Dnes je štvrtok, 19.júl 2018, meniny má: Dušana
Čas čítania
6 minutes
Zatiaľ prečítané

Uznávaný sociológ Michal Vašečka: Každý kope za seba

marec 23, 2018 - 14:22
PhDr. MICHAL VAŠEČKA je uznávaný slovenský sociológ. Poznáme ho z televíznej obrazovky, kde komentuje a hodnotí závažné udalosti v našej spoločnosti. Oslovili sme ho, aby sa pre Slovensku vyjadril k posledným udalostiam na Slovensku, porovnal slovenské a české univerzity a tiež, aby zhodnotil vývoj spoločnosti u nás.

Kam sme došli ako spoločnosť, keď sa u nás už vraždia novinári? Ako hodnotíte túto udalosť ako sociológ a, ako ju vnímate ako človek?

Slovensko si prešlo cez náročné 90. roky, keď bolo možné vidieť rôzne temné prepojenia mafie a tajných služieb. Novinári boli sledovaní 24 hodín denne, udial sa únos prezidentovho syna, vražda Remiáša, boli tu útoky na novinárov, redaktorovi zhorelo auto, novinárke zlomili ruku. Ale k tomu, aby investigatívneho novinára popravili, a dokonca s jeho snúbenicou, to je v slovenskej spoločnosti niečo, čo je neštandardné. Nikto to nečakal. To nie je niečo, čo by charakterizovalo našu spoločnosť. Posunuli sme sa do inej roviny, ktorá znepokojila ľudí, bez ohľadu na ich politickú orientáciu. Prišlo obrovské znechutenie. A potom, čo vyvstalo podozrenie prepojenia mafie na politické špičky, prišiel u ľudí pocit, že žiadne normy neplatia, že nikto nič negarantuje. Ja osobne som tiež znechutený – z vraždy, z oligarchizácie našej spoločnosti, z reakcií niektorých politikov. Ukazuje sa, že niekoľko málo vyvolených stále silnie vo svojich pozíciách a určuje pravidlá hry, ich sila stále stúpa. Mám preto obavy do budúcnosti. Na rozdiel od minulosti má samotná Európska únia problémy sama so sebou a jej akcieschopnosť sa vytráca. Ak to bude to, čo voláme monopolizácia moci, pokračovať takto ďalej, dostaneme sa na úroveň Maďarska a iných autokratických režimov. Slovensko sa môže stať tzv. uneseným štátom – malá skupina ľudí zoberie ľuďom štát. Ľudia chodia k voľbám, majú pocit, že rozhodujú, zvolia iné politické strany, ale aj tak to skončí tak, že táto úzka skupina ľudí má v štáte moc i naďalej. V súčasnosti sme sa dostali do fázy, keď sa rozhoduje, či bude pokračovať oligarchizácia spoločnosti, alebo sa pokúsime tento neblahý trend ešte zvrátiť. Ja verím, že sa to podarí.

01.jpg

Foto: 
archiv M.V.

Ste dlhoročným vysokoškolským pedagógom, čo hovoríte na dnešných študentov? Zaujímajú sa o štúdium, verejné otázky? Veľa sa hovorí o tom, že idú študovať len preto, aby mali v rukách diplom, a to doslova hocaký.

Ja som stretol úplne všetky typy študentov, od celkom výnimočných, ktorých by Slovensko mohlo exportovať na najlepšie univerzity sveta, až po študentov, ktorí len sedia v triede preto, aby dostali diplom. Ale vo všeobecnosti platí, že skupina vysokoškolákov, ktorú nič nezaujíma, nie je veľká. A myslím si, že v nich treba vedieť prebudiť záujem o štúdium a premýšľanie o svete. Niekedy ma však dnešní študenti zaskočia chýbajúcimi základnými vedomosťami. Mladí ľudia vo všeobecnosti málo čítajú, na druhej strane si však myslím, že už od nich chcem priveľa, že mnohé vedomosti už azda ani do 21. storočia nepatria. Nie je to teda generácia, ktorá by bola horšia, len je iná. Má veľmi dobré technické zručnosti, ale nemá znalosti usporiadané do celku.

Prečo tak veľa mladých ľudí zo Slovenska chodí študovať do Česka? Sú skutočne české vysoké školy lepšie?

Vo všeobecnosti sú české školy lepšie, ale netreba to paušalizovať. Aj na Slovensku sú veľmi dobré fakulty a katedry a na druhej strane aj v Česku nájdete školy, ktoré sú svojou úrovňou veľmi úbohé. Niektoré „držia krok“ s tými najhoršími na Slovensku. No, tie české sú lepšie preto, lebo na školstvo tam ide oveľa viac peňazí ako u nás, previazanosť so svetom je väčšia. A dlhodobo bolo oveľa viac chuti pracovať na univerzitách.

03.jpg

Foto: 
archiv M.V.

A ako sa vám osobne pracuje v Česku? Sú kolegovia v Česku iní ako na Slovensku?

