Dnes je piatok, 20.apríl 2018, meniny má: Marcel
Čas čítania
6 minutes
Zatiaľ prečítané

Miroslav Dvorský: Jar vnímam ako zázrak prírody

apríl 04, 2018 - 08:10
Bol apríl, začiatok šesťdesiatych rokov, keď sa v šestnásty deň v kalendári prihlásili na svet dvojčatá, Miro a Jaro Dvorskí. „Možno preto mám najradšej jar, považujem ju za životný zázrak,“ hovorí MIROSLAV DVORSKÝ, s ktorým sme sa rozprávali o ľudskosti, rodine, úspechoch, o prichádzajúcej Veľkej noci a jari aj slnku, ktoré sa mu dostalo do povahy...

Mala som šťastie, sedela som vedľa vás v lietadle cestou na dovolenku a musím povedať, že je to skvelý pocit. Muž z najnoblesnejších operných javísk sveta, Ondrej z Krútňavy, Alfredo z Traviaty, Rodolfo z Bohémy, Lenský z Eugena Onegina, Cavaradossi z Toscy, Alfredo z Traviaty a neviem kto ešte dramaticky slávny, je zrazu vedľa mňa a smejeme sa na obyčajných veciach. Nie vo všetkých osobnostiach je toľko povznesenia sa nad seba a ľudskosti...

(Úsmev) Možno sú na svete ľudia, ktorým robí dobre tváriť sa nadnesene a neprístupne, ale ja som to nikdy nepociťoval. Vystupoval som aj v tých najväčších operných domoch sveta, v Miláne, v Londýne, Paríži, napríklad v Teatro Real de Madrid som v obecenstve videl tú najnoblesnejšiu spoločnosť, napriek tomu som nevnímal, že by som bol na nejakom inom leveli v mojom reálnom živote. Úprimne, som šťastný, že ako jeden z mála ľudí na tomto svete môžem robiť prácu, ktorá ma baví, ktorá je mojím koníčkom a že dokonca niekedy môžem sprostredkovať aj divadelné zákulisie niektorým mojim priateľom ako nedávno v Mníchove, v bavorskom štátnom divadle, a otvoriť im pohľad do divadla. Doma som, myslím si, celkom pohodový Miro Dvorský, ktorý keď bolo treba navaril, napiekol, poupratoval, lebo túto záľubu som si priniesol z domu. Tým, že moji bratia boli cez týždeň v škole a mama nemala dcéru, ktorú by všetky tieto domáce práce naučila, tak som sa do toho pustil ja a doteraz ma to veľmi baví.

Opera Tosca

Vaša manželka teda vyhrala v lotérii...:-)

Moja manželka (Katarína hrá na husle v Symfonickom orchestri Slovenského rozhlasu, pozn. redakcie) je fantastická kuchárka, aj naša dcéra to po nej zdedila, takže nie som odkázaný na to, aby som varil alebo piekol. Ale baví ma to. Minulý rok, práve na Veľkú noc, som urobil z kysnutého cesta štrúdľu, tvarohovú aj makovú, ktorá mala veľký úspech. Musel som ju robiť aj na Vianoce a tuším, že ma to čaká aj na tohtoročnú Veľkú noc.

S manželkou Katarínou, synom Michalom a dcérou Dorotkou, ktorí sú už dnes takisto rodičmi

Normálnu štrúdľu z kysnutého cesta?

Áno, nechám cesto vykysnúť, rozvaľkám, povyťahujem... No, mám z toho radosť.:-)

Keď hovoríte, máte smiech aj v očiach. Je náročné sa vložiť do ťažkých dramatických postáv?

Dobrý herec musí zahrať všetko, ešte aj obložený chlebíček, ak to vyžaduje charakter postavy, hovoril Julko Satinský. Ja mám rád slnko v duši, humor, som povahovo veselý. Narodil som sa v apríli, na jar, takže mojím najkrajším a najzamilovanejším obdobím je jar. Jar vnímam ako zázrak prírody.

Rok 1985 - študent Miroslav Dvorský s Lucianom Pavarottim

S jarou je spätá aj Veľká noc, čo pre vás znamená tento sviatok?

Veľká noc nie je len slnovrat. Je to čas, keď slnko vyjde na celý svet, na spravodlivých aj nespravodlivých. Je to sviatok záchrany ľudskej duše. Bol som vychovávaný v kresťanskej tradícii, ako malý chlapec, žiak základnej školy som chodil miništrovať. V Hornej Vsi, v obci, kde sme bývali, sme mali pána farára, Anton Prokain sa volal, ktorý nás viedol k viere. Dnes je zo mňa dospelý muž a doteraz som veriaci človek. Veľkú noc považujem za najväčšie sviatky kresťana v roku, sviatky o obetovaní sa Ježiša Krista za nás, ktorý zobral na seba všetky naše hriechy, aby sme mali šancu byť zachránení. Myslím si, že keď na človeka prídu ťažké chvíle, napríklad sedí v lietadle a začnú turbulencie, aj keď je ateista, začne sa modliť. V ťažkých chvíľach sa obraciame k Bohu, čo hovorí o tom neviditeľnom prepojení. Ja ďakujem za každý nový deň, za to, že môžem spievať. Pociťujem to ako dar.

