Dnes je pondelok, 23.apríl 2018, meniny má: Vojtech
Čas čítania
6 minutes
Zatiaľ prečítané

Mary Vetserová: Temná láska baronesy

marec 23, 2018 - 14:04
Posledný januárový deň v roku 1889 sa v zámku Mayerling, ležiacom v Dolnom Rakúsku, odohrala krvavá dráma. Jej obeťami boli korunný princ Rudolf a jeho mladá milenka Mary. Bola motívom ich smrti nešťastná láska, alebo snáď politika? Táto záhada dodnes vzrušuje predstavivosť ľudí.

„V jej jemnej tvári žiarili tajuplné šedé oči, orámované čiernym klenutým obočím. Len čo vkročila do miestnosti, upútala pozornosť nádhernou postavou a magickou krásou, znásobenou kvapkou orientálnej krvi, čo jej kolovala v žilách...“ Takto opísal sedemnásťročnú baronesu jeden z jej súčasníkov. Na ktoromsi z mnohých viedenských bálov sa stretla Maria, ktorú každý volal Mary, so svetáckym korunným princom Rudolfom a bezhlavo sa doňho zamilovala. So svojou láskou sa zverila kamarátke, grófke Larischovej. Grófka patrila k tým dámam dvornej kamarily, ktoré pohŕdali Rudolfovou zákonitou manželkou, belgickou princeznou Štefániou, pre jej skromnosť a „neohrabanosť“.

Krásna baronesa rozhodne nebola hanblivka 

Nevynechali nijakú príležitosť, aby mohli tichej a nesmelej princeznej ublížiť. Bolo všeobecne známe, že princ má slabosť pre pekné ženy, čo jeho manželku nesmierne zraňovalo, a tak sa dámy bavili aj tým, že ho vo frivolných chúťkach podporovali. Dobový svedok takto popisuje ich prvé, osudové stretnutie: „Grófka Larischová neváhala využiť príležitosť. Usporiadala doma ples a pozvala aj Rudolfa. Sľúbila mu veľké prekvapenie. Prišiel plný očakávania. Pred salónom mu grófka naznačila, že tam sa nachádza sľúbené prekvapenie. Vošiel a uvidel Mary, pripomínajúcu nádhernú sochu. Princ sa k nej pomaly blížil, oslepený jej krásou. Kľakol si jej k nohám a už o chvíľu sa ich pery stretli v horúcom bozku. Potom to šlo rýchlo. Horúca vášeň a beznádej lásky, ktorá sa nikdy nemohla naplniť, ich priviedla priamo do náručia smrti.“

Mary, vpravo s priateľkou grófkou Larischovou

Samozrejme, je to veľmi zromantizovaný príbeh, ktorý si medzi sebou rady potajomky šepkali vznešené dámy z cisárskeho dvora. No museli byť pritom veľmi opatrné. Oficiálne totiž dvor uvalili prísne embargo na správu, že následník trónu spáchal samovraždu so svojou milenkou. Tajilo sa to v podstate až do konca trvania monarchie, do roku 1918. Dobová tlač prinášala len patetické informácie o smrti Rudolfa, ale príčinu a spôsob zahmlievala. O Mary Vetserovej nebola ani zmienka. Žiadne oficiálne prehlásenie sa o nej nikdy nezmienilo. Jej telo narýchlo pod rúškom tmy previezli do Viedne a tajne pochovali. Akoby ani neexistovala. Cisársky dvor nemohol riskovať medzinárodný škandál, že následník trónu bude prehlásený za vraha a samovraha. A tak dokonale zahladili všetky stopy. Zrušili vyšetrovanie svedkov, ich vzájomnú konfrontáciu. Zmarili nádej, že svet sa dozvie celú pravdu o morálke mocných tohto sveta, len aby zachovali dekórum. V podstate nič nové pod slnkom...

