodičovské páry z cudziny. Z krajín, kde je náhradné materstvo zakázané, alebo je to drahé. Pokiaľ ide o Slovákov, štatistiku némám,“ hovorí doc. JUDr. Olga Sovová, PhD., pracovníčka Ústavu sociálnej práce Filozofickej fakulty Univerzity Hradec Králové. Táto vedkyňa je spoluautorkou odbornej publikácie Právna problematika umelej ľudskej reprodukcie, ktorá sa zaoberá náhradným materstvom. Ako docentka Sovová uvádza, v Česku nie je žiadny osobitný zákon, ktorý by náhradné materstvo upravoval. „Vycháza sa z premisy: Čo nie je zakázané, je dovolené. Vzťahy medzi náhradnou matkou a rodičmi sa riadia dohodou, ktorá však nie je právne vymáhateľná,“ podotýka právnička. To však partnerov túžiacich po vlastnom potomkovi vôbec neodrádza.

Svoju náhradnú matku si páry nájdu jednoducho – cez inzerát. Sú na to vytvorené špecializované webové stránky. Ženy, ktoré chcú donosiť a porodiť dieťa pre iných, si tu podávajú inzeráty s ponukou. Alebo samotný manželský pár si podá inzerát, že hľadá náhradnú matku. Tieto stránky sú voľné prístupné, netreba sa na ne registrovať. Pre náhradné matky, okrem vyhovujúceho zdravotného stavu, je podmienkou, aby mali aspoň jedno svoje dieťa. A čo finančná stránka? „Oficiálne platí, že sa za náhradné materstvo nič neplatí. Avšak dohoda o nákladoch a výžive spojenej s tehotenstvom a pôrodom sa pohybuje v rozpätí 300- až 500-tisíc českých korún,“ vraví odborníčka. Žena – surogatka v prepočte tak dostane 11 800 až 19 700 eur za to, že iným ľuďom vynosí a porodí dieťa.

Ako sa to celé uskutoční?

Náhradná mama ide do reprodukčného centra, kde ju oplodnia embryom – vajíčkom a spermiami od manželského páru. „Táto žena v reprodukčnom centre podpisuje spolu s mužom z manželského páru informovaný súhlas o umelom oplodnení, to je zákonná podmienka,“ vysvetľuje docentka Sovová. Otcom je muž, ktorý dal k umelému oplodneniu súhlas. „Akonáhle náhradná matka otehotnie, muž okamžite uzná otcovstvo dieťaťa pred matrikou. Okamžite po pôrode náhradnej matke dieťa odoberú a následne odovzdajú otcovi do starostlivosti. Po uplynutí zákonom stanovenej ochrannej doby, v Česku je to šesť týždňov, dá žena, ktorá dieťa porodila a ktorá je podľa českého práva jeho matkou, súhlas k adopcii dieťaťa pre mužovu manželku. Takto sa novorodenec legálne dostane do svojej ,objednávateľskej' rodiny,“ uvádza docentka Sovová.

Surogatka dieťa neuvidí

Náhradná matka zvyčajne rodí v pôrodnici, ktorú jej doporučia už v reprodukčnom centre. Personál v nemocnici vie, že dieťa ide do starostlivosti otca a bábätko sestričky náhradnej mame vôbec neprinesú. V Česku sa dosiaľ nestalo, že by náhradná mama odmietla odovzdať dieťa manželskému páru. „Mali sme však prípad, keď sa takto narodilo postihnuté dieťa a odmietla ho náhradná matka i ,objednávateľský pár'. Dieťatko muselo byť umiestnené do ústavnej starostlivosti,“ hovorí odborníčka z královohradeckej univerzity.

Zakázať, či nezakázať?

V Nemecku a Francúzsku je náhradné materstvo zakázané. Akou cestou by sa mali uberať krajiny v strednej Európe? „Zákaz náhradného materstva by nič nevyriešil. Naopak, viedol by k reprodukčnej turistike. Páry by išli do krajín, kde to nie je zakázané. Zákonodarca pred tým nemôže zatvárať oči, tvrdiť, že to neexistuje. Páči sa mi macedónska právna úprava, kde je dohoda o náhradnej matke schvaľovaná súdom a súd po celý čas sleduje, či všetci – náhradná matka, ,objednávateľský pár', konajú v najlepšom záujme dieťaťa,“ myslí si docentka Sovová. Priznáva však, že je tu etická výhrada voči náhradnému materstvu. A to skutočnosť, že ľudské telo sa stáva predmetom obchodu. Aj keď sa totiž odmena pre surogátku uvádza ako náklady na tehotenstvo a pôrod, ide v podstate o odmenu za donosenie a porodenie dieťaťa.

- - Inzercia - -