Hovoríme o jari ako o zázraku, o Veľkej noci ako o sviatku, ktorý dáva nádej na nové začiatky. Stalo sa vám v živote niečo, o čom by sa dalo hovoriť ako o zázraku?

Stalo sa mi niečo zvláštne, čo si lekári doteraz nevedia vysvetliť. Pred rokmi ma v Taliansku niečo nad členkom poštípalo. Myslel som si, že to bol komár, ale po chvíli sa to začalo meniť. Priemer zápalu sa zväčšoval, dostal som horúčku, bolo mi zle, preto som išiel za kamarátom lekárom do nemocnice, ten prizval ďalších lekárov, a tí ma už domov nepustili. Zápal na nohe sa zväčšoval napriek tomu, že mi nasadili niekoľko silných antibiotík a infúzie. Bol som v takom stave, že keď ma prišiel pozrieť brat Peter, vôbec som ho nepoznal. Hovoril mi potom, že som ho nevnímal a pripravovali sa na to najhoršie, že mi budú asi musieť amputovať nohu. Bola to strašná rana pre rodinu. Bol som mladý, mal som malé deti a nikto z lekárov mi nedával nádej. Lekári predpokladali, že ma poštípal nejaký exotický pavúk, ktorý sem prišiel s exotickým ovocím, ale nevedeli ktorý a liečba bola skôr naslepo. Práve v tom čase ma prišiel pozrieť do nemocnice môj dlhoročný priateľ, ktorý ma v živote pozitívne ovplyvnil a ktorého volám aj nepokrvný brat. Sestričke hovoril, že sa za mňa bude modliť a dal mi do postele kovový ruženec. Ja som sa práve v tú noc prebral, nohu som mal zapálenú, hrubo natretú masťou. Všetko ma hrýzlo a štípalo, preto som zavolal sestričku a prinútil som ju, aby to všetko dala preč z nohy. Od tohto momentu sa zápal zastavil a hoci na druhý deň mala problém, že ma poslúchla, zápal začal ustupovať. Pre mňa to bol veľký zázrak, ktorý ma utvrdil vo viere. Lekári liečia, ale pán Boh uzdravuje.

Sviatky sú aj o rodinnom stretávaní. Ste piati bratia, okrem najstaršieho Vendelína, ktorý je ekonóm, všetci ste operní speváci. Aj si zaspievate?

Keď žili naši rodičia, mali sme dôvod na veľké stretávanie sa aj mimo sviatkov, lebo v októbri mali narodeniny. Potom, žiaľ, keď zomreli, bolo nám ľúto, že sme sa s bratmi nestretli, tak som zobral iniciatívu do svojich rúk a teraz sa každý rok stretávame v lete, keď je čas dovoleniek a niekedy aj na sviatky. Keď sa všetci stretneme, bratia s manželkami a s deťmi a už aj s vnúčatami, je nás dosť veľa. Aj si zaspievame, je to krásny pocit, že sme aj po polnoci spolu. Rodičia by z nás mali radosť, keby nás takto videli spolu...

Všetci bratia Dvorskí s otcom

Rodičia sa už v staršom veku presťahovali za svojimi deťmi z Hornej Vsi do Pezinka. Bolo ťažké presadiť usadené stromy?

Sťahovali sa v osemdesiatom deviatom roku, aby k nám mali bližšie. Brat Peter bol vtedy najviac rozcestovaný, bolo to aj na jeho impulz. Kúpili sme nedostavaný dom, urobili sme podlahy, kuchyňu a častejšie sme sa s rodičmi videli, navštevovali sme sa. Do akej miery mamičke vadilo, že sa sťahovala z Hornej Vsi, neviem, lebo vždy vravela, že sa jej v novom dome páči. Otecko bol nadmieru spokojný a časom sa za našimi presťahoval aj najstarší brat Vendelín s rodinou a žije tam dodnes.

Vaša rodina sa určite teší aj na vaše predstavenia, koncerty, premiéry. Kde vás môžeme vidieť na jar?

Trinásteho apríla sa teším na premiéru nádhernej operety Oskara Nedbala Poľská krv v Slovenskom národnom divadle. Pripravujem cédečko a ľudia ma môžu vidieť v repertoárových predstaveniach v divadle Hamburgu a vo Viedenskej štátnej opere. Dva koncerty mám v Taliansku, ponuky z Barcelony, Pekingu a zo Soulu, ale priznám sa, že tak ďaleko sa mi už cestovať nechce. Boli časy, že som z dvanástich mesiacov bol desať v zahraničí, ale teraz by som si chcel užiť vnúčatá. Naše veľké radosti.

Opera Rusalka na parížskej scéne

Tento rok má sviatok aj Slovenka. Oslavuje sedemdesiatku od založenia. Bola u vás v rodine na stole?

Mamička Slovenku kupovala, pamätám si, že v nej prelúskala všetko. Otec veľmi rád lúštil krížovku. So Slovenkou sa mi spája pohodička, preto si ju s rodinou kupujeme vždy na dovolenky alebo keď máme čas a je nám doma fajn.

Foto: Milan Krupčík a archív M.D.

Naše aktivity: 

- - Inzercia - -