Dnes je nedeľa, 22.júl 2018, meniny má: Magdaléna
Čas čítania
7 minutes
Zatiaľ prečítané

Tajomná Mária Magdaléna

marec 25, 2018 - 10:05
Svätá či hriešna? Kajúcnica, alebo tešiaca sa všeobecnej úcte? Mária Magdaléna je jednou z najzáhadnejších postáv biblických dejín a vôbec nie je vylúčené, že táto žena z evanjelií, ovplyvnila aj počiatky francúzskej histórie

Azda o žiadnej postave z Nového zákona sa nediskutovalo toľko ako práve o Márii Magdaléne. Najprv prostitútka, neskôr svätá, no určite jedna z najbližších bytostí Ježiša Krista, akej kedy bolo dovolené kráčať po jeho boku. A práve táto blízkosť, ktorá nie je nikde v evanjeliách bližšie špecifikovaná, podnecuje fantáziu autorov románov, z ktorých azda najznámejší  je Dan Brown a jeho Da Vinciho kód. Akú úlohu v živote Ježiša Krista vlastne zohrávala? 

Mária Magdaléna bola určite veľmi dôležitá, veď bola medzi prvými, ktorým sa Ježiš po svojom zmŕtvychvstaní zjavil. Sprevádzala ho tiež do posledného výdychu, kým sa iní učeníci skrývali. Mária Magdaléna pochádzala z Magdaly, mestečka na západnom brehu Genezaretského jazera. S Ježišom sa stretla, keď prežívala veľmi zlé obdobie svojho života. Markovo a Lukášovo evanjelium o tom hovorí, že Ježiš z nej vyhnal sedem zlých duchov, čo sa vysvetľovalo tým, že asi bola veľká hriešnica, ktorá po stretnutí s Kristom zmenila svoj život a stala sa jeho nasledovníčkou.

V kanonických evanjeliách sa Mária Magdaléna spomína deväťkrát, ale sú tu aj papyrusy, ktoré dnes poznáme pod menom apokryfné evanjeliá. Neboli síce zaradené do Svätého písma, a teda nie sú cirkvou uznané, no historicky existujú. Sú to evanjeliá podľa Filipa, Judáša, Tomáša a podľa Márie Magdalény. Tá sa v týchto evanjeliách spomína v inom svetle. Niektorí si ju vysvetľujú ako Ježišovu ženu, pretože vo Filipovom evanjeliu sa píše, že ju Ježiš bozkával.

Nikto nepochybuje, že kniha Dana Browna nie je ničím iným ako románovou fikciou. Udalosti, ktoré v nej popisuje a podáva ako fakty, sú len autorovou fantáziou. No nebol prvý ani jediný, kto zabŕdol do tejto chúlostivej a veľmi konšpiratívnej témy, inšpirovaný skutočnou udalosťou z konca 19. storočia.

 

Diablov kostol

Je to už viac ako sto rokov, čo sa v ospalej dedine na juhu Francúzska, v Rennes-le-Château, odohrala veľmi záhadná udalosť, ktorú do dnešných dní nikto nevysvetlil. Dnes je to pomerne pusté miesto. Pár domov poznačených zubom času a necelá stovka už starších obyvateľov. Pred vstupom do dediny čnie prísny nápis: „Vykopávky zakázané“. Pôsobí až bizarne v kontraste s jednoduchosťou miesta. No dedinku obostiera nepreniknuteľné tajomstvo, ktoré jej dodáva nesmiernu príťažlivosť. Stojí tu kostol zasvätený Márii Magdaléne, v ktorom nádobku na svätenú vodu stráži diabol. Koluje tu legenda o tajomnom poklade templárov, v okolí sa nachádza pár záhadných náhrobných nápisov, a keď k tomu pripočítame ešte niekoľko nevysvetliteľných úmrtí, dostaneme sa do sveta špekulácií a dohadov, z ktorých sa takmer nedá vymotať. Čo sa tu teda udialo?

 

Čo objavil kňaz?

V roku 1885 prišiel na tunajšiu farnosť mladý kňaz Bérenger Saunière. Preložili ho sem pravdepodobne za trest, veď farnosť bola veľmi chudobná. Nieleže on sám sa musel uskromniť vo veľmi biednom príbytku, ale aj tunajší kostol zasvätený Márii Magdaléne bol v katastrofálnom stave a pokope ho držala hádam už len božia vôľa a nie murivo.

