Dnes je piatok, 22.jún 2018, meniny má: Paulína
Čas čítania
4 minutes
Zatiaľ prečítané

Paulína Fialková: Rada vymením lyžiarky za lodičky

marec 26, 2018 - 12:09
S talentovanou biatlonistkou PAULÍNOU FIALKOVOU (25), ktorú označujú aj za jednu z najpôvabnejších svetových športovkýň, sme sa stretli po zimnej olympiáde v Pjongčangu, kde získala dve piate miesta – vo vytrvalostnej súťaži a v štafete. Čo čaká mladú ambicióznu blondínku, budúcu právničku, po sezóne?

Ako budete na olympiádu spomínať?

Určite veľmi pozitívne. Teším sa z piateho miesta, mala som reálnu šancu získať medailu. Nezískala som ju, ale je to pre mňa motivácia, naštartovanie sa, aby som sa zlepšovala ďalšie štyri roky.

 

Na čo ste sa najviac tešili po návrate domov?

Tie prvé dni som strávila som najmä s rodinou. Moji najbližší ma podporovali po celý čas, podporujú ma po celý život v mojej športovej kariére. Ale bol to aj čas v znamení tréningov. Vedela som, že ma čakajú ešte tri posledné Svetové poháre a že musím sezónu dobojovať do konca, aj keď si preteky môžem viac užiť. Chcem ju ukončiť so vztýčenou hlavou. 

 

web_ram_5083.jpg

Paulína Fialková
Foto: 
Ramon Leško

V rámci tréningu ste začiatkom marca absolvovali aj Majstrovstvá Slovenska v Osrblí. Vyhrali ste. No nie je podľa vás smutné, že na majstrovstvách boli len tri pretekárky?

Je to škoda, pretože konkurencia nás posúva dopredu. Na Slovensku žiadna veľká konkurencia nie je. Čo je smutné. Ja sama sa usiluje podávať čo najlepšie športové výkony, snažím sa, aby moje športové výsledky motivovali mladšie ročníky dievčat, aby sa im tento šport zapáčil, aby ho mali rady, aby na sebe makali tak, ako som makala ja a nevzdávali sa. A pokiaľ ide o konkurenciu – pozrime sa na olympijské nominácie. Na olympijské hry sa dostal pomaly každý, kto sa na Slovensku venuje biatlonu. Aj ten, kto má slabú výkonnosť na toto podujatie. Aj ja som na to doplatila pred štyrmi rokmi v Soči. Nemala som tam čo robiť, nebola som vtedy na to pripravená ani fyzicky, ani psychicky. Vrátila som sa odtiaľ s absolútnou nechuťou športovať ďalej. Ešteže som povaha, ktorá to dokáže prekonať.

Slovenské biatlonistky na ZOH s výborným výsledkom!

Myslíte si, že úspechy Naste Kuzminovej i vaše môžu pritiahnuť viac dievčat k vášmu športu?

To nie sú otázky na mňa, skôr na športových funkcionárov. Bola by som rada, keby sa niečo v systéme zmenilo, pretože tento šport mi nie je ľahostajný.  Nebudem pretekať večne, a po mne a mojej sestre Ivone je dosť veľká výkonnostná diera. Bola by som veľmi rada, keby sa zaplátala.

 

Fanúšikovia vedia byť vďační, ak máte úspech, ale aj krutí, ak sa vám niečo nepodarí. Ako napríklad vám na olympiáde v zmiešanej štafete. Sociálne siete i mnohé médiá to označili za veľké zlyhanie. Ako zvládate negatívne reakcie niektorých ľudí? To je tiež veľký psychický tlak...

