Dnes je streda, 19.september 2018, meniny má: Konštantín
Čas čítania
4 minutes
Zatiaľ prečítané

Počas Veľkonočnej nedele sa nesmelo variť ani krájať: Poznáte zvyky z minulosti?

marec 21, 2018 - 13:22
Znovuzrodenie, omladenie, čistota, sviežosť – to všetko sa nám odjakživa spája s jarou a veľkonočnými sviatkami. Či už sme veriaci, alebo nie, dodržiavame tradície alebo sa im vyhýbame, azda najkrajším dnešným posolstvom Veľkej noci je, že rodina sa opäť zíde pri spoločnom stole a jar nám všetkým dodá nové sily.

Veľkonočné sviatky sú najdôležitejšími kresťanskými sviatkami, majú veľmi dlhú tradíciu, no ich slávenie a prežívanie sa rokmi značne mení. Popri veriacich dodržiavajúcich náboženské tradície ich často vnímame ako možnosť odpočinúť si, ísť na výlet, záverečnú sezónnu lyžovačku či na chalupu. Šibačka a polievačka prestávajú byť dodržiavaným zvykom, niektorí dokonca túto tradíciu odmietajú. No nie všetci.

Symboly znamenajú zrod života

Podľa roľníckych, kresťanských aj židovských koreňov veľkonočných sviatkov sa symbolmi stali také javy a predmety, ktoré znamenajú zrod nového života: vajíčka ako symbol plodnosti, zelené vetvičky pripomínajúce rast a vegetáciu, voda ako symbol očisty a zdravia.

Magická sila vajíčok sa zvýrazňovala zafarbením na červeno – čo je farba krvi a života. Aby sa tento princíp preniesol na ľudí, vajíčka sa konzumovali ako súčasť obradných jedál a tiež boli odmenou pre mužov za šibačku či polievačku. V novších obdobiach už táto magická funkcia zaniká a hlavnou sa stáva estetická funkcia vajíčok: sú vyfúknuté, rôzne dekoratívne upravené a vyzdobené, pre kúpačov a šibačov najmä čokoládové.

Zeleň v podobe vetvičiek, tzv. letečko, májik, prinášali domov na Kvetnú nedeľu dievčatá, aj dnes si zelenými konárikmi zdobíme interiér. Symbolom zelene a prírody boli aj jedlá zo zelených rastlín konzumované na Zelený štvrtok, no najmä jarné prúty, ktorými sa šibalo.

willow-3217120_640.jpg

Foto: 
pixabay.com

Voda je oddávna symbolom očisty, zdravia a plodnosti, preto sa ľudia aj zvieratá v týchto dňoch umývali v potoku a mládenci dievky polievali vodou, aby boli zdravé, rezké a plodné.

Veľký piatok, Biela sobota...

Najväčším sviatkom pre evanjelikov je Veľký piatok, v tento deň bolo kedysi povolené jesť len chlieb a piť iba vodu, nesmelo sa pracovať, najmä nie so zemou. Kresťania v súvislosti s umučením Krista verili, že v tento deň sa veľmi dobre hoja rany. V minulosti gazdovia na Veľký piatok vypaľovali znaky hovädziemu dobytku. Chorí a neduživí ľudia sa chodili zavčasu ráno umývať do potoka, verili, že jeho voda má zázračnú silu a pôsobí na rany. Účinkovala, len kým nepreletel ponad vodu vtáčik.