Kňaz sa novému miestu nevzpieral. Ba dokonca sa zdalo, že sa tu celkom udomácnil. Bérenger bol mladý, inteligentný a vzdelaný. Miesto, kam ho privial osud, malo pre neho svoju hodnotu. Spájalo sa s tajomstvom pôvodu najstaršej francúzskej kráľovskej dynastie Merovejovcov, ktoré bolo údajne ukryté v podzemí ruín tunajšieho hradu, pochádzajúceho z 5. storočia. O aké tajomstvo išlo, netušil. No dúfal, že ho odhalí. Lákavých indícií mu toto miesto ponúkalo viac než dosť. Juhofrancúzsky Languedoc bol odjakživa príťažlivým krajom pre všetkých lovcov záhad. Okrem Merovejovcov a templárov to bola aj zem Katarov s tajomným hradom Montségur, útočiskom „posledných dokonalých“, kým ich cirkev brutálne nezničila. No sú tu aj katolícke Lourdy. Naozaj zvláštna, magická krajina...

Bérenger mal teda o čom premýšľať. No hoci bol intelektuál, mal zmysel aj pre praktické veci. Vedel, že nemá dosť financií, ale napriek tomu sa rozhodol, že sa pokúsi aspoň ako-tak opraviť chrám pre svojich veriacich. S pár chlapmi z dediny sa teda vlastnoručne pustil do najnaliehavajších prác. Jedného dňa sa však prihodilo čosi zvláštne.

Pri búraní starého schátraného kostolného múru narazili robotníci na čosi naozaj nezvyčajné. Na priestor, pripomínajúci hrobku, v ktorej boli uložené prastaré pergameny. Boli medzi nimi aj testamenty z rokov 1244 až 1644, ich obsahom bola aj genealógia rodu grófov z Razas, odvodzujúcich si svoj pôvod od Merovejovcov. Bérenger ich okamžite odložil na prísne strážené miesto, o ktorom nikomu nič nepovedal. No potom sa začali diať čudné veci...

 

Nečakané bohatstvo

Mnohí sa dodnes domnievajú, že Bérenger odhalil tajomstvo Márie Magdalény. Podľa niektorých apokryfných evanjelií bola skutočne manželkou Ježiša Krista. Zdôvodňujú to aj tým, že v judaizme nebolo možné, aby kázal slobodný muž. Duchovný musel byť ženatý. Ďalej sa tam hovorí, že po Ježišovom ukrižovaní a vzkriesení Mária Magdaléna, obávajúca sa prenasledovania zo strany Rimanov, nasadla do loďky a pristála až na juhu Francúzska. No nebola sama. Spoločnosť jej robili dve deti, pochádzajúce z manželstva s Kristom. Ich potomkovia sa v priebehu 5. storočia priženili do merovejovského rodu, ktorému pripisovali priam magickú moc. Cirkev v roku 496 uzavrela s touto dynastiou dohodu, ktorou sa zaviazala, že bude bdieť nad merovejovskou pokrvnou líniou. Stalo sa to pod vplyvom toho, že si bola plne vedomá ich pôvodu? Navyše túto teóriu potvrdzuje aj rukopis z obdobia okolo roku 560, ktorý objavili v Britskej knižnici nachádzajúcej sa na londýnskej ulici Euston Road. Ide o dielo biskupa a historika Zachariáša z Mytilény, ktoré hovorí o manželstve Ježiša s Máriou Magdalénou, ba čo viac, jednoznačne aj o spoločnom potomstve.

Pravdou je, že práve v južnom Francúzsku je nesmierne rozšírený kult Márie Magdalény a neďaleko dediny Rennes-le-Château sa nachádza skalný útvar, pripomínajúci náhrobok s tajuplným nápisom ET IN ARCADIA EGO, čo v preklade z latinčiny znamená „Aj ja v Arkádii“. No keď sa poprehadzujú písmená podľa určitého šifrovacieho kľúča, tak vznikne nápis: I TEGO ARCANA DEI, teda – „odíď odtiaľto, strážim tu tajomstvo Pána“.

