Dnes je utorok, 18.september 2018, meniny má: Eugénia
Čas čítania
2 minutes
Zatiaľ prečítané

Etnologička o zvykoch na Veľkú noc: Prečo Slovania chodievali na hroby?

marec 26, 2018 - 09:58
Etnologička z Univerzity Komenského Tatiana Bužeková odhaľuje, prečo Slovania chodievali počas Veľkej noci na hroby a ako boli kresťanské veľkonočné obrady našich predkov prepojené s rozmanitými domácimi tradíciami, ktoré majú korene v dávnej minulosti.

Pred Veľkou nocou sa raj a peklo otvárajú

Naši predkovia verili, že v prelomových momentoch kalendárneho roka, akým je letný a zimný slnovrat, je hranica medzi svetom živých a svetom mŕtvych priestupná. Pred Veľkou nocou sa raj a peklo otvárajú a duše zomrelých môžu prebývať so svojimi príbuznými do obdobia Turíc. „Slovanským zvykom bolo chodiť počas Veľkej noci na hroby a v prítomnosti mŕtvych sa najesť, pritom im na hroboch nechať kraslice a jedlo,“ priblížila Bužeková. Taktiež sa verilo, že ten, kto zomrie na Veľkú noc, sa môže dostať priamo do raja, keďže ten je v tom čase otvorený. Slovenským zvykom tiež bolo nosiť malé deti na Kvetnú nedeľu do kostola, aby začali skoro hovoriť.

Nadprirodzené sily mali podľa našich predkov počas veľkonočného týždňa najväčšiu moc, a preto bolo treba chrániť sa pred nimi. Ľudia verili, že v noci zo Zeleného štvrtka na Veľký piatok sa na určitých miestach dediny stretávali strigy, ktoré nielen tancovali, ale aj čarovali, odoberali kravám mlieko a škodili ovocným stromom. Na ochranu pred nimi sa zárubne stajní natierali cesnakom, posvätenými vŕbovými prútmi sa šibal dobytok a kravám sa na rohy uväzovali červené stužky.

Keďže sa verilo, že zlí duchovia a strigy sa boja hluku, plašili ich rapkaním na rapkáčoch. K najvýraznejším prvkom veľkonočných zvykov však patrili zeleň a voda, súvisiace so symbolikou plodnosti a zdravia. Vŕbové prúty, ktoré sa svätili na Kvetnú nedeľu, sa považovali za magické predmety na celom Slovensku. Využívali sa nielen na ochranu proti zlým silám, proti búrke, ale aj v liečebných praktikách.

Veľkonočné zvyky sa v jednotlivých oblastiach Slovenska líšili

 „Na západnom Slovensku bolo rozšírené šibanie korbáčom zo spletených vŕbových prútov, čo malo zabezpečiť znovuobnovenie rastu, zdravia a sily. Na strednom a východnom Slovensku sa však praktizovalo skôr kúpanie a oblievanie dievčat mládencami. Na juhozápadnom Slovensku boli známe obe praktiky a v niektorých obciach dievčatá šibačku a oblievačku mládencom na druhý deň opätovali,“ približuje etnologička a dodáva, že s plodnosťou súvisí aj zvyk trasenia ovocnými stromami, aby dobre rodili, či mastenie pluhov, aby na poliach nerástla burina.

Nie všetky dávne zvyky sa zachovali, ale zvyk nosenia košíkov s jedlom do kostola na posvätenie na Veľkonočnú nedeľu sa praktizuje dodnes. Verilo sa, že posvätené jedlá majú magické a liečivé vlastnosti. Dávalo sa z nich aj dobytku, odrobinky sa pridávali do osiva a zaorávali sa do prvej brázdy pri prvej orbe poľa. „Tieto tradície odrážajú dôležitosť roľníckeho spôsobu života našich predkov, ktorý určoval ich živobytie,“ uzavrela Bužeková.

Naše aktivity: 

- - Inzercia - -