Ľudia sú už raz takí, mňa už takéto reakcie neprekvapujú. Skôr ma pri neúspechu naozaj prekvapia a potešia pozitívne reakcie. Ale asi až pri týchto situáciách sa prejaví sila osobnosti, ako to dokáže zvládať. Určite nie som typ človeka, ktorý by sa rozčuľoval nad kritikmi a vzdával sa pre zlé komentáre. Dokážem sa s tým vyrovnať. Napríklad po olympiáde v Soči mi jeden pán napísal, že by som už nemala robiť šport, mala sa naň vykašľať, lebo robím Slovensku hanbu. Ale práve takíto ľudia ma motivujú ešte viac, aby som im dokázala, že nemajú pravdu.

 

Ako sa pripravujete na zvládanie psychického tlaku či negatívnych reakcií? 

Mám priateľa, ktorý ma trénuje psychicky (smiech). A, samozrejme, mám svojho mentálneho trénera, s ktorým tieto veci preberáme a pripravujeme sa aj na nejaké modelové situácie. Myslím si, že mi to veľmi pomáha. V prvom rade však ide o to, aký je človek, aká je osobnosť a či to vie zvládnuť. Nie každý sa dokáže naučiť to negatívne pustiť „jedným uchom dnu, druhým von“.

 

Spomenuli ste priateľa. Môžete o ňom prezradiť niečo viac?

Stojí pri mne, zúčastňuje sa so mnou aj na niektorých súťažiach a  sústredeniach. Som mu vďačná, že ma podporuje a dobre znáša fakt, že často nie som doma. Vie to pochopiť, pretože je bývalý športovec a stále pracuje v oblasti športu. Venoval sa chôdzi, dnes pracuje vo vojenskom športovom centre, v našej Dukle.

 

Bývate spolu, ako to vyzerá u vás v domácnosti? Kto varí?

Kuchári nie sme ani jeden, ani druhý. Ja na to nemám čas a on na to asi nemá vlohy (smiech).

 

Ak ste dlho na pretekoch v zahraničí, čo vám občas z našej stravy chýba?

Polievky. Zbožňujem polievky, som jednoducho „polievková“. Občas zatúžim po našej dobrej cesnačke či vývare... (úsmev). A mám veľmi rada suši. Čo je zvláštne, keďže je to exotické jedlo.

 

V istej ankete vás pasovali medzi desať najpôvabnejších biatlonistiek sveta. Vyhlásili ste vtedy, že to neriešite, že najdôležitejšie sú športové výsledky. Ale predsa – neteší vás takéto ocenenie? 

Samozrejme, že to poteší, nie som len športovkyňa, som aj žena, tiež chcem vyzerať dobre a cítiť sa komfortne. Samozrejme, ak ma niekto označí za peknú, tak áno, srdiečko mi poskočí. Ale prioritne mi ide naozaj o šport.

 

Máte rada módu?

Samozrejme. Aj keď 90 percent času v roku trávim v športovom a tréningovom oblečení, čo s módou až tak veľa spoločného nemá. Ale užijem si každú príležitosť, keď sa môžem nahodiť, obliecť si pekné šatočky, vystriedať tenisky za lodičky. Síce ma v nich bolia nohy, ale ako sa hovorí, pre krásu treba trpieť (smiech).

 

Keby ste sa nevenovali biatlonu, čo by ste robili?

Viem to presne. Študujem právo, predĺžila som si piaty ročník kvôli olympiáde. Takže sa vidím práve niekde v tejto oblasti. Môj otec vraví, že vlohy na to mám, som presne taká povaha, čo sa na to hodí. Právnickú fakultu som si vybrala ešte vtedy, keď som nevedela, že budem pokračovať v profesionálnom športe.

Čakajú vás štátnice, stíhate sa kvôli športu vôbec na ne učiť?

Zatiaľ sa ešte neučím, nestíhala by som to do apríla, pretože sezóna mi končí v marci. Takže štátnice som si posunula na august. V škole sú skvelí ľudia, ktorí mi počas celého štúdia vychádzali v ústrety a pomáhali mi, za čo som im nesmierne vďačná. 

Naše aktivity: 

- - Inzercia - -