Čo v skutočnosti Bérenger našiel, prípadne, aké tajomstvo odhalil, sa už asi nikdy nedozvieme. No pravdou je, že po roku 1891 priam neuveriteľne rýchlo zbohatol. Špekulovalo sa, že našiel poklad templárov, no oveľa viac bolo tých, čo si mysleli, že odhalil tajomstvo, ktorého sa Vatikán nesmierne obával a platil mu za mlčanie, prípadne zničenie dôkazov.

Kňaz zrejme poslúchol, ale spôsobom sebe vlastným a veľmi výrečným. Za peniaze dal nákladne opraviť kostol, ale podľa vlastných predstáv. Nič proti vkusu, ale je dosť nezvyčajné, aby kropeničku so svätenou vodou strážil diabol a asi by sme ťažko hľadali ďalšieho kňaza, ktorý by dal vyryť nad portál božieho domu nápis TERRIBILIS EST LOCUS ISTE – toto je hrozné miesto. Čo nám tým chcel naznačiť?

 

Tajomstvo si odniesol do hrobu

Tak či onak, financie z neznámeho miesta prúdili do Rennes-le-Château až do jeho smrti v roku 1917. Je to priam neuveriteľné, ale kňaz zomrel bez posledného pomazania, ktoré mu jeho privolaný kolega odmietol udeliť. Údajne vraj preto, že sa mu počas spovede zdôveril so svojím tajomstvom. Skutočnú pravdu poznala len jeho gazdiná a aj neoficiálna životná družka Maria Dénarnaudová. Je zvláštne, že aj táto žena dostávala po jeho smrti z vysokých cirkevných kruhov akúsi rentu. Prežila ho o niekoľko desaťročí. Až do konca druhej svetovej vojny viedla usporiadaný život majetnej „vdovy“ a nikto si nezískal jej dôveru, aby mu tajomstvo prezradila.

 

Záhadná smrť

Po druhej svetovej vojne jej začali sily ubúdať a veľmi chorľavela. Obávala sa, že sa o ňu nebude mať kto postarať. Práve v tých časoch začal faru a miesto navštevovať hoteliér Noel Corbu, fascinovaný atmosférou miesta. Prichádzal čoraz častejšie aj so svojou rodinou a deťmi a stará pani sa stala akoby členom ich domácnosti. Maria mu sľúbila, že ak sa o ňu postarajú, tak mu na smrteľnej posteli prezradí svoje tajomstvo.

No v januári roku 1953 náhle dostala mozgovú porážku. Noel ju ešte zastihol nažive, odniesol ju do postele, naklonil sa nad ňu a ona mu čosi šepkala, až kým neumrela.

Žiaľ, nedozvieme sa, čo. Noel vzápätí nato zahynul pri záhadnej autonehode. V aute nebol sám. No identitu druhého spolujazdca sa dodnes nepodarilo vypátrať. Žeby bolo tajomstvo také ohromujúce a zničujúce, že nemôže byť nikdy odhalené?

 

A mohlo to byť aj inak

Samozrejme, tak ako pri všetkých „dejiny prevracajúcich“ záhadách, aj v tomto prípade nechýbajú ani hlasy skeptikov, ktorí tvrdia, že pravda je oveľa prostejšia a vôbec nie mysticky vznešená. Za tým všetkým netreba hľadať nič iné ako Bérengerovu túžbu po peniazoch a neodškriepiteľného obchodného ducha.

Hovorí sa, že tento skutočne nekonvečný kňaz čulo obchodoval s bohoslužbami a ponúkal prostredníctvom inzerátov po celej Európe, že za určitý poplatok odslúži služby božie a omše za spásu ich duší. Údajne týmto spôsobom zinkasoval v rokoch 1896 až 1917 peniaze za stotisíc bohoslužieb, ktoré však nikdy nezrealizoval. Vraj toto bol dôvod, prečo si rozhneval svojich cirkevných nadriadených, ktorí ho neskôr zbavili všetkých cirkevných funkcií.

Nuž, znie to logicky, ale ani na toto tvrdenie neexistujú nijaké dôveryhodné dôkazy.

Nie sme si istí, či sa celá záhada okolo Márie Magdalény niekedy naozaj vyjasní. Vatikán len nerád odhaľuje svoje tajomstvá a do jeho archívov má prístup len málokto.

Naše aktivity: 

- - Inzercia - -