Následník trónu v manželstve sa s tichou a nenápadnou Štefániou nudil 

Rudolf Habsburský

Príčinu tragédie by sme mohli vystopovať aj v osobnosti korunného princa, jediného syna Františka Jozefa I. a jeho krásnej manželky Sissi. Precitlivený a duševne veľmi labilný mladík sa povahou podal skôr na svoju matku, rozmarnú Sissi a jej bavorské príbuzenstvo, smutne preslávené „šialeným“ kráľom Ľudovítom Bavorským, ktorý takisto umrel za veľmi záhadných okolností. No Rudolf bol aj nesmierne inteligentný a nemožno mu uprieť vizionárske schopnosti. V názoroch sa často rozchádzal so svojím konzervatívnym otcom, bol liberál a jasne videl neudržateľnosť skostnatenej politiky rakúsko - uhorského mocnárstva. Samozrejme, že narážal na odpor nielen u svojho otca, ale aj u jeho ministrov. Tí sa ho snažili udržať čo najďalej od moci a keď to zistil, priviedlo ho to k rozčarovaniu, ústiacemu do stavu, ktorý nemal ďaleko od nihilizmu.

Bezmocnosť čokoľvek ovplyvniť v politike a v riadení štátu utápal nielen v alkohole a ópiovom omámení, ale predovšetkým v náručiach krásnych žien. Mary Vetserová rozhodne nebola jediná. A ťažko povedať, či ju naozaj aj miloval, či to nebol len flirt zo zúfalstva. Traduje sa, že skutočne miloval len jednu ženu, prostitútku Mitzi Casparovú, ktorej sa tiež zdôveril s myšlienkami na smrť. Realistické dievča z ulice ho však vysmialo. Naivná a romanticky zamilovaná Mary bola údajne ochotná podstúpiť čokoľvek, len aby si udržala lásku svojho milenca. Je to však skutočne pravda, alebo len zahmlievanie oveľa temnejšej skutočnosti?

Faktom zostáva, že nešťastný Rudolf sa občas predsa len vzchopil a vrátil sa do reality, ktorá ho kruto zraňovala. Otec jeho názory, označoval za „táranie“ a ich vzťahy boli na bode mrazu. Rudolf, v očakávaní, že čoskoro nastúpi na trón sa tajne stretával s predstaviteľmi národov Rakúsko - Uhorska a viedol s nimi rozhovory o novom mocenskom usporiadaní cisárstva. Údajne sa uvažovalo aj o federácii. Cisárovi to neuniklo a nechal svojho syna dokonca sledovať tajnou políciou. Ktovie, na čo všetko špehovia prišli, kvôli čomu sa im zdal byť až príliš nebezpečný. Niektoré indície totiž nasvedčujú, že Rudolfa odstránili a jeho smrť bola politická vražda, kamuflovaná patetickou samovraždou v Mayerlingu.

Verzii, že išlo o dokonalú, dodnes neobjasnenú vraždu zodpovedá pár faktov. Hoci Rudolf bol hedonistický neverník, po boku Štefánie bol pomerne spokojný. A navyše nesmierne miloval ich dcéru Alžbetu. Vedel, že vláda jeho otca nepotrvá naveky a on sa dostane k moci, aby mohol presadiť svoje ciele. A Mary Vetserová, nech už bola akokoľvek zaľúbená, milovala život so všetkými jeho radovánkami. Nebola nijako duchovne, ani intelektuálne založená, ťažko s ňou mohol Rudolf viesť náročné, filozofické rozhovory. Zaujímala sa len o módu, dvorské pletky a dostihy.

Mimochodom, najvýznamnejšou zástankyňou verzie, že išlo o politicky motivovanú vraždu, bola neskoršia cisárovná Zita, manželka posledného cisára Karola. Dôverovať by sme jej mohli, pretože bola jedna z mála ľudí, ktorí mali prístup k tajným archívom mocnárstva. No na druhej strane bola ochotná za akúkoľvek cenu brániť česť monarchie, na ktorú by priznaná samovražda následníka trónu vrhla veľmi zlé svetlo.