bridge-3223132_640.jpg

Foto: 
pixabay.com

V nasledujúcu, Bielu sobotu sa po prvý raz po štyridsaťdňovom pôste mohlo konzumovať po večerných bohoslužbách mäso, v niektorých regiónoch aj mlieko, tvaroh, vajíčka a syr. V tento deň sa preto ľudia venovali vareniu a pečeniu obradných jedál. Obľúbenou pochúťkou bol veľkonočný baránok, ktorý pochádza ešte zo starožidovskej tradície. Podľa zvykov jednotlivých regiónov sa baránok u nás zachoval ako jedlo z údeného mäsa, vajec a bielej múky, inde ako tradičné sladké pečivo. Piekol sa aj obradový koláč, ktorý sa volal niekde pascha, inde zas baba, calta či mrváň. Pomenovanie koláča pascha pochádzalo práve z pomenovania židovského sviatku Pesah. 
Významnú očistnú funkciu mal oheň, založený v Bielu sobotu. Ním zapálili večnú lampu a veľkonočnú sviecu zvanú paškál. S uhlíkmi z ohňa sa tri razy obehol dom, aby bol chránený pred povodňou, popol sypali na oziminy, aby ich nezničili búrky. Biela sobota bola šťastným dňom na sadenie a siatie. Niekde v tento deň kotúľali po poli okrúhly koláč, aby sa vydarila úroda.


cross-2713356_640.jpg

Foto: 
pixabay.com

Najväčší cirkevný sviatok roka


Vo  Veľkonočnú nedeľu sa nesmelo variť, dokonca ani krájať nožom. Preto sa všetko pripravilo už na Bielu sobotu. Obradové veľkonočné jedlá v košíku sa v nedeľu zobrali do kostola, kde sa počas omše vysvätili. Stolovanie v tento deň pripomínalo Štedrú večeru. Prvým chodom bolo vajíčko, ktoré gazda rozdelil medzi všetkých prítomných. Tento úkon mal zabezpečiť súdržnosť rodiny, a navyše sa verilo, že keď človek zablúdil, pomôže mu, keď si spomenie, s kým vajíčko jedol. Požehnané jedlo sa muselo skonzumovať tak, aby z neho nič nevyšlo nazmar. V tento deň založili dospievajúcim dievčatám po prvý raz na hlavu partu. Pri prekročení kostolného prahu každá prehodila cez seba peniaz pre šťastie. Večer bývala aj zábava pre mládež.

easter-eggs-2093315_640.jpg

Foto: 
pixabay.com

V pondelok veselo

Vari najväčším sviatkom mládencov bol Veľkonočný pondelok, keď sa chodilo do domov, kde mali dievčatá, aby ich mohli pooblievať čerstvou, studenou vodou, často z potoka – symbolom zdravého života. Mládenci vodou nešetrili – a veru niektorým dievčatám sa dostala poriadna dávka. Mládenci nesmeli obísť žiaden dom, kde mali dievčatá. Ako výslužku dostávali vajíčka a často aj drobné peniaze. Aj keď sa dnes tieto vzácne a dávne tradície rokmi vytrácajú, mali by sme si ich ctiť, uchovávať a udržiavať. Bola by škoda, keby úplne vymizli.

vn_ts13093.jpg

Foto: 
SITA

Šibať či oblievať?

Oba spôsoby znamenajú prakticky to isté: voda očistí, osvieži, prináša zdravie, šibanie jarnými prútmi malo vyhnať všetko zlé – hriechy, choroby – a preniesť na človeka silu rastu skrytú v týchto prútoch. Ešte do polovice minulého storočia platilo, že Slovenskom prechádzala hranica západoeurópskeho šibania, kam patrilo okolie Bratislavy, Záhorie a časť západného Slovenska, a východoeurópskeho oblievania, ktoré bolo typické pre stredné a východné Slovensko. Avšak v priebehu druhej polovice 20. storočia sa tieto rozdiely postupne zotreli a takmer všade sa uplatňujú obe formy.

Kde sa vzal veľkonočný zajačik?

Zajac ako mimoriadne plodné zviera sa k symbolom Veľkej noci dostal z germánskeho, teda nemeckého prostredia. Bol kultovým zvieraťom germánskej bohyne Ostern, podľa nej sú aj po nemecky pomenované sviatky. Na naše územie sa tento symbol dostal prostredníctvom nemeckého obyvateľstva, ktoré sa u nás usídľovalo od 13. storočia. Najmä v mestách má teda táto tradícia hlboké korene.

hare-3195643_640.jpg

Foto: 
pixabay.com

Naše aktivity: 

- - Inzercia - -