Cítim, že je tam žičlivejšia atmosféra. Ja som sa tam nestretol s neprajnosťou a nepriateľským bojom na akademickej pôde. Na univerzitách vyučujúci často medzi sebou súperia. Je to v poriadku, ak ide o súperenie, ktoré vás motivuje, posúva dopredu. Ale tzv. podpásové súperenie nie je môj štýl. Myslím si, že veľká časť vysokých škôl u nás nemá úroveň preto, lebo veľká časť vyučujúcich nevydrží tú nepriateľskú atmosféru, ten boj s negatívnym, nepriateľským nábojom. To je aj kľúčový dôvod, prečo prednášajúci u nás odchádzajú z vysokých škôl, nie peniaze. Tlak medzi spolupracovníkmi je na vysokých školách v sociálnych vedách oveľa horší ako v podnikateľskej sfére. Na Slovensku je atmosféra na školách zlá aj preto, lebo sa veľmi málo robí  pre zlepšenie školstva. Všetci síce o tom hovoria, ale každý rok sa situácia zhoršuje. 

Vyvíja sa Slovensko ako demokratická spoločnosť? Po novembri 1989 sme sa vrhli na podnikanie, máme svoj vlastný štát. Nabehli sme na neskoršie zakladanie rodín tak, ako v západnej Európe, sme v Európskej únii. Ideme ako spoločnosť správnym smerom?

Nie, nejdeme. Slovensko sa stalo ekonomicky úspešnou krajinou. Veľa ľuďom sa síce nežije ľahko, ale je tu veľká skupina ľudí, ktorým sa životná úroveň zvýšila. Slovensko je každým rokom bohatšou krajinou, po materiálnej stránke ideme dobrým smerom. Avšak to, čo je zlé, je tá druhá dimenzia modernej spoločnosti – a to kultúrny rozmer. Veľmi málo dbáme na medziľudské vzťahy. Príliš sme sa vrhli na individualizmus. Slovenská spoločnosť bola v minulosti spoločnosťou dedinského typu a dedina mala svoj komunitný charakter – ľudia držali spolu. Toto sa po roku 1989 rozpadlo. To, že komunitné spolužitie nemáme v mestách, to sa dá pochopiť, tam chýbalo aj pred rokom 1989. No, teraz aj na dedinách každý „kope za seba“. Stratil sa lep, ktorý má našu spoločnosť spájať do kopy. Túto úlohu už dnes neplní náboženstvo ako v minulosti. A spoločným tmelom už nie je ani národ, pretože pre veľa ľudí už nie je tento pojem taký dôležitý. To posledné, čo vytvára tmel našej spoločnosti, je konzum.Príliš sme sa vrhli na konzum, avšak v tom konzume sme každý sám. Pýtam sa obrazne – Koľko večerí sa dá zjesť? A kedy budeme mať dosť?

Čo hovoríte na to, že veľa zamestnancov si muselo svoje mzdy „vyštrajkovať“. Prečo sa musíme uchýliť k takejto forme? Prečo sa mzdy nezvyšujú prirodzene s rastom produktivity práce?

To, že v posledných rokoch prišlo k niekoľkým štrajkom, kde si ľudia vymohli vyššie platy, hodnotím pozitívne. Dlhé roky sme poukazovali na to, že Slovensko je zásobárňou lacnej pracovnej sily. Produktivita práce bola však v jednej chvíli už taká vysoká, že nízke platy tomu nezodpovedali. Ekonómovia dokázali, že platové ohodnotenie je u nás dlhodobo podhodnotené. Je teda správne, že ľudia tlačia na to, aby dostali vyššie mzdy. V modernom kapitalizme to takto funguje. Treba zatlačiť na vlastníkov, aby zamestnancom zvýšili platy. Tí majitelia to neurobia sami od seba. Majitelia by mali zvyšovať mzdy i bez tlaku od zamestnancov. Tým by si zabezpečili väčšiu lojalitu, oddanosť zamestnancov.


Téma utečenci sa nás nedotkla tým spôsobom, že by k nám prichádzali masy ľudí, no v spoločnosti aj tak zarezonovala. A to negatívne. Prečo sme takí vystrašení z utečencov?

Ukázalo sa, že slovenská spoločnosť nebola pripravená na príchod migrantov. Na príchod ľudí, s ktorými nemáme skúsenosť. Ale priznajme si – Slovensko nie je otvorené voči inakosti, nemáme inakosť „zažitú“. Je to trocha výsledok toho, ako bolo Československo a potom Slovensko vytvárané. Bola tu snaha o homogenizáciu štátu, celku, ktorý má rovnaké vlastnosti. Inakosť, aj keď u nás máme rôzne náboženstvá, nám vyrába problémy. Myslím, že sa na migráciu ani nevieme pripraviť. Stále nás ovplyvňuje pocit, že sme chudobní, že migrantov nemôžeme prijať. Ale Slovensko už dnes nie je chudobná krajina, nie sme krajina, ktorá by nemohla pomôcť ľuďom, ktorí sú v núdzi. Naša spoločnosť nevie ľudské práva „pretaviť“ do praxe, deklarujeme ich len na papieri.

img_0014.jpg

Foto: 
archiv M.V.

PhDr. Michal Vašečka, uznávaný slovenský sociológ, prednáša na Bratislavskej medzinárodnej škole liberálnych štúdií a Masarykovej univerzite v Brne a pracuje pre BPI – Bratislava policy institutek, kde sa zameriava na výskum extrémizmu. 

Naše aktivity: 

- - Inzercia - -