Jediná dcéra následnického páru Alžbeta Habsburská

Nikdy nevyriešená detektívka

Smrť Rudolfa a jeho mladej milenky je kriminálny prípad, ktorý sa ani po viac ako storočí nepodarilo celkom dokonale vyriešiť. Dodnes je zahalený závojom osudového tajomstva a stopy k odhaleniu skutočnej príčiny tragédie zahladil aj samotný dvor. Zlikvidoval všetky dôkazy, ktoré by mohli viesť k usvedčeniu z vraždy, či samovraždy. Výstrely v Mayerlingu neboli len osobnou tragédiou, ktorá zasiahla cisársky pár. František Jozef I. sa po vypočutí správy zrútil a s hlavou v dlaniach len zúfalo zašepkal: „Panebože, to ma už naozaj ničoho neušetríš?“ Cisárovná Alžbeta, krásna Sissi sa so smrťou syna tiež nikdy nevyrovnala. Hlboká bolesť v duši ju nadobro obrala o pokoj a nútila ju túlať sa z miesta na miesto. Napokon ju v roku 1898 vohnala v Ženeve do náručia smrti, zapríčinenej rukou atentátnika. Je veľmi pravdepodobné, že smrť liberálneho následníka trónu, ktorý vážne uvažoval o mocenskej rekonštrukcii cisárstva, prispela aj k smrti samotnej monarchie. Ktovie, čo by sa stalo, keby zasadol na trón a mal možnosť zrealizovať svoje revolučné reformy. História, bohužiaľ, nepozná slovíčko „keby“...

Možné dôvody smrti

Politická vražda

  • Rudolfa nechal zavraždiť nemecký kancelár Otto von Bismarc a jeho bratranec František Ferdinand d´Este práve vo chvíli, keď sa Rudolf rozhodol vzdať svojich následníckych nárokov na rakúsky trón a odísť so svojou láskou Mary Vetserovou do zahraničia. Mary zastrelili tiež, aby nezostali žiadni svedkovia hroznej udalosti.
  • Druhá verzia vraždy zas hovorí, že Rudolf sa stal nepohodlný pre samotné Rakúsko Uhorsko a nechali ho odstrániť príslušníci tajnej polície, ktorým prekážali jeho revolučné názory.

Samovražda a vražda milenky

Najznámejšia a najrozšírenejšia verzia smrti oboch milencov. Životom sklamaný, cynický následník trónu , závislý na morfiu,, zbavený otcom všetkých politických mocí“, so svojou mladou milenkou Mary Vetserovou odišiel do Mayerlingu, kde najprv zabil ju a potom seba. Dôveryhodnosť tejto možnosti dodáva aj list, ktorý Rudolf zanechal na rozlúčku svojej manželke Štefánii.

Moja drahá!

Si oslobodená od mojej prítomnosti a trápenia; buď šťastná svojím spôsobom. Buď dobrá na tú úbohú maličkú, ktorá je tým jediným, čo po mne zostáva. Zariaď moje posledné pozdravy všetkým známym, hlavne Bombellesovi, Spindlerovi, Latourovi, Nowovi, Gisele, Leopoldovi atd. atd. - Idem pokojne na smrť, len ona môže zachrániť moje dobré meno. Srdečne Ťa objímam,

Tvoj milujúci Rudolf

Jasný dôkaz? Nuž, ťažko povedať. Nájdu sa pochybovači, ktorí list považujú za podvrh, už aj z toho dôvodu, že je dosť nelogické, aby manžel, milujúci svoju ženu šiel na smrť pre lásku k milenke. A pokiaľ by list, ktorému verejnosť uverila, bol naozaj falošný, nasvedčovalo by to, že v Mayerlingu bol spáchaný skutočne dokonalý zločin.

Foto: Wikipedia, archiv

Naše aktivity: 

- - Inzercia - -